Day 14

Téma: Tvoja najskoršia spomienka.

Hovorí sa, že si z detstva takmer nič nepamätáme až po určitý vek. Myslím si, že na tom je niečo pravdy, no pokiaľ sa vám, v detstve udeje niečo prevratné, tak je možné, že sa vám to vryje hlboko do pamäte. Moja najskoršia spomienka je z obdobia, keď som mala jeden rok, a verte či nie, tú situáciu mám veľmi zakorenenú v pamäti. Bola som malá, no už som vedela sedieť a loziť, a keďže som bola dosť nezbedné dieťa, vyliezla som na kreslo a ako som sedela na opierke, stratila som rovnováhu a spadla dozadu rovno na hlavu. Zvláštne je, že som vôbec neplakala, len som sa šokovane dívala okolo seba. Zvyšok si už nepamätám, no z rozprávania mojich rodičov viem, že ma pre istotu vzali hneď na pohotovosť a tam zistili, že som mala slabý otras mozgu a preto som neplakala, lebo som si ten pád vôbec nepamätala. No nič iné mi zo spomienok vraj nezmizlo, neviem, ako to zistili, a tak som žial ďalej akoby sa nič nestalo. Veď sa v podstate ani nestalo. Následky nemám žiadne, takže huráá :D aspoň pre mňa no