Love Me For Me 39

„Večera je hotová,“ vošiel Louis do izby a našiel nás dve s bábikami v rukách. S úsmevom si sadol vedľa nás a pozrel na Lux. „Tak čo, už nie si hladná?“

„Chcem sa hrať so Zoey,“ odvetila a pokračovala v hre.

„Ale musíš aj papať. Zoey tu bude aj potom.“

„Tak dobre,“ zamračila sa a položila Anabellu na posteľ. „Zatiaľ sa oni vyspia.“

„Výborne, tak poď,“ podal jej ruku a ona sa ho chytila. No potom sa načiahla aj za mnou a ja som ostala milo prekvapená. Louis očividne tiež. S úsmevom som ju chytila a všetci traja sme sa pobrali do kuchyne.

Kým ju Louis kŕmil, pýtal sa ma na moje učenie a ja som priznala, že som niekde v polovici zaspala. To ho rozosmialo a Lux sa na nás nechápavo zamračila.

„Prečo sa smejete?“

„Pretože na mňa Zoey spravila smiešnu grimasu,“ ukecal to Louis.

„Akú? Aj ja chcem vidieť?“ otočila sa na mňa a ja som sa dostala do úzkych.

„No tak, Zoey, ukáž ju znovu,“ pozrel na mňa aj Louis a ja som ho v tej chvíli chcela zabiť. No pred malou som nemohla, a tak som vystrúhala prvú grimasu, akú som vedela a Louis sa začal neskutočne smiať. No malá sa na mňa len začudovane pozrela a nechápala.

„Asi to nie je až tak smiešne,“ usmiala som sa.

„Ale hej, je,“ rehotal sa Louis a ja som doň zapichla pohľad.

„Poď, Lux. Už si dopapala. Anabella s Christianom na nás už čakajú,“ chytila som ju za ruku a spolu sme šli späť do spálne. Cestou som ešte hodila vražedný pohľad na Louisa a on sa ešte viac rozosmial. Kým Louis popratal kuchyňu, zabavila som Lux a keď sa k nám pridal, presvedčili sme ju, aby šla do postele.

„Ale budem spať pri vás?“ uisťovala sa.

„Áno, budeš. Pri oboch,“ usmial sa Louis a žmurkol na mňa.

Až potom súhlasila a prezliekli sme ju do pyžamka. Lou ju už vraj vykúpala, takže šla rovno do postele. Chvíľu sme pri nej ležali, kým nezaspala, no len čo sa ocitla v ríši snov, vstali sme z postele a na naše miesta sme nastavili vankúše, aby náhodou nespadla. Následne sme potichu odišli a zavreli za sebou dvere.

„A teraz už máme čas len a len pre seba,“ šepol Louis a pritiahol si ma k sebe. Mne zasvietil úsmev na perách a vzápätí som sa mu vrhla na pery. Louis mi bozky opätoval a pomaly ma ťahal do obývačky. Jeho prsty blúdili pod mojím svetríkom a pomaličky mi ho vyhŕňali.

„Vieš ... že ... nemôžeme,“ šepla som pomedzi bozky a Louis len zamrmlal súhlasné ´uh-huh´. No jeho ruky ostali stále pod mojím svetrom aj keď ho už nevyťahovali nahor. Keď sme boli pri gauči, štuchla som doňho a následne som si naňho sadla obkročmo.

„Nemali by sme sa takto provokovať,“ usmiala som sa, kým sa mi Louis díval do očí.

„Tak dobre,“ prevrátil očami Louis. „Tak si len ľahneme a pozrieme nejaký film?“

„Iste, niečo romantické by bolo fajn,“ usmiala som sa.

„Ale komédia nie dráma,“ dodal Louis a zapol film Just Go With It s Jennifer Aniston. Následne si ľahol na gauč a ja som sa schúlila pred neho. Takto v objatí sme dopozerali film a následne sme sa unavený pobrali do spálne. Kým si Louis vyberal, čo si oblečie ako pyžamo, keďže zvyčajne nemal nič alebo len boxerky, ja som si nastavila budík a jemnú melódiu, aby som nezobudila malú.

Následne som odložila mobil na stolík a postavila som sa pred Louisa, ktorý si  ešte stále nevybral.

„Treba ti pomôcť?“ usmiala som sa a dala mu krátku pusu.

„Trošku,“ pokrčil bezradne plecami. A tak som sa otočila k skrini a vytiahla dve supermanovské tričká, ktoré som tam našla. Jedno som mu podala a druhé som si vzala k sebe na opačnú stranu postele. Louis na mňa hodil prekvapený pohľad a ja som len pokrčila ramenami.

„Nebodaj mám spať v tomto?“ nadvihla som obočie a dala si dole sveter. Všimla som si, ako sa mu rozsvietili oči, no hneď som si cez hlavu pretiahla jeho tričko a tvárila som sa, akoby nič. Stiahla som si nadol nohavice a všetko som poskladala na stoličku. Následne som si ľahla vedľa Lux a sledovala som, ako si Louis prezlieka tričko. Tepláky si nechal rovnaké a zaliezol do postele vedľa Lux z druhej strany.

„Dobrú noc,“ usmiala som sa naňho.

„Dobrú,“ opätoval mi úsmev a ja som konečne zatvorila oči.

Ďalšie ráno som vypla budík len čo som začula prvé tóny melódie a potichu som vstala, aby som nikoho nezobudila. Vzala som si svoje veci a vyšla som z izby. V obývačke som sa obliekla a Louisovo tričko som si hodila do kabelky. Snáď sa nebude hnevať, keď si ho na chvíľu požičiam.

