Love Me For Me 14, 15, 16

Hey, guys :) I´m terrible SORRY ... v piatok som ráno sľúbila dve časti a chcela som to aj splniť, no moji rodičia sa z ničoho nič rozhodli, že ideme na celý víkend preč, takže som nemala ani len možnosť pridať novú časť ... a tak vám to teraz chem vynahradiť troma časťami naraz :) hope u´ll like it 


14.

„Nechám to na tebe,“ usmiala som sa a sledovala som, ako Louis jemne, povedala by som až nežne, otvoril veko a odhalil tak radu žiarivo bielych kláves. Položil prsty na vybrané klávesy, zatvoril oči a začal hrať.

Bytom sa rozoznela nádherná melódia, ktorú som nepoznala a ja som sa posunula bližšie k nemu. Postavila som sa na stranu tak, aby som sa naňho mohla dívať a s úžasom som ho sledovala. Vyzeral pri tom tak ... šťastne. Akoby nehral už veky.

Len čo sa skladba skončila, Louis otvoril oči a zbadal mňa, ako ho uprene pozorujem. Široko sa usmial a ja som sa zapýrila. Sklopila som zrak, no dlho som to nevydržala a znovu som sa naňho pozrela.  Na tvári mal ten jeho typický úškrn a ja som si nemohla pomôcť a usmiala som sa.

„Čo to bolo?“ opýtala som sa.

„How To Save A Life od The Fray,“ odvetil. „Jedna z mojich obľúbených.“

„Nepoznám, ale je pekná,“ riekla som. „Má aj text?“

„Áno.“

„A nezaspieval by si?“ opýtala som sa. Vedela som, že je to trúfalé, no už od začiatku som ho neskutočne chcela počuť spievať. A tak som sa teraz chopila príležitosti a čakala som na odpoveď.

„Ale len časť, dobre?“ usmial sa. Nadšene som prikývla a napäto som ho sledovala.

„Nechceš si prisadnúť?“ pozrel na mňa a ukázal na prázdne miesto vedľa seba. Na sekundu som zaváhala, no nutkanie sedieť tak blízko neho ma premohlo a ja som si pomaly sadla vedľa tak, aby som mu pritom neprekážala v hre.

Louis sa na mňa žiarivo usmial a opäť sa ponoril do hrania. Tentoraz sa k tomu však pridal aj jeho krásny čistý hlas.

Step one you say we need to talk
He walks you say sit down it´s just a talk
He smiles politely back at you
You stare politely right on through
Some sort of window to your right
As he goes left and you stay right
Between the lines of fear and blame
And you begin to wonder why you came

Where did I go wrong, I lost a friend
Somewhere along in the bitterness
And I would have stayed up with you all night
Had I known how to save a life

Ja snáď snívam, pomyslela som si v duchu a horko-ťažko som sa udržiavala pri vedomí. Jeho hlas bol ... dokonalý. Spieval tak nádherne. Len čo skončil refrén, opäť otvoril oči a pozrel sa na mňa. A ja som tam naňho civela ako hlúpa hus s otvorenými ústami a nemohla som sa spamätať.

„Máš nádherný hlas,“ šepla som, keď som sa zmohla na to, aby som zatvorila ústa.

„Ďakujem,“ usmial sa a zdalo sa mi, akoby sa málinko začervenal. Asi sa mi to naozaj len zdalo. Hľadela som mu priamo do očí a takmer som prestávala dýchať od tej tesnej blízkosti. Už dávno som si priznala, že sa mi neskutočne páči, no tak blízko som pri ňom nebola dlhšie ako pár sekúnd počas nášho objatia.

Srdce mi pomaly prestávalo biť a ja som mala pocit, akoby sa svet okolo nás zastavil. Hľadeli sme si navzájom do očí a pri pohľade do tých jeho modrých gombíkov som sa rozpadala na kusy. Pomaly sme sa k sebe začali približovať a ja som odrazu začala panikáriť. O môj bože! On ma ide pobozkať! Ja som sa v živote nebozkávala! Čo ak to zbabrem! Čo ak to všetko pokazím! chodilo mi mysľou a ja som bola neskutočne nervózna.

V tej chvíli sa odrazu ozval môj prázdny žalúdok a to dosť nahlas. Nebola som si istá, či našťastie alebo bohužiaľ, no Louis sa opäť odtiahol a žiarivo sa usmial.

„Niečo objednám,“ odvetil.

