Love Me For Me 6

Aloha :) tak ako výkendujete? :) využívate slnko poriadne? :) ja som sa zabudla dneska natrieť na tvár krémom, takže som pekne červená :D hádam sa nebudem lúpať no :)


V tej chvíli sa otvorili dvere na izbe a dnu vošla Olivia.

„Ahoj,“ usmiala sa na mňa.

„Ahoj,“ odvetila som skľúčene.

„Stalo sa niečo?“ pozrela na mňa so zdvihnutým obočím.

„Nič vážne. Len si nemám na večer čo obliecť.“

„Požičaj si niečo odo mňa, ak ti to bude sedieť,“ navrhla.

„To myslíš vážne?“ rozžiarila som sa. Olivia mala síce svoj vlastný vkus, no niektoré kúsky jej oblečenia boli úžasné. Ak by som našla niečo, čo by mi vyhovovalo aj sedelo, bola by som zachránená.

„Iste,“ usmiala sa. „Žiaden problém.“

„Páni, ďakujem ti,“ vyskočila som šťastne a tuho som ju objala. „Nechceš ísť so mnou?“

„Vďaka, ale už mám plány. Ideme s priateľom na večeru.“

„Tak ty máš priateľa?“ uškrnula som sa. „Kedy ho spoznám?“

„Kedykoľvek,“ pokrčila plecami. „Mám ho tu zajtra zavolať?“

„Iste, rada ho spoznám,“ usmiala som sa. „Tak preto tak často mizneš a skoro vôbec tu nie si, čo?“

„Presne tak. Väčšinou sme v jeho byte, takže ak by si potrebovala voľnú izbu, stačí povedať,“ žmurkla na mňa.

„Heh, nie vďaka. Ja na také nie som,“ odvetila som a podišla som k jej skrini prezerajúc si veci.

„Nie? Zrejme ešte nevieš, o čo prichádzaš,“ zasmiala sa.

„Zrejme,“ odvetila som mierne nevnímajúc a vytiahla som zo skrine biele tričko a čiernu vybíjanú koženku. „Môžem?“ otočila som sa k Olivii.

„Iste,“ usmiala sa a zmizla v kúpeľni. Ja som si zo svojej skrine vytiahla rifľové kraťasy, čierne silonky a čierne tenisky. Obliekla som sa a v zrkadle som zhodnotila, že to vyzerá super, takže som bola spokojná. Ostávalo sa mi nalíčiť, no hoci som vo svojej výbave mala aj tiene aj ceruzku a linku, nie vždy som ich používala a bála som sa, že už budú aj staré. No nemala som inú možnosť, ako sa na nich spoľahnúť a neskôr si kúpiť nové.

Orámovala som si oči ceruzkou a na riasy som sa naniesla niekoľko vrstiev špirály. Na pery len balzam a posledný krát som sa prepudrovala. Vlasy som si vyžehlila, keďže som ich mala prirodzene mierne vlnité a na zápästie som sa navliekla niekoľko strieborných a čierných náramkov. Do čiernej mini kabelky som si zbalila len tie najpotrebnejšie veci a  hotová som si sadla na posteľ s mobilom v ruke, aby som skontrolovala čas.

O chvíľu malo byť sedem, no to ešte neznamenalo, že mi Adam zavolá. Povedal, že mám byť o 7 len pripravená, tak budem musieť byť trpezlivá. Krátila som si čas hraním hier na mobile a už som aj zabudla, že čakám telefonát, keď sa mi rozblikal mobil a na ňom svietilo Adamovo meno.

„Áno?“ zodvihla som.

„Ahoj, si hotová?“

„Áno.“

„Tak príď dole. Čakáme ťa.“

„Okay, idem,“ odvetila som a zrušila hovor. Odložila som mobil do kabelky a vyšla som z izby. Rýchlo som zbehla po schodoch na prízemie a tam som už uvidela postávať chalanov.

„Ahojte,“ pozdravila som im a oni sa otočili.

„Páni,“ otvoril ústa Cole a Jackson pochvalne zapískal.

„Wau, nebyť gay, tak za tebou šaliem,“ uškrnul sa Adam.

„Ehm, vďaka?“ usmiala som sa placho. Nečakala som až takúto reakciu. Nikdy som sa nepovažovala za atraktívnu a ani mi na tom nezáležalo. No len čo som pocítila, ako sa mi po reakciách chalanov zdvihlo ego, zapáčilo sa mi.

„Tak ideme?“ ozval sa Ethan.

