Love Me For Me 19

Louis

Po neskutočne dobrej večeri sme sa opäť presunuli do obývačky a pustili sme si film. Po chvíli som si všimol, že sa prisunula bližšie ku mne a nahla sa. Vtom sa ozval jej zvonivý hlas.

„„Smiem?“ usmiala sa a ukázala na moje nohy.

„Iste,“ usmial som sa nesmelo a odpratal som jej svoju ruku z cesty. Len čo sa hlavou dotkla môjho stehna, telom sa mi rozprúdilo vibrovanie a srdce začalo biť rýchlejšie. Preboha, Louis. Spamätaj sa, okríkol som sa v duchu a snažil sa upokojiť. Bezvýsledne.

Ruku som mal za hlavou a netušil som, čo s ňou robiť. Napokon som ňou prikryl Ashleyino rameno a nechal ju tam. Kriste pane, čo sa to so mnou deje? Správam sa ako totálny pako. Veď ja nie som hanblivý! No pri nej z ničoho nič zrozpačitiem a nedokážem sa na nič sústrediť.

Ani teraz som polovičku filmu nevnímal, len som sa na ňu pozeral. Tomu sa hovorí láska! ozvalo sa opäť moje podvedomie a ja som nemal žiaden argument, ktorým by som ho odzbrojil. A tak som to len ticho ignoroval a snažil som sa sústrediť na film. Nie veľmi efektívne, vzhľadom na fakt, že som mal na nohách Ashley.

Len čo skončil film, nahol som sa po ovládač, aby som to vypol. Myslela som si, že Ashley vstane, no ona nič. Nahol som sa, aby som sa jej pozrel do tváre a zbadal som jej roztomilú tvár zvraštenú, akoby nad niečím tuho rozmýšľala. Až na to, že to bolo v jej sne, pretože oči mala tuho zatvorené.

Opatrne som jej nadvihol hlavu a vyslobodil sa spod nej. Následne som ju vzal do náručia a pomaly som kráčal do izby, aby som ju nezobudil. Jemne som ju položil na posteľ a zakryl ju dekou. Chvíľu som tam len tak stál a sledoval ju, ako spí. Vyzerala tak nevinne a bezbranne, že som mal sto chutí sa k nej pritúliť a ochraňujúco ju objať. Našťastie som to neurobil a pobral som sa na odchod. Zhasol som svetlo a ja sám som sa uložil na gauči v obývačke.

Nasledujúce ráno som sa ako zvyčajne zobudil na žiaru slnečných lúčov, ktoré prenikali cez moje okná namierené na východ a natiahol som sa. Trošku som si pomasíroval krk a vstal som z gauča na nohy. Pozrel som sa na hodinky, kde svietilo pol 8 ráno a pobral som sa skontrolovať Ashley.

Ešte stále spala a perinu pred sebou stískala, akoby niekoho objímala. Usmial som sa nad tým obrazom a pobral som sa do kuchyne. Zistil som, že nemám nakúpené žiadne pečivo, tak som sa obliekol a zišiel som do potravín niečo nakúpiť. Keď som sa vrátil, bolo už po ôsmej, no Ashley ešte nevstala.

Vybalil som croissanty s džemom a pripravil som ich na tanier. Do šálky som spravil zelený čas a do pohára nalial pomarančový džús. Netušil som, čo chcela, tak som dúfal, že to bude jedno z toho. Všetko som poukladal na tácku a odniesol to do spálne. Tácku som položil na nočný stolík a sadol som si na kraj postele.

„Ashley, vstávaj. Už je ráno,“ pohladil som ju po ramene a snažil sa ju zobudiť. Rozospato otvorila oči a keď ma uvidela, usmiala sa. Vzápätí sa zháčila a skrčila čelo.

„Opäť som zaspala? To snáď nie,“ povzdychla si.

„Nechcel som ťa budiť, tak som ťa len preniesol do postele,“ usmial som sa na ňu. „Priniesol som ti raňajky. Hádam budú chutiť.“

„Ďakujem,“ pretrela si oči a odštipla si z croissantu. „Mňam, ten je výborný.“

„Čerstvo upečený z pekárne,“ usmial som sa ešte širšie a bol som rád, že jej chutí.

„Panebože!“ zháčila sa opäť. „Koľko je hodín?“ opýtala sa ma zdesene.

