Love Me For Me 18

Túto časť by som rada venovala Julke k narodeninám :) Happy B-Day :)


„Nezahráme si niečo?“

„Čo konkrétne?“

„Môžeš si vybrať,“ uškrnul sa a vybral sa k televízoru. Zapol ho aj s hernou konzolou a podal mi ovládač. „Tak, nech sa páči,“ ukázal sa obrazovku a tam svietili všetky možné hry od výmyslu sveta. Rôzne druhy športov, arkády, preteky, proste všetko.

„Ja neviem. V čom sa dá súťažiť?“ opýtala som sa ho.

„Asi najmä vo športoch ale aj v bojových hrách,“ mykol plecami Louis.

„Ehm, pamätáš sa, ako som spomínala, že nie som veľmi športový typ? Myslela som to vážne,“ riekla som.

„Hmm, tak čo karaoke?“

„SI robíš srandu? To ty tu vieš spievať, nie ja.“

„Dobre, tak ... tanec,“ riekol a zatváril sa pri tom tak, akoby zjedol nejakého hnusného chrobáka.

„Keď vidím ten tvoj výraz, tak radšej nie,“ zasmiala som sa. „Daj ten šport. Aspoň sa na mne posmeješ,“ kapitulovala som a sledovala ho, ako spúšťa hru. Na obrazovke naskočili ďalšie možnosti.

„Tenis, baseball, box, golf alebo bowling?“ pozrel na mňa.

„Bowling,“ odvetila som rozhodne. To mi pripadalo najmenej náročné. No to som si len myslela. Za hodinu hry som prehrávala o 100 bodov a ani raz sa mi nepodarilo trafiť všetkých 10 kolkov. Louis bol však našťastie ústretový a vôbec sa nevyvyšoval ani nič podobné. Keď sme dohrali, spravil nám kávu a ja som medzitým čakala pri barovom pulte a prezerala som si mesiac staré noviny, kde sme boli s Louisom na titulke.

„Hotovo,“ zahlásil Louis a snažil sa preniesť naraz obe šálky aj cukorničku z dresu na pult. Len čo som ho zbadala, vedela som, že to nedopadne dobre a rýchlo som sa postavila, aby som mu pomohla. Ruky sa mu triasli a káva už bola porozlievaná na tanierikoch. A keď som sa mu pokúšala vziať jednu šálku, práve v tej chvíli mu z nej vyšplechla polovica jej obsahu a neskončila nikde inde ako na mne.

„O môj bože! Prepáč mi to!“ zhíkol Louis a hodil šálky späť na dres. Schmatol utierku a hneď ma začal čistiť.

„To je v poriadku, Louis. Nič sa nestalo,“ opakovala som dookola, no Louis sa naďalej ospravedlňoval a čistil mi fľak na bruchu. K nohaviciam, sa radšej nepribližoval, pretože by to asi nebolo dvakrát vhodné, keďže som mala mokrý fľak blízko slabín.

„Louis,“ snažila som sa získať jeho pozornosť, aby prestal. Nevnímal ma. „Louis!“ riekla som hlasnejšie a chytila som mu ruky. Uprel svoj pohľad na mňa a moje srdce sa pri jeho previnilom výraze úplne roztopilo.

„Je to v poriadku,“ povedala som. „Vyperiem si to.“

„Ukážem ti, kde je kúpeľňa,“ odvetil a ja som ho nasledovala. Vrátili sme sa do obývačky a šli sme ďalej krátkou chodbičkou, na ktorej konci boli veľké odsúvacie dvere. Louis zastavil krátko pred nimi a ukázal napravo. Otvorila som dvere a vošla som do priestrannej kúpeľne s obrovskou vaňou, sprchovacím kútom a umývadlom s poličkami.

„Ehm, ďakujem. Už to zvládnem,“ povedala som.

„Donesiem ti niečo na prezlečenie,“ kývol hlavou Louis a odišiel. Ja som si zatiaľ vyzliekla tričko aj nohavice a pustila som sa do čistenia škvŕn. O minútu prišiel Louis a cez dvere mi podal tričko a tepláky, pričom sa ohľaduplne otočil na stranu.

Obliekla som si jeho tričko, ktoré mi bolo takmer po kolená a natiahla som si aj tepláky, no na páse mi padali, tak som si ich dala dole s tým, že to tričko ma zakrýva rovnako ako šaty, tak to hádam nebude vadiť. Vzala som vyžmýkané oblečenie a aj s teplákmi prehodenými cez rameno som šla za Louisom.

