Love Me For Me 12

Ahojte :) chcela som sa spýtať, či sa náhodou niekto nechystá na This Is Us v Prešove a nemá ešte kúpené lístky, aby som sa pripojila :) vďaka

Dokelu, čo si mám obliecť? premýšľala som urputne a prehrabávala som sa v skrini, no nič ma nenapadalo. Do schôdzky s Louisom ostávala už len hodina a ja som vôbec netušila, čo si oblečiem, nie to ešte aby som niečo spravila s vlasmi a nalíčila sa. A vtedy vošla do izby moja záchrana.

„Olivia! Vďaka bohu. Prosím, poď mi pomôcť. Neviem si vybrať,“ zvolala som zúfalo a už som ju za rameno ťahala k mojej skrini.

„Aká príležitosť?“ opýtala sa ma vecne.

„Hmm,“ začervenala som sa. Sama som vlastne nevedela, čo to je. Schôdzka s kamarátom, s ktorým mám predstierať vzťah či rande? Napokon som sa rozhodla. Musím sa predsa vžiť do roly, tak budem hrať. „Rande.“

„Poznám toho šťastlivca?“ usmiala sa zatiaľ čo sa hrabala pomedzi veci.

„Hmm, myslím, že nie,“ poznamenala som ticho. Nemohla som jej predsa povedať, že sa mám stretnúť so známym britským spevákom.

„Toto bude dokonalé,“ rozžiarila sa a vytiahla biele letné šaty bez ramienok s koženým hnedým opaskom a v druhej ruke mala hnedé vysoké sandále. Preboha, veď sa na nich zabijem! pomyslela som si hneď, no musela som uznať, že to vyzeralo úžasne.

„Páni, je to skvelé. Ďakujem ti,“ usmiala som sa na ňu vďačne a položila som všetko na posteľ. Následne som si šla dosušiť vlasy a rýchlo som sa nalíčila. Len jemný púder, jemné hnedé dymové líčenie, špirála a marhuľový rúž. Hotová som sa navliekla do šiat a do uší som si zastrčila ladiace náušnice. Následne som si do hnedej koženej kabelky zbalila potrebné veci a hodila som posledný pohľad do zrkadla.

„Ako vyzerám?“ otočila som sa k Olivii a tá sa ma premerala od hlavy po päty.

„Na jedničku,“ usmiala sa.

„Ďakujem. Drž mi palce,“ odvetila som s úškrnom na perách a vyšla som z izby von. Bolo krátko po pol 6 a mňa začala chytať nervozita. Už som vedela, do čoho som sa to namočila, no nešlo to vziať späť, a tak som musela plávať spolu s prúdom, inak by som sa utopila.

Zastavila som si taxík a nastúpila som. Kým som sa viezla na Picadilly Circus, v rukách som nervózne žmolila balíček hygienických vreckoviek a snažila som sa upokojiť svoje rozbúchané srdce. Len čo taxík zastavil, rozbúšilo sa mi ešte viac a nohy sa mi začali triasť. Bála som sa, že až vystúpim, nezvládnem sa udržať na tých vysokých opätkoch a spravím hanbu nielen sebe ale aj Ashley a navyše rovno pred Louisom.

Zhlboka som sa nadýchla a otvorila som dvere. Vyložila som najprv jednu nohu, následne za ňou druhú a keď som sa šla postaviť, podoprela som sa o dvere auta. Len čo som bezpečne stála na chodníku, trasenie v nohách ustúpilo a ja som mohla pokojne ukročiť na stranu a zabuchnúť za sebou dvere.

Pohľadom som sledovala, ako taxík odchádza a po pár sekundách som sa otočila smerom k námestiu, aby som našla Louisa. Aké bolo moje prekvapenie, keď stál rovno za mnou.

„Panebože,“ preľakla som sa a odskočila som nabok.

„To vyzerám až tak hrozne?“ uškrnul sa Louis a naklonil hlavu na stranu. Panebože, prečo musí vyzerať tak neodolateľne? Zoey! Spamätaj sa! Nie si tu na randenie! okríklo ma moje svedomie a ja som sa naňho placho usmiala.

„Nie, to nie. Len si ma vyľakal,“ odvetila som a odhrnula som si vlasy za ucho.

„To som rád,“ usmial sa a ja som spýtavo nadvihla obočie. „Teda, nie že som ťa vyľakal ale ... To je jedno,“ odvetil rozpačito a ja som sa musela zasmiať. Vyzeral rozkošne, keď tak zahanbene sklopil pohľad.

„Nechajme to už tak,“ odvetila som s úškrnom. „Aký je plán na dnešný večer?“

„Myslel som, že by sme mohli skočiť na večeru a potom sa ísť niekam prejsť. Teda, pokiaľ nás nebude prenasledovať dav paparazzov,“ riekol a čakal na moju reakciu.