„A nemohla by som niečo navariť?“ vypadlo zo mňa skôr, než som sa stihla zastaviť. Ups, čo si teraz pomyslí? zháčila som sa, no už sa to nedalo vrátiť späť. Doma som varila neustále, pretože mamka bola väčšinou celé dni v práci a ja som nemala čo robiť a taktiež som bola hladná. Časom ma to začalo baviť a varila som pre potešenie.

„Ak chceš,“ pokrčil plecami prekvapene Louis a ukázal smerom na kuchyňu. „Pomôžem ti.“

Dobre, prešlo mi to,  vydýchla som si a vykročila som smerom, ktorým mi ukazoval. Po pár metroch som sa ocitla v priestrannej kuchyni sfarbenej do odtieňa capuccina s barovým pultom a dvoma stoličkami. Krása!

„Čo máš doma?“ opýtala som sa ho decentne, pretože som sa mu nechcela hrabať v ľadničke.

„Netuším,“ pokrčil plecami Louis. „Pokojne sa pozri. Nemusíš sa hanbiť.“

„Nehanbím sa,“ zamračila som sa a pobrala som sa k ľadničke.

„Tak to určite,“ riekol potichu Louis, no moje uši to zreteľne zachytili.

„Počula som to,“ riekla som s hlavou zaborenou v ľadničke zatiaľ čo som zisťovala možnosti. Následne som zaradom otvárala poličky, aby som vedela, čo kde má a našla aj suché potraviny. „Vidím to na špagety,“ odvetila som, keď som skončila s prezeraním políc. „Rýchle a jednoduché.“

„Mňam,“ oblizol sa Louis. „Tak s čím ti pomôžem?“

„Môžeš nastrúhať syr,“ hodila som mu ho v celku a on si vzal strúhadlo. Ja som medzitým postavila vodu na špagety a kým sa varili, pripravila som vlastnú omáčku, ktorú som sama vymyslela.

Keď bolo všetko hotové, vybrala som dve taniere a vidličky a položila ich na barový pult – jeden pred Louisa a jeden vedľa. Do stredu som položila lopárik (pozn. neviem, či viete, čo to je J na východe do voláme denko a ja som až teraz zistila, že spisovne sa to povie takto ... ak netušíte, ako to vyzerá, dajte si to do googlu) a naň hrniec so špagetami a naberačkou.

„Dobrú chuť,“ riekla som s úsmevom a sadla som si vedľa. Počkala som, než si naloží a nabrala som si tiež. Posypala som si to syrom a on ma nasledoval. Následne som čakala, až moje dielo ochutná. Vzal do úst prvé sústo a pomaly ho žul.

„To je výborné,“ vypustil zo seba a hneď si naberal ďalšie sústo.

„Ďakujem,“ usmiala som sa a spokojne som aj ja začala jesť. Keď bol hrniec prázdny, spoločne sme umyli riady a ja som sa potešila, že na to nemá slúžku alebo niečo podobné.

„Tak čo ... pozrieme si ten film?“ pozrel na mňa, keď som odložila utierku a ja som sa naňho usmiala.

„Samozrejme. Aká je ponuka?“

„Počkaj, zapnem ti filmotéku,“ riekol a usadili sme sa na gauči. Ovládačom zapol televízor, no zvyšok nastavoval len pohybom ruky. Na takéto vymoženosti som si ešte stále nestihla zvyknúť. Prehrabávala som sa tým nekonečným zoznamom, až som si napokon povedala, že to dám na náhodu. Mávla som rukou, takže sa zoznam filmov rýchlo posúval dolu ako koleso šťastia a zastavil na...

„Ružový panter,“ usmiala som sa na Louisa.

„Tak teda dobre,“ zasmial sa a spustil film. Uprela som sa dozadu a sledovala som jednu z najlepších komédií. V polovičke filmu si Louis natiahol ruku cez operadlo gauča a tváril sa nenápadne, no ja som si všimla ten jeho pohľad. Usmiala som sa a posunula sa bližšie k nemu. Následne som sa oprela dozadu o jeho ruku a on sa na mňa s úsmevom pozrel. Nepovedal nič. Ani ja. Slová sme nepotrebovali. Vystačili sme si s tým, čo sme mali.

15.

