Love Me For Me 9

Kto má rád módu? :) like → https://www.facebook.com/pages/World-Style/158421377680571?ref=hl+


„Panenko skákavá!“ zakričal Adam, keď ma zbadal na polceste na internát a pribehol ku mne. „Ukáž sa mi!“

Nemohla som sa ubrániť úsmevu a pomaly som sa zatočila. „Tak čo na to hovoríš?“

„Akoby ťa vymenili,“ povzdychol si. „Hádam si na teba zvyknem.“

„Až taká zmena to nie je,“ pokrútila som hlavou.

„Vážne? Videla si sa v zrkadle?“ nadvihol obočie.

Pozrela som sa na seba a pokrčila som plecami. Mala som na sebe oblečené biele tielko so žiarivo 
tyrkysovou sukňou a obuté tyrkysové lodičky od Christiana Louboutina. Okrem toho som v rukách držala snáď milión tašiek, na prstoch sa mi leskli umelé nechty vo francúzskej manikúre a tvár som mala dokonalé nalíčenú profesionálom.

„Vieš, čo je na tom najhoršie,“ zmenila som tému od svojho zovňajšku. „Že nemôžem nosiť žiadne tenisky ani športové oblečenie, s výnimkou, že by som chcela ísť behať alebo do posilňovne.“

„Na čo sa sťažuješ. Veď vyzeráš tak ... sexy,“ cmukol na mňa.

„Vážne si mi práve povedal, že som sexy?“ vybuchla som smiechom a Adam sa ku mne razom pridal. Páni, teda, ja a sexy. Kto by to bol na mňa povedal, usmiala som sa v duchu. Zamierili sme na internát a ja som prijala Adamovo rameno a pomoc, aby som sa v tých opätkoch nepotkla. Už teraz ma v nich boleli chodidlá. Budem si v nich musieť trénovať chôdzu, pomyslela som si a rozhodla som sa, že s tým začnem hneď zajtra.

Piatok ráno

A je to tu. Deň D. V podstate niečo ako môj prvý pracovný deň. Deň, kedy sa mám stretnúť s pre mňa neznámym spevákom, ktorého meno mi vypadlo len čo som ho počula, a tak som si ani nemohla pozrieť, kto to vlastne je. Od Ashley som podvečer dostala len krátku správu, že mám byť o 9 v jej byte, a tak som dnes vstala dosť zavčasu, aby som sa pripravila.

Ako prvú som si dala osviežujúcu sprchu a umyla som si vlasy. Následne som si ich dosucha vyfúkala, takže sa mi samé narovnali a nadobudli pekný objem. S úsmevom som sa usadila v izbe pred zrkadlo a začala som „čarovať“ so šminkami. Na siedmy pokus sa mi podarilo nalíčiť si oči rovnomerne a zakončila som to maskarou. Spokojná som si dala na líca trošku farby, ktorú som dostala od Ashley a na pery som si naniesla perleťový lesk.

Pozorne som všetko odložila do puzdra a vrhla som sa na skriňu, z ktorej som pár svojich vecí musela vybrať, aby sa tam to Ashleyine vošlo. Dumala som nad tým, čo si obliecť, až napokon som vybrala biele tielko a k nemu sukňu s leopardím vzorom. Na nohy som si obula čierne sandále na nízkom opätku a do mini kabelky som si zbalila mobil, kľúče a peňaženku.

Vyšla som z izby a nechala som Oliviu spať. Zamierila som priamo do jedálne, kde sa už začínali združovať ľudia a pri pohľade na náš stôl som si vydýchla, keď som tam zbadala sedieť Caleba s Benom. Vzala som si svoje raňajky a pobrala som sa k ním, ignorujúc všetky tie pohľady. Asi by som si už mala zvyknúť.

„Kto si a čo si spravila so Zo?“ vyhŕkol na mňa Caleb.

„Preskočilo ti?“ pozriem na neho s nadvihnutým obočím a sadnem si oproti.

„Mne? To ty tu zrazu chodíš takto vymódená a provokuješ všetkých chalanov,“ zahundral. „Nevšimla si si všetky tie pohľady?“

„Ale prestaň,“ zasmiala som sa. „Zízajú na mňa tak ako vždy, kvôli Ashley a hádke so Summer. Ešte ich to neprešlo.“

„To si rozhodne nemyslím,“ odvetil a odhryzol si zo svojho croissantu.

Nechala to tak a venovala som sa svojím raňajkám. Medzitým sa zmenila téma na blížiacu sa školu a všetci traja sme polemizovali nad tým, aké to bude, keďže sme prváci. Ja som sa už od Adama stihla čo to dozvedieť o učiteľoch, takže budem pripravená, no Ben študuje medicínu a Caleb techniku. Nemal im zatiaľ kto poradiť, keďže jediný starší sú tu Adam a Cole, no ten študuje ekonómiu.

