Love Me For Me 28

Ráno som sa zobudila na zvonenie budíka a posteľ som našla prázdnu. Prekvapene som sa posadila a unavene som si pretrela oči. Kde je? pomyslela som si. Večer sme si šli spolu ľahnúť a znovu sme zaspali bok po boku, no teraz tu Louis nebol. Postavila som sa a vyšla som zo spálne von. Obývačkou sa šírila vôňa palaciniek a ja som zamierila do kuchyne, kde som našla Louisa stáť pri peci.

„Dobré ráno,“ usmial sa na mňa. Zrejme ma počul zívať.

„Aj tebe,“ usmiala som sa tiež a natiahla som sa. „Ty varíš?“

„To jediné, čo viem,“ zasmial sa. „Palacinky.“

„Vonia to dobre,“ nadýchla som do seba vôňu a sadla som si za stôl. „Som teda zvedavá.“

„Nevkladaj do toho veľa očakávania, prosím,“ riekol Louis a ja som sa zasmiala.

„Neboj.“

Keď sme sa najedli, mimochodom, palacinky boli naozaj dobré, šla som sa prezliecť a pripraviť do školy. Louisovi som povedala, že sa mám stretnúť so svojou PR manažérkou a opäť mi srdcom prebehla ostrá bolesť za to, že mu klamem. Kedy mu, dočerta, povieš, že nie si Ashley? spýtalo sa moje podvedomie a ja som uznala, že má pravdu. Musím mu to povedať. A to čo najskôr. A tak som sa rozhodla, že zo školy pôjdem rovno za Ashley a porozprávam sa s ňou.

Rýchlo som si zo šatníka vybrala svoje oblečenie zo včera a rýchlo som sa upravila v zrkadle. Následne som šla za Louisom, ktorý ma čakal v obývačke a s úsmevom som prijala jeho dlaň. Ruka v ruke sme vyšli na ulicu a ja som zastavila taxík.

„Vidíme sa večer?“ spýtala som sa ho.

„Dnes nemôžem,“ usmial sa Louis smutne. „Máme rozhovor v Manchestri a asi tam ostaneme aj na noc.“

„Dobre, tak mi potom zajtra zavolaj,“ odvetila som a krátko som ho pobozkala. „Pa.“

„Ahoj,“ zakýval mi Louis a ja som nastúpila do taxíka. Cez okno som sledovala ako Louis mizne v diaľke a o chvíľu som už vystupovala pri škole.

Deň zbehol pomerne rýchlo a hneď po poslednej prednáške som zamierila rovno k Ashley. Cestou som si kúpila obed v neďalekom fast-foode a s plným vreckom som klopala na Ashleyine dvere.

„Ahoj, čo ty tu?“ usmiala sa na mňa Ashley.

„Ahoj, chcela by som sa porozprávať. Smiem?“ ukázala som voľnou rukou dnu.

„Iste,“ ustúpila nabok a ja som vošla dnu. Usadila som sa na gauč a počkala som, kým si prisadne.

„Kým začneš, mám len jednu otázku. Aká bola noc?“ uškrnula sa Ashley a ja som sa zasmiala.

„Žiadna. Už po tretíkrát nás vyrušil Harold,“ prevrátila som očami. Pomaly som si začínala myslieť, že niekto tam hore nechce, aby sme sa s Louisom posunuli ďalej. Čiastočne ma napadlo, či to nie je kvôli tomu, že v skutočnosti ani nevie, kto som. A práve preto som bola teraz tu.

„Tak to je smola,“ povzdychla si Ash.

„Hej no.“

„A o čom si sa to teda chcela rozprávať?“

„O nás. O mne a o Louisovi.“

„Nejaké problémy? Teda okrem toho, že vám Harry bráni v napredovaní?“

„Popravde ... áno,“ vydýchla som. „Mám neskutočné výčitky.“

„Kvôli čomu? Nebodaj si ho nepodviedla?!“ zvolala šokovane Ashley.

„Nie, nie. Čo ti to prišlo na um?“ zamračila som sa.

„Prepáč, to len ... výčitky väčšinou znamenajú neveru.“

„V mojom prípade nie. Mám výčitky, pretože ho ľúbim, no on mňa nie.“

„Ako to?“

„Ak ma aj ľúbi, tak neľúbi mňa. Teda, ak vieš, čo tým myslím. Som ty, takže miluje teba.“

„Asi chápem, kam tým mieriš ...“

„Ide o to, že by som mu to chcela povedať,“ povedala som to, čo ma najviac ťažilo a čakala som na verdikt. Na chvíľu bolo mŕtvolné ticho a potom sa Ashley ozvala.

„Nejde to. Čo mi na to povie Ray? Zabije ma, že som mu klamala. Že som si našla dvojníčku,“ riekla potichu. „A okrem toho, ako si myslíš, že zareaguje Louis?“

„Viem, že sa nahnevá, no už to pred ním nedokážem skrývať. Neznesiem tú bolesť zakaždým, keď ma osloví Ashley, keď ma pobozká, keď mi musím klamať, aby sa nedozvedel, že študujem. Ubíja ma to,“ povzdychla som si. „Ray to určite pochopí. A vlastne ... ani to nemusí vedieť. Louis dokáže udržať tajomstvo.“

„A čo aj sa preriekne? Čo ak ťa niekde medzi médiami osloví skutočným menom. Čo potom?“

„Vymyslíme si, že to sú naše prezývky. Ja ho budem volať Tom a bude to fajn.“

„Vážne tomu veríš?“

„Musím. Je to moja jediná nádej. Už tú bolesť ďalej neznesiem.“

„A vieš, akú bolesť spôsobíš jemu, keď sa dozvie, že si mu celý čas klamala o tom, kto si.“

„Pochopí to ... dúfam. Neostáva mi nič iné než dúfať. Milujem ho a nedokážem ho ďalej vodiť za nos. Musí vedieť pravdu.“

„Tak dobre,“ šepla Ashley so sklonenou hlavou.

„Čože?“ vypleštila som prekvapene oči. Nečakala som, že nakoniec naozaj súhlasí.

„Povedala som, že mu to môžeš povedať. Ale len pod podmienkou, že sa to nedozvie nik iný, jasné?“

„Jasné,“ usmiala som sa šťastne. „Prisahám!“

„Tak dobre,“ zasmiala sa Ashley. „Na čo ešte čakáš? Utekaj za ním, nie?“

„Nie je v Londýne,“ usmiala som sa. „No len čo sa zajtra vráti, poviem mu to. Ďakujem ti, Ashley. Si úžasná.“

„Hovoria mi to,“ zasmiala sa Ash a ja som ju tuho vystískala.

„No, no, len ma neudus.“

„Prepáč,“ uškrnula som sa a pokrčila som plecami. „Tak ja pôjdem, aby som mohla študovať.“

„Utekaj. A nech ti to s Louisom vyjde,“ usmiala sa a zakývala mi. Žmurkla som na ňu a vyšla som von z bytu, následne na ulicu a taxíkom som sa odviezla na izbu. Tak som si ľahla do postele a začítala som sa do ďalšej kapitoly Občianského práva. Snažila som sa sústrediť, no v duši som stále mala ten blažený pocit a nedočkavosť. Len vydrž! Už zajtra sa dozvie pravdu.

„Hádam to dopadne dobre,“ šepla som sama pre seba a znovu som sa vrátila ku knihe.