„Môže byť niečo po ôsmej. Prečo?“ nechápal som.

„Dokelu!“ zanadávala a hneď vyskočila z postele. „Kde sú moje veci?“

„Tam na sušiaku,“ ukázal som k oknu a ona zo seba rýchlo zhodila moje tričko. Od prekvapenia mi padla sánka dole a šokovane som sa na ňu díval, ako sa oblieka. Páni, tá má teda postavu, zapískalo moje podvedomie a ja som s ním teraz nemohol nesúhlasiť.

„Prepáč mi to, no musím odísť. Už teraz nestíham na ... stretnutie,“ riekla s menšou pauzou pred tým stretnutím. Podišla ku mne a tuho ma objala. „Ďakujem ti. Za raňajky, za všetko,“ riekla a ja som ucítil jej jemné pery na mojom líci. Opäť som ostal vyvedený z miery a bez slova som ju sledoval, ako odchádza dverami von s croissantom v ruke. Rýchlo som sa spamätal a šiel som za ňou.

Ashley už mala obuté svoje čižmy a práve si brala kabelku. Keď ma zbadala, usmiala sa na mňa a zamávala mi.

„Poobede sa ti ozvem. Ahoj,“ riekla a už jej nebolo. Ostal po nej len nepatrný závan parfumu. Zdvihol som ruku a prstami som sa dotkol miesta, kde ma pobozkala. Správaš sa ako totálny idiot! Spamätaj sa, Louis. A dospej už konečne! vynadalo mi moje podvedomie a ja som musel uznať, že malo pravdu. Správal som sa, akoby som mal 10 rokov a prvýkrát mi dalo dievča pusu na líce.

No pri Ashley to bolo iné. Ja som bol iný. Šťastnejší. Mal som pri nej pocit, že sa nemusím pretvarovať a môžem byť sám sebou. Nastal konečne čas, aby som si priznal, že to nie je len obyčajné priateľstvo či obchod a že k nej naozaj niečo cítim.

Kebyže len niečo, odfrklo si moje podvedomie. Dobre, dobre. Pokrok je, že som si to aspoň priznal, tak ma už nechaj, pomyslel som si a zosunul som sa na gauč. Lenže čo ak to je jednostranné? Znesiem to? pomyslel som si.

No potom som si spomenul na večer, kedy tu bola prvýkrát a ja som hral na klavíri. Ten moment krátko potom, čo som dospieval. Pomaly som ani nevnímal, čo robím. Len som nasledoval svoj inštinkt, ktorý mi hovoril, aby som ju pobozkal. A ona to vedela a neodtiahla sa. Keby jej vtedy nezaškvŕkalo v bruchu, boli by sme sa pobozkali, napadlo ma a pri tej myšlienke sa mi v hrudi usadil akýsi zvláštny pocit. To je úľava, škerilo sa moje podvedomie. Takže to možno nie je stratené, usmial som sa sám pre seba a spokojne som si ľahol na gauč. A teraz môžem pokojne spať.

Zoey

Rýchlosťou svetla som vybehla z Louisovho bytu a zastavila som si taxík. Prekvapivo som na univerzite bola za necelých 5 minút. Bože, to je fakt neskutočne blízko, pomyslela som si, no v tej chvíli som nemala čas sa tým zaoberať. Pozrela som na hodinky a zistila som, že o dve minúty je pol 9, kedy mi začína prednáška. Rozbehla som sa dnu a do miestnosti som dobehla práve včas. Len čo som sa usadila, vošiel dnu profesor a začal prednášku.

Po tretej prednáške som skočila na internát, aby som sa prezliekla a šla na obed. V izbe som natrafila na Oliviu.

„Ahoj,“ usmiala sa na mňa. „Pozerám, že s tým tvojím chlapcom sa to už nejako rysuje.“

„Čože?“ pozrela som sa na ňu nechápavo.

„No keď si nespala tu, tak som usúdila, že budeš u neho. Či?“

„Ach, tak. Áno, spala som u neho, no nič nebolo. Len som zaspala počas filmu, tak ma nechcel budiť,“ riekla som s poloúsmevom a vrhla som sa na skriňu. Vybrala som odtiaľ druhé rifle, bielo-čierny top a biele lodičky. Rýchlo som sa prezliekla a utekala som do jedálne, aby som sa stihla najesť pred ďalšou prednáškou.