„Kde si to môžem dať vysušiť?“ opýtala som sa ho ukazujúc mu mokré oblečenie.

„Vezmem ti to,“ usmial sa.

„Ou, aj toto si môžeš vziať. Sú mi veľké.“

„Okey,“ zaškeril sa a pohľadom si ma premeral. Tvárila som sa, že som to nevidela a v duchu som sa usmiala. Kým šiel Louis odniesť moje oblečenie, skontrolovala som si mobil, kde mi svietili 4 zmeškané hovory a nová správa od Ashley.

Kde si? Potrebujem s tebou hovoriť. Osobne. Len čo budeš môcť, príď ku mne. – A

Čo asi môže chcieť?  pomyslela som si a odložila som mobil. Nechcela som si zbytočne míňať kredit odpisovaním, keď by to ja tak nebolo na nič platné. Len čo budem môcť, skočím za ňou a zistím, čo odo mňa potrebuje.

Šla som do kuchyne, kde už Louis stihol poumývať tú rozliatu kávu a vzala som si z dresu tú poloprázdnu šálku, aby som sa napila. Káva už stihla vychladnúť, tak som ju vypila celú a odrazu som dostala hlad. A tak som sa pozrela do ľadničky, čo tam nájdem. Hmm, vajíčka, šunka, slanina, tavený syr, mlieko ... to vyzerá na pravú rytiersku omeletu, usmiala som sa a vytiahla som všetko na dres.

„Tak tu si,“ ozval sa za mnou Louis a ja som sa otočila.

„Pripravujem nám niečo na jedenie. Hladný?“

„A vieš, že aj áno,“ zaškeril sa. „Pomôžem?“

„Vďaka,“ usmiala som sa a hodila som mu syr.

„Prečo vždy len strúham syr?“ posťažoval sa Louis.

„Tak to vyšlo,“ zasmiala som sa a opiekla som šunku so planinou porezané na kocky. Medzitým som miešala vajíčka s mliekom. Pridala som štipku bazalky, ktorú som našla v poličke nad umývadlom a následne som to všetko vyliala na šunku a slaninu a pomiešala som. O 5 minút už boli omelety hotové a ja som ich posypala nastrúhaným taveným syrom a nechala ho roztopiť.

„Nech sa páči, dobrú chuť,“ podala som Louisovi tanier a opäť sme sa usadili za pult. Tentoraz to už nechutnal tak váhavo, ako predtým. Asi sa presvedčil o mojom kulinárskom umení. Len čo sme sa najedli, opäť sme za sebou umyli riady a usadili sa na gauči.

„Dáme ďalší film?“ pozrel na mňa spýtavo Louis.

„Môžeme Ružového pantera 2,“ zaškerila som sa.

„Vaše želanie je mi rozkazom,“ zasalutoval Louis a pustil film. Spočiatku som sedela s kolenami pokrčenými pod sebou, no po chvíli mi začali tŕpnuť, tak som si sadla normálne. Mala som chuť si ľahnúť, no nechcela som Louisa vyštvať z jeho vlastnej sedačky, tak som to nechala tak. No po chvíli ma napadla šialená myšlienka, a ja som sa jej chopila skôr, než som si to stihla premyslieť.

Prisadla som si bližšie k Louisovi a naklonila som sa, akoby som si chcela ľahnúť.

„Smiem?“ usmiala som sa na neho a ukázala som mu na nohy, kde mal opreté ruky.

„Iste,“ usmial sa nesmelo a ja som si položila hlavu na jeho nohy. Sprvu nevedel, kde má dať ruku, tak ju držal za hlavou, no potom sa odvážil a položil mi ju na rameno. Takto sme pozerali zvyšok filmu, aj keď som sa naňho nemohla poriadne sústrediť, lebo mi po rozume chodil len on. A to jeho plaché chovanie. Netipovala by som ho takého nesmelého. Zvlášť oproti mne.

To ja som mala byť tá tichá a nesmelá, no zdalo sa, že som sa dosť zmenila. Nie k horšiemu, len som si vybudovala akési zdravé sebavedomie a nebola som taká plachá. A preto mi to prišlo u Louisa zvláštne. No nič. Teraz sa tým zapodievať nebudem, pomyslela som si a opäť som sa sústredila na film.