Skontrolovala som čas na hodinkách a šla som do kuchyne. Rýchlo som si pripravila chlieb s maslom a džemom a kým som ho jedla, napísala som Louisovi odkaz, že som už šla na prednášku a že som si požičala jeho tričko. S odoslaním bozkov som sa rozlúčila a nechala som papierik na stole.

Poupratovala som ho sebe kuchyňu a s kabelkou v ruke som vyšla z bytu. Ešte šťastie, že mal Louis na dverách kľučku. Keďže škola nebola hneď pri internáte, vzala som to metrom a o pár minút som už sedela na odrazu pre mňa nezáživnej prednáške.

Len čo som mala polovicu dňa za sebou, vrátila som sa na internát a šla som rovno do jedálne, kde bol len Caleb.

„Ahoj, aké to je?“ opýtala som sa ho, keď som si prisadla.

„Ako zvyčajné, nie najlepšie, no dá sa to zjesť,“ uškrnul sa a vrátil sa späť k jedlu.

„Bol Adam príliš opitý na oslave?“

„Veď si tam bola nie?“ pozrel na mňa nechápavo.

„Musela som súrne odísť a už sa mi nepodarilo vrátiť sa.“

„Ach tak, no mal toho dosť, no bavil sa v pohode. Nebolo mu ani zle ale nespravil žiadnu hlúposť, pokiaľ viem.“

„Tak to som rada. Ako ide štúdium?“

„Klasika. Nič extra. Ešte stále sme sa nedostali k pitvaniu.“

„Fuuuj,“ striasla som sa a on sa rozosmial.

„Nie je to až tak strašné,“ usmial sa.

„Vzhľadom na to, že práve obedujem tak to nie je nič príjemné,“ odvetila som. Našťastie táto téma pominula a my sme vystriedali pár ďalších, keď tu zrazu si ku mne prisadla osoba, ktorú by som ani vo sne nečakala.

„Tušila som, že tá náhla zmena nebol tvoj nápad,“ poznamenala Summer s úškľabkom na tvári a ja som nevedela, čo povedať.

„Tak vidíš. mala si pravdu. Toľká radosť,“ poznamenala som sarkasticky a vrátila som sa k jedlu.

„Neurážaj sa hneď. Prišla som uzavrieť mier,“ riekla a ja som na ňu prekvapene vypúlila oči. A nebola som sama. Caleb sa zasekol s vidličkou na polceste k ústam a neveriacky na nás zízal.

„P-p-prosím?“ nadvihla som obočie.

„Len sa chcem spriateliť, to je to také šokujúce?“ usmiala sa nevinne, no mne to prišlo trošičku zvláštne. Od začiatku semestra ma ignorovala a ohovárala, kde mohla. A zrazu príde s ponukou, že sa chce spriateliť? Nie, to mi nesedí.

„Takže spriateliť?“ opýtala som sa a ona s úsmevom, určite falošným, prikývla. „A chceš sa priateliť so mnou či s Ashley? Alebo nebodaj s Louisom a chalanmi? Alebo chceš tú Gucci kabelku, čo mám? Moja zlatá, nemysli si, že ti naletím na tie svoje sladké rečičky, ktorými kŕmiš zvyšok dievčenskej populácie v tomto areáli. Oni ti možno bozkávajú nohy, no ja to robiť nebudem. Nepotrebujem ťa a ani by som s tebou kamarátka byť nechcela. Falošných priateľov nepotrebujem a slušne si vystačím s tými, čo mám. Pravými priateľmi. Tak skry ten svoj falošný úsmev a pchaj sa do zadku niekomu inému, pretože u mňa neuspeješ,“ dokončila som svoj monológ, zatiaľ čo sa na nás opäť dívala celá jedáleň. Všade bolo mŕtvolné ticho, takže by bolo počuť spadnúť špendlík.

Summer sa na mňa spočiatku len šokovane dívala neschopná reči ani pohybu, až napokon konečne zatvorila ústa, ktoré sa jej otvárali a zatvárali ako rybe na suchu, a postavila sa. Ešte stále mi nemala ako odpovedať, a tak len odfrkla a zmizla z jedálne preč. Len čo sa za ňou zavreli dvere, celá jedáleň vybuchla do jasotu a hlasného smiechu a pár ľudí kričali nahlas moje meno. Bolo to síce milé, no ja som o pozornosť nestála, takže som sa cítila trošku zahanbene. No bol to dobrý pocit vedieť, že poníženie Summer, ak to tak môžem nazvať a ukázanie jej pravej tváre zalichotilo všetkým ostatným.

Len čo hurhaj utíchol, každý sa vrátil k svojmu jedlu a situácia sa vrátila do starých koľají. V tmo vošiel dnu Adam s Coleom a sadli si vedľa nás s vlastnými táckami.

„Kámo, mali ste tu byť,“ začal hneď Caleb a na tvári mu svietil obrovský úškrn. „Ani netušíte, o čo ste prišli.“

„Čo sa stalo?“ nechápal Adam a Caleb začal všetko vysvetľovať. Ja som sa len mlčky dívala do taniera a snažila som sa príliš neusmievať, hoc mi to všetko nesmierne lichotilo.

„Do pekla, meškal som len pár minút!“ zlostil sa Adam a vzápätí ma potľapkal po pleci. „No som rád, že si ju tak dala dole. Opäť,“ usmial sa na mňa a ja som mu úsmev opätovala. Len čo som dojedla, ospravedlnila som sa a vrátila som sa na ďalšiu prednášku v poradí – História rímskeho práva