Love Me For Me 33

 len som chcela pripomenúť, že to, čo platilo kedysi platí stále - čím viac komentárov, tým skôr bude časť :) mám zatiaľ napísaných nejakých 5 dopredu ;) 

a taktiež mám na vás jednu prosbu :) chcela by som vybrať nový nadpis aj s obrázkom hore na vrch stránky :) spravila som pár návrhov, a keď som ich mazala, tak mi ostali tri, medzi ktorými sa nemôžem rozhodnúť :) dám naľava anketu :) vďaka

1

2

3

„Iste. Počkám ťa dole,“ riekol Adam a vyšiel z mojej izby.

Ja som si rýchlo otvorila kufor, kde som mala všetky svoje staré veci a hľadala som niečo vhodné. Napokon som našla moju obľúbenú červenú baseballovú mikinu a k tomu som si prezula červené botasky. Do športovej kabely som si pohádzala všetko, čo som považovala za potrebné a vyšla som z izby.

„Môžeme ísť,“ riekla som, keď som dorazila za Adamom a spoločne sme prešli areál až ku plavárni, kde mi pomohol vyliezť na strom. Odtiaľ už nebol problém prejsť na múr a rozskočiť dolu.

„Pôjdeme metrom?“ opýtala som sa Adama. Konečne som bola voľná a mohla som si robiť, čo som chcela. Sloboda. Aký sladký pocit. Až na tú bolesť v hrudi, ktorá ma neustále prenasledovala. Jediné, čo mi chýbalo, bol Louis. Kvôli nemu by som sa vzdala čohokoľvek. Nemysli na to! zahriakla som sa a sústredila som sa na prítomnosť.

„Jasné,“ usmial sa Adam. „Lístok ešte máš, nie?“

„Samozrejme,“ prikývla som a vykročili sme smerom k zastávke metra. Odviezli sme sa na druhý koniec centra, kde boli prevažne butiky a salóny a ja som viedla Adama priamo k jednému vytýčenému cieľu. A tým bolo kaderníctvo.

„Ideš sa dať ostrihať?“ zastavil sa Adam prekvapene.

„Možno. No skôr som premýšľala o zmene farby. Len pár pramienkov. Aspoň sa budem odlišovať. Čo myslíš?“

„Skvelý nápad,“ usmial sa na mňa. „A keď už sme tu, tak sa dám ostrihať aj ja. Treba skúšať nové veci,“ zamyslel sa s hladiac si dlaňou teraz už zarastenú bradu. No musela som uznať, že mu to pristalo. Vyzeral staršie a viac ... sexy. Lámač sŕdc.

„Tak poďme,“ otvorila som dvere dnu a hneď si nás vzali pod ruky dve kaderníčky. Po necelej hodine som mala podstrihnuté končeky a nafarbených pár prameňov na červeno. Adam si zvolil najmodernejší look 2013 a spolu s tou bradou vyzeral na zahryznutie.

„Ako skvele vyzeráme,“ uškrnul sa Adam a ja som sa zasmiala.

„Dokonalosť sama o sebe,“ pritakala som a pobrali sme sa naspäť na internát. Vystúpili sme o niečo skôr a posledné zastávky sme prešli pešo. Popri našej debate som si ani len nevšimla, ako sa zotmelo a ku bráne sme prišli už za tmy. Našťastie to novinári už vzdali a nikde nikoho nebolo.

Pri vchode sme sa rozlúčili a pobrali sa každý do svojej izby. V tej mojej som našla Olíviu, ktorá tvrdo spala, a tak som len prešla po špičkách okolo nej a uložila sa na spánok tiež. Na ďalší deň bola síce sobota, no ja som chcela byť vyspatá do ružova, aby som sa mohla plne venovať Adamovi, ktorý mal narodeniny. Počas dňa bolo mojou úlohou ho zabaviť, aby chalani stihli pripraviť oslavu. A tak, len čo sa moja hlava dotkla vankúša, zaspala som.