„Jasné, poďme,“ odvetil Adam a ponúkol mi rameno. Vďačne som ho prijala a všetci sme spoločne vyšli na ulicu. Chalani sa pred nami bavili o zajtrajšom futbalovom zápase a my sme s Adamom kecali o nás, ako zvyčajne. Ešte stále sme sa poriadne nepoznali, no už teraz som ho brala ako dôležitú súčasť môjho pobytu tu v Londýne. Nebyť jeho, tak som tu sama ako prst, takže som mu vlastne bola zaviazaná.

V metre sme boli najväčšou atrakciou, pretože sa chalani zabávali na tom, že zo mňa robili Ashley a patrične nahlas. Všetci z nás potom nespustili pohľad, či už kvôli tomu hluku, ktorý spôsobovali, alebo kvôli mne. Musela som si priznať, že sa mi tá pozornosť celkom páčila. Usmievala som sa a zabávala som sa na Calebových vtipkoch.

O niekoľko zastávok neskôr sme vystúpili a Adam nás viedol do akéhosi klubu.

„Dynamite?“ nadvihla som obočie, kým sme čakali v rade.

„Hej no. Ale vnútri to je super, ver mi,“ usmial sa povzbudzujúco a ja som za ním vošla dnu. Vzhľadom na to, že som ešte nikdy v žiadnom bare nebola, bola som ohromená. Otáčala som hlavu na všetky strany a obdivovala som tú atmosféru. Všade bolo plno ľudí, všetci tancovali alebo popíjali nejaké drinky.

„Páááni!“ povzdychla som si.

„Páči sa ti tu?“

„Je tu parádne,“ usmiala som sa.

„Tak čo, ideme si niečo vypiť?“

„Áno!!!“ zvolali chalani za nami a Adam ma chytil za ruku.

„To aby si sa mi nestratila,“ usmial sa a ťahal ma za ním k baru. Cestou som si nemohla nevšimnúť závistlivé pohľady ostatných dievčat. Len som sa pre seba usmiala a šla som ďalej.

„Dúfam, že ma tu nezožerú zaživa,“ zasmiala som sa, keď som došli k baru.

„Čože, prečo?“ nechápal Adam.

„Ty si si vážne nevšimol tie pohľady? Sliny im tiekli po brade,“ uškrnula som sa.

„Smola, že mi to je ukradnuté.“

„Ale no tak. Aspoň ego ti musí plesať,“ podrýpla som.

„Ako, nie žeby to nebol dobrý pocit,“ zasmial sa, „len keď nemám záujem, tak to neriešim.“

„Chápem,“ usmiala som sa.

„Tak čo piješ? Pozývam ťa.“

„No, vieš ... ja som ešte nepila,“ riekla som váhavo.

„Vážne? Tak to radšej na začiatok niečo ľahšie. Nejaký koktejl?“

„Môže byť,“ prikývla som a počula som, ako mi objednal mojito.

„Väčšinou to chutí každému, tak hádam...“ podal mi pohár a chalanom podával poldecáky niečoho priesvitného. Tipovala som to na vodku.

„Tak na zdravie a na úspešný školský rok plný zábavy,“ riekol Adam a všetci sme si štrngli. Ochutnala som môj drink a musela som uznať, že to bolo naozaj dobré. A navyše to vyzeralo byť celkom slabé.

Po zvyšok večera sme tancovali, rozprávali sa, pokiaľ to bolo možné, a popíjali. Chalani sa rozbíjali, no našťastie si na mňa nik z nich nezačal dovoľovať a ja som za to ďakovala bohu. Nadránom, keď už zatvárali bar sme sa pobrali naspäť a ja som si v metre spomenula, že mám zajtra, respektíve dnes, skúšku v kaviarni.

„Do kelu!“ zahlásila som a všetci sa na mňa pozreli. „Úplne som zabudla, že mám o 10 skúšku v tej novej práci. Nechcem to zbabrať, no keď sa vyspím také 3-4 hodiny, tak budem ako múmia.“

„To zvládneš, neboj. Aspoň že si veľa nepila a nebudeš mať opicu.“

„Vždy pozitívny, čo?“ usmiala som sa.

„Samozrejme,“ žmurkol na mňa.

Na izbu som prišla približne o pol 6 a potichu ako myška som sa šla odlíčiť do kúpeľne. Keď som bola hotová, nastavila som si na pol 9 budík a zaliezla som pod perinu. To bude zajtra ráno, pomyslela som si a tuho som zaspala.