„To znie super,“ usmiala som sa a on sa rozžiaril. Ponúkol mi svoje rameno a ja som sa ho vďačne chytila, aby som predišla nečakanému zakopnutiu či nebodaj pádu. Kráčali sme ulicou a ja som netušila, kam ma to vedie, no nepýtala som sa ho na to. Na jednej strane som mu dôverovala a na tej druhej som nechcela prerušovať jeho básnenie o novej zmluve.

„Páni, nevedela som, že hráš futbal,“ poznamenala som.

„Zbožňujem ho,“ rozplýval sa. „No  najviac ma teší, že všetko ide charite. Vlastne aj preto som to podpísal. Už od mala to bol môj sen a ten sa mi práve splnil.“

„Spolu s ďalšími,“ dodala som.

„Ďalšími?“ pozrel na mňa nechápavo.

„No predsa spev, kapela, popularita, lámanie rekordov, vyhrávanie ocenení a podobne,“ usmiala som sa. Počas tej chvíľky voľného času som si taktiež stihla zistiť nejaké informácie, aby som nebola pozadu. Nechcela som čítať bulvárne klebety a tak som sa zamerala len na fakty. A tých bolo viac než dosť.

„Ach tak. To áno,“ uškrnul sa. „Baví ma to, no občas mi to šprtanie sa v súkromí prekáža. Vlastne, nie občas, no už som si na to pomerne zvykol. Tebe to hádam nevadí?“ pozrel na mňa a ja som sa dostala do úzkych. Ja nie som dennodenne prenasledovaná paparazzmi, tak ako to mám vedieť? Neostávalo mi nič iné než improvizovať.

„Tak to hej. Ale dá sa na to zvyknúť,“ pokrčila som ramenom.

„Hej no,“ pritakal a chvíľu sme šli mlčky. Potom sme sa odrazu zastavili a Louis mi otvoril dvere na akejsi talianskej reštaurácií, ktorú som si cestou vôbec nevšimla, aj keď bola obrovská. No čo už. Mala som predsa zaujímavejší objekt.

„Ďakujem,“ usmiala som sa, keď som vchádzala dnu a počkala som, kým sa ku mne pripojí. Následne nás čašník uviedol k stolu vzadu, kde sme boli menej na očiach a priniesol nám menu. Kým sme si vyberali, Louis ho popýtal o biele víno a spýtavo na mňa pozrel, či si dám tiež. Mierne som prikývla na súhlas a zahľadela som sa do lístka.

Ako si mám vybrať? prepadala som panike. Ešte nikdy som v reštaurácií nebola a bola som nesmierne vďačná, že všetko vybavoval Louis. No to jedlo ma nesmierne ťažilo. Nebolo tu draho, no ani jeden z názvu jedál mi nič nehovoril. Pomaly som začínala prepadať panike, keď ma s čista-jasna napadlo otočiť stranu. Tam som už našla šaláty a zaujal ma jeden cestovinový s kuracím mäsom.

Ani som si nevšimla, že nám medzitým čašník nalial víno a teraz čakal, čo si objednáme. Louis sa na mňa zahľadel, aby zistil, či mám vybrané a ja som položila menu na stôl, čím som mu dala vedieť odpoveď.

Len čo sme mali objednané, vrátili sme sa ku konverzácií o futbale.

„Máš rada futbal?“ opýtal sa ma.

„Popravde, donedávna som ani nevedela pravidlá,“ zasmiala som sa. Už už som chcela povedať, že jediný šport, na ktorý sa dokážem pozerať je hokej, no vzápätí som si uvedomila, že na Angličanku by mu to prišlo dosť divné. A tak som svoju odpoveď upravila. „Ja nie som veľmi športový typ.“

„A neprídeš sa niekedy pozrieť na zápas? Možno ťa to bude baviť,“ opýtal sa a mňa ani len nenapadlo odmietnuť.

„Iste, rada,“ usmiala som sa. Po zvyšok večera sme sa neprestali rozprávať a ja som sa skvele bavila. Po večeri sme sa šli prejsť a pokračovali v našej debate. Vonku sa dosť ochladilo a tak mi dal Louis svoju rifľovú bundu a on sám šiel v tričku. A to som si myslela, že gentlemani už vymreli.

Za ten jediný večer sme sa o sebe dozvedeli tak veľa. Teda, len ja o ňom. On sa dozvedel veľa o Ashley, pomyslela som si na moment skľúčene, no Louis ma hneď vytrhol z mojich pochmúrnych myšlienok. Krátko pred polnocou mi zastavil taxík a rozlúčili sme sa krátkym objatím. Len čo som v nose ucítila jeho dokonalú vôňu, znovu sa mi začali podlamovať kolená. Otvoril mi dvere a ja som nastúpila.

„Tak zajtra?“ usmiala som sa.

„Budem sa tešiť,“ odvetil taktiež s úsmevom a zavrel dvere. Cez okno som mu naposledy zakývala a taxík sa rozbehol. Bože, jeho bunda! spomenula som si odrazu a pozrela sa na seba. No čo už. Budem mu ju musieť vrátiť až zajtra,  usmiala som sa v duchu a privoňala som si ku golieru. Aaach!