V strede konverzácie nás prerušil príchod Adama a Cola, a tak sa téma rozhovoru opäť zmenila, tentoraz na oslavu konca prázdnin. Vraj sa po intráku plánuje nejaká veľká party, no ja som o ničom zatiaľ nepočula. Veď, samozrejme, od koho by som sa to aj dozvedela. Môj jediný ľudský zdroj je Adam.

Krátko pred pol 9 som sa rozlúčila s chalanmi a pobrala som sa k východu, keď ma tu zrazu zastavila skupinka dievčat.

„Ahoj, Zoey. Len sme ti chceli povedať, že ti to dnes pristane. Tá sukňa je nádherná,“ usmiala sa jedna z nich a mne od prekvapenia padla sánka. Veď tie tri patria ku Summer!

„Ou, a tá kabelka! Bomba!“ pridala sa druhá.

„Páni, tak teda ďakujem,“ odvetila som prekvapene a pokračovala v svojej ceste na ulicu. Hodila som krátky pohľad na kabelku, ktorú som mala prevesenú cez plece. No jasné, Coco Chanel. Medzitým mi v hlave zazneli Calebove slová o tej vymódenosti a provokácií. Odrazu mi to neprišlo až tak uletené a ja som sa spokojne usmiala sama pre seba. Možno to nebude až tak hrozné.

„Konečne si tu!“ vydýchla si Ashley, keď mi otvorila dvere. Zmätene som sa pozrela na mobil v ruke, kde svietil čas 8:56.

„Veď nejdem neskoro,“ poznamenala som.

„To je jedno. Nevieš si predstaviť, aká som nervózna. Dúfam, že to vyjde,“ mlela dve na tri a ja som sa zatiaľ usadila na pohovku. „Ak ťa nespozná on, tak už nikto a všetko nám klapne. Len nech to výjde, prosím, a môžem ísť za Natom.“

Usmiala som sa pri pohľade na Ashley. Prišla mi taká ... normálna. Ako obyčajné zamilované dievča, ktorému je jej láska odopretá. Odrazu som sa necítila až tak zle, že budem chodiť s niekým cudzím, lebo som vedela, že je to len preto, aby ona mohla byť so svojou láskou.

„Dobre, prejdime si ešte raz všetky mená,“ povedala mi, zatiaľ čo sa prechádzala hore dolu a ja som jej všetko zaradom odrapotala. Potom skontrolovala čas na hodinkách a ukázala mi zaťaté päste.

„Tak teda držím palce. Idem sa schovať, aby ma náhodou nenašiel. Každú chvíľu by tu mal byť,“ riekla a zmizla vo svojej izbe. Zaujímalo by ma, kde sa schovala. Do šatníka? No teraz nebol čas to riešiť. Každú chvíľu som sa mala stretnúť s jej manažérom ... Nie, nie. Mojím manažérom...  a ísť na prvé stretnutie s budúcim frajerom.

Odrazu som pocítila neskutočnú nervozitu a kolená sa mi neskutočne rozklepali. Už som ďalej nedokázala obsedieť a začala som sa prechádzať po obývačke, tak ako Ashley pred chvíľou. Opakovala som si všetky mená a súvislosti, keď ma z myšlienok vytrhlo zvonenie pri dverách a ja som vyľakane podskočila.

Tak, a je to tu. Teraz to buď vyjde alebo totálne praskne. Vzchop sa a choď otvoriť, hučalo do mňa moje podvedomie a donútilo ma spraviť tých pár krokov k dverám. Chytila som kľučku, zhlboka som sa nadýchla a otvorila som.

„Tak tu je moja malá hviezdička. Ako sa máš, Ashley,“ zvolal nadšene tmavovlasý chlapík okolo 40-ky v sivom obleku s fialovou košeľou a o niečo tmavšou kravatou.

„Ahoj, Ray,“ usmiala som sa žiarivo a on prešiel popri mne donútra. Zatvorila som za ním dvere a pokračovala som: „Mám sa výborne. Inak sa snáď ani nedá. A ty?“

„Ale poznáš to. Veľa práce, no zvládam to. Na teba si vždy nájdem čas. A teraz obzvlášť, keď nás čaká to mimoriadne stretnutie.“

„Ach, áno. Louis,“ predstieral úsmev znovu a ani sa nenazdám a zrazu sa mení na úplne prirodzený.

„Niečo mi hovorí, že to dopadne výborne,“ žmurkol na mňa. „Tak nezdržujme sa a poďme. Nech sme čím skôr tam.“

„Len si vezmem z izby kabelku,“ odvetila som a vykročila do Ashleynej spálne. Tam som si na posteli nechala pripravenú moju kabelku, aby som sa ešte naposledy stretla s Ashley.

„Tak čo myslíš?“ šepla som do prázdnej izby.

„Výborne. Nezabudni si vziať kľúče zo stolíka na chodbe. Ja mám druhé,“ ozvalo sa zo šatníka, ako som predpokladala.

„Dobre, drž mi palce,“ povedala som naposledy a spolu s kabelkou som odišla za Rayom.