Ashley

Po skončení rozhovoru so Zoey som sa necítila bohvieako príjemne a začala som rozmýšľať, či som naozaj urobila dobre, keď som pred všetkými priznala jej zapojenie v záležitosti s Louisom. No ani to netrvalo dlho, pretože mi začal zvoniť mobil s Rayovým menom na displeji. A je to tu.

„Áno?“ zodvihla som a čakala nespočetné množstvo nadávok a hrozieb.

„Okamžite do mojej kancelárie,“ ozval sa Rayov hrozivý hlas, pri ktorom mi po celom tele nabehli zimomriavky.

„Už som na ceste,“ odvetila som a následne som už len počula pípanie v telefóne oznamujúce ukončenie hovoru. V hrudi sa mi usadila nervozita a strach a celú cestu som len napäto sedela na zadnom sedadle taxíka smerujúcom na moju smrť.

Len čo sme zastavili na mieste, všetky pocity sa strojnásobili a ja som celá rozklepaná vošla dnu. Vyšla som na druhé poschodie, kde mal Roy kanceláriu a nervózne som zaklopala plná obáv, čo sa stane.

„Ďalej,“ ozval sa Ray, no už neznel tak hrozivo ako v telefóne. Zdalo sa, akoby mal celkom dobrú náladu. Nerozumela som tomu. Vošla som dnu a výjav, ktorý sa mi naskytol, mi doslova vyrazil dych. Ray sedel za stolom vysmiaty od ucha k uchu a nadšene sa na mňa pozeral.

„Tak som tu. Čo si chcel?“ opýtala som sa.

„Práve mi volali z produkcie toho nového filmu. Rozhodli sa zmeniť scenár a namiesto jednej hlavnej postavy tam budú dve. Dvojičky!“ zvolal nadšene a ja som od šoku otvorila ústa. Oči mi šli takmer vypadnúť z jamiek a ledva som sa udržala na nohách. Nie, že by som mala niečo proti Zoey ako herečke, len ma to jednak nikdy nenapadlo a jednak som si nemyslela, že by tú ponuku prijala vzhľadom na jej štúdium a iné priority.

„Tak? Čo na to hovoríš?“

„Myslela som si, že sa ma chystáš vykričať,“ odvetila som.

„To bol aj môj pôvodný plán. Až kým mi nezavolali,“ usmial sa Ray. „Aj tak si myslím, že som o tom mal vedieť.“

„Nebol by si s tým súhlasil.“

„Samozrejme, že nie. Veď je to šialené.“

„Ja viem. Človek robí šialené veci, keď je zamilovaný,“ pokrčila som ramenami.

„Hej, hej. A čo hovoríš na ten scenár?“

„Vyzerá to dobre a rada by som so Zoey spolupracovala, no nie som si úplne istá, či by s tým súhlasila aj ona.“

„A o to sa postaráš ty,“ usmial sa Ray. „Presvedčíš ju.“

„Ja?“ rozšírili sa mi oči od úžasu. Na dnes už bolo prekvapení hádam dosť.

„Áno, ty. Môžeš na tom začať pomaly pracovať, ale ešte jej nespomínaj nič konkrétne. Až keď sa jej ozvú.“

„Tak teda dobre. No neviem, či to vyjde.“

„Bude musieť,“ pokrčil ramenami Ray. „To je všetko. Už môžeš ísť, ak na mňa nič nemáš.“

„Noooo ... je tu niečo,“ ozvala som sa. „Vieš, tá zmluva s Louisom. Nie je teraz náhodou neplatná?“

„Vidíš,“ zamyslel sa. „Myslím, že je. Prečo?“

„No predsa kvôli nemu a Zoey. No to je jedno. Takže už spolu nemusíme predstierať vzťah, že?“

„Nie, nemusíte. Oznámim to aj Rogerovi.“

„Netreba,“ usmiala som sa spokojne. „Podujmem sa na to.“

„Tak dobre.“

„Vďaka Ray,“ zakývala som mu a vyšla von na chodbu. Tam som začala šťastne podskakovať. Vyšlo to. Vyšlo to! Ešte nie síce celé, no som si istá, že aj ten zvyšok sa čoskoro podarí, pomyslela som si nadšene a vrátila som sa domov.