Love Me For Me 32

Ashley

Prešiel týždeň a môj plán začínal mať reálne rozmery. Všetko bolo pripravené, už len to spustiť v ten správny čas. Práve som sedela oproti Lucy, ktorá na mňa hľadela v nemom úžase už asi 3 minúty a nezmohla sa na slovo.

„Luss, no taaaak ... Už konečne niečo povedz,“ prehovorila som znovu a čakala som, či sa ozve. Práve som jej totiž oznámila, z čoho pozostával môj plán a odvtedy sa ani len nepohla. Sedela tam ako socha.

„Kde je tá skrytá kamera?“ začala sa zrazu obzerať a tentoraz som pre zmenu ostala šokovaná ja.

„O čom to hovoríš?“

„To, čo si mi práve povedala nedáva absolútny zmysel a spravil by to len psychicky narušený človek. Musí tu byť niekde nejaká skrytá kamera a práve teraz sa na mne váľajú tisíce ľudí od smiechu.“

„Lucy, nie sú tu žiadne kamery. Hovorím úplne vážne a nie som žiaden psychopat.“

„Ale ... ale ... čo tvoja kariéra? Čo Roy? Zabije ťa! Koho budem potom zastupovať?“

„Neboj sa, prežijem to. Aj moja kariéra. Ľudia si zaslúžia vedieť pravdu a hlavne si to zaslúži Zoey s Louisom. To ja som spôsobila, že sa rozišli.“

„Bez teba by sa, v prvom rade, ani len nestretli.“

„Lenže oni sú spriaznené duše. Viem to. Vidím to na nich, ako sa milujú.“

„No ... popravde ti to nemôžem zakázať. Je to tvoje slobodné rozhodnutie, no odporúčam to nerobiť. Pre tvoje vlastné dobro.“

„Už viac nemôžem byť sebecká a myslieť len ja seba. Teraz od toho závisí oveľa viac. Vlastne som sa ani nepýtala na tvoje povolenie, len som ti to chcela oznámiť. A zároveň ťa poprosiť, či by si mi nevybavila rozhovor v Chatty Manovi s Alanom Carrom.“

„S Alanom? Prečo práve s ním? To si si nemohla vybrať niekoho lepšieho?“

„Alan je najlepší,“ usmiala som sa spokojne. “Vybav to, prosím.“

„Tak dobre. Ak to je všetko, tak ja pôjdem.“

„Cestu poznáš. Maj sa,“ zakývala som jej a len čo odišla, spokojne som sa vyvalila na gauči. A hneď to bude v poriadku, pomyslela som si a zasnívala som sa do môjho druhého života v roku 2186.

Na druhý deň som sa poobede pobrala na natáčanie Chatty Mana, ktoré mi ešte včera večer dohodla Lucy. Spokojná so svojím plánom som vkročila dnu, odkiaľ už nebolo návratu späť. Hodinu na to sa to všetko začalo.

Zoey

„Zoey!!! Rýchlo otvor!“ volal na mňa Adam spoza dverí mojej izby a ja som neochotne vstala z postele a šla mu otvoriť.

„Čo sa deje? Nebodaj horí?“

„Horšie. Alebo lepšie? Teraz neviem. No to je jedno. Musíš to vidieť!“ ukázal na svoj notebook, ktorý držal pod pazuchou a ja som ho pustila dnu. Za pár sekúnd ho naštartoval a na obrazovke naskočilo nejaké video.

„Je to po celom internete. Pred hodinou sa skončila šou Alana Carra a jeho hosťom bola Ashley. A neuveríš, o čom sa spolu rozprávali!“

„Tak to už pusť a nenapínaj ma!“ posúrila som ho a sledovala som,  ako stlačil play. V priebehu 10 minút som si pozrela konverzáciu Ashley s Alanom, pri ktorej mi od údivu padla sánka takmer po zem a oči mi šli vyskočiť z jamiek.

Len čo Alan spomenul jej, vlastne môj, teraz už ani neviem čí vzťah s Louisom, Ashley sa rozhovorila a na moje prekvapenie vyložila celému svetu, alebo aspoň tým, čo to sledovali, pravdivý príbeh o nás dvoch a Louisovi medzi nami.

