Love Me For Me 7

krásne príbehy, určite si prečítajte :) http://sorry-we-cant-be-perfect.webnode.sk/


Ashley

„Už ideeeem!“ zvolala som z kúpeľne a zamotala som si mokré vlasy do uteráka. Rýchlo som pribehla k dverám od bytu a otvorila som. Na chodbe stála moja PR manažérka Lucy a keď ma zbadala, šokovane si zakryla ústa dlaňou a druhou rukou, kde mala akési noviny sa začala ovievať.

„Ako to, že mi otváraš ... takto?!“ opýtala sa nahnevane. „Čo keby tu boli paparazzi?“

„Vrátnik by ich nepustil,“ prevrátila som očami a vrátila som sa naspäť do bytu. Luss vošla za mnou a zavrela dvere. Usadila som sa na gauči s limonádou v ruke a pozerala som na Lucy, čo má na srdci.

„A keď sa už rozprávame o paparazzoch, môžeš mi, prosím ťa, vysvetliť toto?“ hodila časopis, čo doteraz držala v ruke na stôl. „Ako to, že sa tam objímaš s Louisom Tomlinsonom a máš oblečené tie ... handry,“ striasla sa.

„Čože? Ja s Louisom? A kedy tak asi?“ zasmiala som sa a vzala si do ruky časopis. A naozaj. Na titulke sa vynímala fotografia mňa v Louisovom náručí a oblečené som mala nejaké divné veci. Tak počkať! To nie som ja! Veď ja sa s Louisom ani len nepoznám! uvedomila som sa.

„Neuveriteľné!“ šepla som a pozrela som sa na tu fotografiu pozornejšie.

„Presne tak! Netuším, odkiaľ si vyhrabala ten odev, no prosím ťa, už nenos nič, čo ti neschváli stylistka. A čo sa týka Louisa, je zlatý, no najprv to budeme musieť predebatovať s tvojím agentom.“

„Vyzerá úplne rovnako,“ hľadela som ešte stále šokovane na fotografiu a Luss som vôbec nevnímala. „Akoby sme boli dvojčatá!“

„O čom to tu hovoríš?“ nechápala Lucy.

„O tom, že toto nie som ja,“ ukázala som na fotografiu. „Louisa nepoznám a v živote sme sa ešte nestretli. A to oblečenie by som si na seba v živote nedala. Určite je z nejakého výpredaja.“

„Ako to, že to nie si ty? Máš dvojča?!“

„Nie, aspoň o ňom neviem. Len sa na mňa nejaké dievča neskutočne podobá. Je to neuveriteľné,“ nadchýnala som sa.

„Neuveriteľné?!“ zapišťala Lucy. „Veď to dievča ti môže zničiť celú kariéru jedným ťahom ruky. Čo ak ju sfotia s niekým divným alebo čo ak spraví nejaký trapas. Bude to na teba!“

„Panebože! V tom máš pravdu. Ale čo mám robiť?“

„Musíme to dievča vypátrať! Hneď najmem niekoho, aby sa o to postaral a ty sa zatiaľ modli, aby to dievča nič neurobilo. Ou, a to s tým Louisom predebatujem s Rayom. Možno by ti vzťah s niekým známym len prospel. Seeya,“ zakývala mi Luss a vyšla na chodbu. Dvere sa za ňou zavreli a ja som tam ostala šokovane sedieť.

Počkať! Čo to povedala Lucy? Vzťah s Louisom?! prešlo mi hlavou a ja som sa začala báť. Prečo sa mi toto deje? Čo teraz urobím s Natom? Nemôžeme sa rozísť. Ľúbim ho! Hlavou sa mi honili strašné myšlienky a ja som sa snažila prísť na spôsob, ako sa z tohto dostať.

„Mysli, mysli!“ stískala som si spánky a tuho som premýšľala. „Panebože! Mám to!“ zvolala som na celý byt. Veď mám dvojníčku. A keď ju nájdu, môžem to využiť vo svoj prospech. Oni jej síce nariadia, aby sa spratala z dosahu médii, no ja ju tam práveže môžem nastrčiť za mňa! pomyslela som si. To je dokonalé! Už len nech ju čím skôr nájdu.

Zoey

Ďalší deň prebehol úplne bez chyby, takže som sa vôbec nemusela strachovať. Takto prešiel týždeň a do začiatku školy ostávalo už len pár dní. Doobedia som zvyčajne trávila s Adamom a poobede som šla do práce. Pomaly ma začala chytať nervozita z niečoho nového a ja som sa snažila upokojiť tým, že som nemala chvíľku voľného času.

Jedno popoludnie som mala ako zvyčajne plné ruky práce a ledva som to všetko stíhala. Keď som odnášala nedopitú kávu zo stola spolu s miliónom iných vecí, nevšimla som si nového zákazníka, ktorý práve vošiel dnu a prudko som sa otočila. Samozrejme, zaúčinkovalo moje šťastie a všetka káva skončila na saku dievčaťa oproti.

„O môj bože, prepáčte mi to. Tak ma to mrzí,“ hľadela som na tú škvrnu a čakala som nahnevané frflanie a nadávky. No nič sa nedostavilo. Zmätene som zdvihla pohľad vyššie a v momente, keď som zistila, kto predo mnou stojí, sánka mi padla takmer k zemi a nedokázala som zo seba vydať slova.

„To je neuveriteľné!“ prehovorilo dievča, ktoré som práve obliala. „Mám pocit, akoby som sa pozerala do zrkadla. Teda ... až na to oblečenie.“

„A-a-ashley Atkins?“ šepla som jej meno, akoby bola bohyňa a v momente som sa za to chcela vyfackať.

„Konečne stretávam moje údajne dvojča,“ uškrnula sa na mňa. „Máš chvíľu čas. Rada by som si s tebou pohovorila.

„No, vlastne musím ešte polhodinu pracovať. A ako to, že o mne vieš?“ nerozumela som.

„Keď nájdem v bulváre fotku mňa v objatí akéhosi cudzieho chalana, no pritom viem, že som sa s nikým neobjímala, bude to len nejaké dievča, čo sa na mňa neskutočne podobá,“ zahlásila. „Tak ja si teda dám jedno škoricové latté a počkám na teba.“

„Uhmmm ... hneď to bude,“ povedala som zmätene a odišla som za pult. Toto sa mi snáď zdá, nie?

„Zoey, klame ma zrak alebo si tu dvakrát?“ prišiel za mnou Ronny, môj šéf.

„Nie, neklame vás. To je Ashley, moje dvojča ale nie pokrvné. Len sa podobáme.“

„Podobáte? Veď vyzeráte ako jedna! A čo tu vlastne chce?“

„Porozprávať sa so mnou. Čaká, kým sa mi skončí smena. A ešte na jedno škoricové latté, ktoré by už malo byť hotové,“ odpojila som prístroj a položila šálku na tácku.

„A na čo čakáš? Choď za ňou, nie? Zisti, čo chce!“

„Ale mám končiť až o polhodinu,“ nechápala som.

„Utekaj. Nemôžeš ju predsa nechať čakať! Ja to tu zvládnem,“ usmial sa na mňa.

„Tak vám teda ďakujem,“ odvetila som a dala si dole zásteru. Následne som zobrala tácku s kávou a odniesla som ju Ashley.

„Šéf ma prepustil skôr. Tak o čom sa chceš rozprávať?“

„Tak v prvom rade. Ahoj, som Ashley,“ podala mi ruku.

„Ehm, Zoey, teší ma,“ stisla som jej ju a čakala som, čo bude ďalej.