Prečo to robí? Čo tým chce dosiahnuť? Nevravela sama, že ju Roy zabije, keď sa to dozvie? Prečo všetko riskuje? A hlavne teraz, keď už je aj tak neskoro... myšlienky sa mi hromadili v hlave a prebíjali sa, ktorá zaváži viac. Čím ďalej tým zmätenejšia som bola a ničomu som nerozumela.

„Čo to je?“ riekla som nechápavo a pozrela som sa na Adama.

„Dúfal som, že mi to vysvetlíš ty. Práve som bol v knižnici, keď tam dobehol nejaký týpek a všetkých oboznamoval o tomto všetkom. Tak som si to hneď pozrel a musel som ísť za tebou. Mimochodom, pred bránami stoja na ulici stovky novinárov a čakajú tam, pravdepodobne na teba,“ vyhŕkol Adam na jeden dych a ja som ešte stále nedokázala pochopiť, čo spôsobilo tú náhlu zmenu v Ashley.

„Ona sa snáď zbláznila,“ vypleštila som oči a snažila som sa dať si všetko dokopy. Bohužiaľ, bezúspešne.

„Čo urobíš?“ vyzvedal Adam, no ja som nemala ani potuchy, čo by som mala spraviť.

„Asi idem zavolať Ashley,“ rozhodla som sa a vytočila som jej číslo.

„Ahoj,“ ozval jej hlas, ktorý znel viac-menej previnilo.

„Čo to má, dočerta, všetko znamenať?“ osopila som sa na ňu.

„Noooo vieš ... chcela som to dať medzi vami s Louisom dohromady, aby nemusel akože chodiť so mnou kvôli zmluve. A jediná možnosť bola povedať to. Práve som na ceste domov a len tŕpnem, kedy mi zavolá Roy, že ma zabije. No cítila som sa vinná a nemohla som to nechať tak.“

„Takže si sa sama rozhodla zverejniť ma všetkým médiám, aby som sa teraz nepohla nikam bez pätolízačov?!“

„Nie, nie. Chcem vás dať s Louisom späť dohromady,“ obraňovala sa Ashley.

„A ako tomu malo toto pomôcť?! Louis ma nenávidí, pretože som mu klamala. Miloval ma a zároveň nie. Je zmätený a to, že to dáš všetko do správ nič nezmení!“

„Prepáč, mrzí ma to. Len som chcela pomôcť.“

„Tak to si veľmi nepomohla nikomu, len si to zhoršila sebe. Veľa šťastia s Royom,“ odvetila som a zrušila hovor. Mala som v sebe toľko zlosti, že som takmer hodila ten mobil cez celú izbu. Našťastie som sa stihla spamätať a položila som ho na stolík, vedľa postele. Bola som nervózna z tých reportérov, z toho, že je to všetko vonku a z toho, že som netušila, či to nejako ovplyvní Louisa alebo nie. Skôr som si myslela, že nie, no z celého toho sa mi len točila hlava a netušila som, čo mám robiť.

Prechádzala som sa hore-dolu po izbe a Adam ma len ticho pozoroval sediac na mojej posteli. Premýšľala som, čo teraz. Čo to bude? Čo sa zmení? Zmením sa aj ja? Ja nechcem byť slávna. A už vonkoncom nie takto. Chcem mať svoje súkromie, premýšľala som. No na nič som neprišla.

„Potrebujem odtiaľto niekam vypadnúť!“ povedala som po niekoľkých minútach nervózneho sa prechádzania a otočila som sa na Adama. „Ideš so mnou?“

„Samozrejme. Nenechám ťa samu brodiť sa tými fotoaparátmi.“

„Oh, bože. Reportéri. Úplne som na nich zabudla,“ povzdychla som si.

„Prelezieme plot vzadu? Za plavárňou je strom, cez ktorý sa naň dá vyliezť,“ navrhol Adam.

„Tak dobre,“ usmiala som sa a adrenalín zaplavil moje žily. „Len sa prezlečiem. Keď už konečne môžem byť sama sebou, tak si môžem dovoliť nejaké tie tenisky a mikinu.“

„Iste. Počkám ťa dole,“ riekol Adam a vyšiel z mojej izby.