„Aj mňa. No takže. Ako som už vravela, zistila som to, keď som videla tú fotografiu. A nie len ja. Moja PR manažérka najala detektíva, aby ťa našiel, pretože by si mi vraj mohla zničiť kariéru, čo je pravda. Netuším, ako to chce vyriešiť, no to zistíš, keď sa stretneš s ňou. Mňa napadla iná možnosť využitia našej podobnosti. Chcú ma dať dokopy s Louisom Tomlinsonom, no ja mám priateľa, ktorého ľúbim. Nik o ňom síce nevie, pretože sme spolu tajne, no aj tak. A tak s Louisom nemôžem byť ani len kvôli médiám. A tu prídeš na rad ty. Budeš predstierať, že si mnou a budeš chodiť s Louisom. Navonok to bude pôsobiť presne tak, ako to môj agent chce a aspoň nepodvediem Nata. A navyše sa už s Louisom poznáš, takže by to nemal byť až taký problém,“ dokončila svoj dlhý monológ a ja som na ňu len meravo hľadela.

„Ehm, kto je ten Louis?“

„Nehovor mi, že to nevieš. Veď ich tu každý pozná. Je to spevák z One Direction.“

„Uhm, no okay. A ako si myslela to, že sa s ním už poznám?“

„Veď si sa s ním už objímala,“ prekrútila očami. „No to je jedno. Vec sa má tak, že od teba potrebujem, aby si na média zahrala môj vzťah s ním, aby som ja mohla byť s Natom.“

„A prečo by som to mala spraviť?“ opýtala som sa jej narovinu.

„Pretože ti za to skvelo zaplatím a budú ti z toho rozhodne plynúť aj iné výhody.“

„Zaplatíš? To mi chceš platiť za to, že ti budem robiť dvojníčku?“

„Áno, presne tak,“ prikývla Ashley s úsmevom.

„Ale .. veď to nejde. Ako môžem byť s človekom, ktorého vôbec nepoznám. A navyše s ním mám byť vo vzťahu!“

„Jednoducho. Budeš to hrať. Nie je to až tak ťažké.“

„To ty si tu herečka, nie ja.“

„To je jedno. Koľko tu zarobíš?“ opýtala sa ma.

„6 libier na hodinu. Vychádza mi to približne na 600 libier za mesiac. Prečo?“

„Dám ti dvakrát viac. Plus dostaneš tonu značkového oblečenia, aby si ma pred kamerami nezahanbovala tými handrami, nič v zlom. A navyše budeš chodiť so známym chalanom, po ktorom šalie polovica sveta. Ešte stále to nestačí?“ uškrnula sa.

„A čo všetko by som musela robiť?“

„Len by si chodila s Louisom na verejnosti. To by bolo všetko. A samozrejme by si ma musela o všetkom referovať, aby som mala prehľad.“

„Lenže mne začína od pondelka škola.“

„To hádam nebude problém. Na niečo sa vyhovoríš.“

„Nebudem kvôli tomu flakať školu. Vieš, ako som sa nadrela, aby som sa sem dostala? Pochybujem, že si to vôbec dokážeš predstaviť.“

„Nemyslela som flákanie. Ale u Louisa, že mu povieš, že niečo máš, chápeš?“

„Tak teda dobre,“ súhlasila som napokon. „Kedy mám začať?“

„Príď zajtra do môjho apartmánu a všetko dohodneme. Tu je adresa,“ napísala mi ju na servítku a podala mi ju. „Už sa toho neviem dočkať.“

„Tak to ani ja,“ odvetila som ironicky a postavila som sa na odchod.

„Výborne. Čakám ťa o 10.“

„Budem tam. A prepáč ešte raz za tu kávu,“ ospravedlnila som sa.

„Prežijem to. Toto je za moju. Zvyšok využi zajtra na taxík,“ podala mi do ruky peniaze a otočila sa na opätku. Elegantne vyšla na ulicu a ja som podala peniaze Ronnymu.

„Takže prídeš zajtra?“

„Budem tu,“ odvetila som a ako ovalená palicou som vyšla na ulicu zmyslami mimo. Takto som došla až na izbu, kde som sa hodila na posteľ a o všetkom som premýšľala, kým ma neprerušilo klopanie na dvere.

„Hneď som tam,“ zvolala som a neochotne som sa pobrala k dverám. Kto to asi môže byť?