„Tak to by bolo na dnes všetko a zajtra si rozoberieme starý anglický prípad o stroskotaní lode, kde sa posádka rozhodla zjesť jedného zo svojich členov, ktorý už aj tak umieral, pretože pil morskú vodu. Tento príbeh je neustále diskutovaný na takmer všetkých právnických fakultách a tí najväčší právnici sa neustále snažia prísť na správnu odpoveď, ktorá však zatiaľ neexistuje. Dovidenia zajtra,“ ukončil prednášku profesor Hodgins a všetci sme sa vypratali z miestnosti.

Len čo som sa ocitla na vzduchu, vybrala som z kabelky mobil, kde mi svietila nová správa. Od Louisa. Na tvári sa mi roztiahol široký úsmev a rýchlo som ju otvorila.

Ahoj, viem, že si vravela, že cez týždeň do 3 nemôžeš, no chalani sa dnes vrátili späť do Londýna, tak ma napadlo, či spolu všetci neskočíme na rýchly obed, aby som vás zoznámil. – L

Pozrela som na čas a následne do rozvrhu. Logika pre právnikov. Hmmm, hádam by som to mohla vynechať a doberiem si to neskôr. Keby niečo, tak môžem požiadať o pomoc Adama, pomyslela som si a rýchlo som Louisovi odpísala.

Dobre, no o 2 sa musím vrátiť. – A

Teším sa. Vyzdvihnem ťa o 15 minút pred vchodom. – L

„Doriti!“ zanadávala som nahlas a rozbehla som sa aj s knihami v ruke na ulicu. Rýchlo som zastavila taxík a odviezla som sa ku Ashley. Bolo to rekordných 12 minút. Rýchlo som vybehla hore do bytu a bez klopania som si otvorila dvere.

„Ahoj. Mám trošku naponáhlo,“ riekla som bez dychu, keď na mňa Ashley prekvapene vyvalila oči a hodila som knihy na kuchynský stôl. Následne som z tašky vybrala svoju kozmetickú taštičku a zmizla som v kúpeľni, aby som sa prepúdrovala a prečesala si vlasy.

Pozrela som sa na to, čo som mala oblečené a premýšľala som, či sa nemám prezliecť. No čo, bude to fajn, pomyslela som si. Mala som na sebe svetlé rifle, biely top a čierne poltopánky na vysokom opätku s otvorenou špičkou. Hádam nepôjdeme do nejakej luxusnej reštaurácie. Následne som sa vrátila späť na chodbu a zvolala som: „Vysvetlím neskôr. Maj sa.“ A už ma nebolo.

Vyviezla som sa dolu výťahom a vybehla som pred bytovku práve vo chvíli, keď pred ňou zastavil biely Saab. To si robíš srandu! Luxusný kabriolet?!

„Ahoj,“ usmial sa na mňa Louis spoza volantu a ja som takmer prestala dýchať, či už z toho auta alebo z tých nádherných oči a sexy úsmevu.

„Ahoj, to je tvoje?“ ukázala som na auto.

„Áno,“ usmial sa a s láskou pohladil vedľajšie sedadlo. „Tak čo, nastúpiš?“ zaškeril sa.

„Iste, len sa prv musím spamätať,“ usmiala som sa a otvorila som dvere spolujazdca. Len čo som sedela bezpečne pripútaná vedľa neho, vyrazil na cestu.

„Kam to ideme?“ vyzvedala som, kým sme stáli na križovatke.

„Neďaleko štúdia. Chalani sú už v Nando´s. Nevadí, že sa najeme tam?“ pozrel na mňa spýtavo.

„Žartuješ? Zbožňujem Nando´s,“ uškrnula som sa a on sa opäť široko usmial. Konečne sa najem niečoho normálneho, pomyslela som si a bola som viac než rada, že tam ideme. No keď som si spomenula, prečo tam ideme, že sa mám stretnúť s jeho kamošmi, trošku ma zmrazilo.

Netušila som, akí sú a či ma príjmu. No z nejakého nepochopiteľného dôvodu mi na tom nesmierne záležalo. Nepochopiteľného? ozvalo sa moje podvedie. Čo je nepochopiteľné na tom, že máš rada Louisa? A ja som musela uznať, že má pravdu. Záležalo mi na ňom. A veľmi.

Keď sme zastavili pred fast foodom, Louis natiahol strechu a naraz sme vystúpili. Ďakovala som bohu za to, že som si ráno predsa len nevzala šaty, pretože vonku dosť fúkalo, aj keď bolo pomerne teplo. Louis sa na mňa povzbudzujúco usmial a vyrazili sme dnu.

Len čo sme sa ocitli v preplnenom fast foode, Louis sa obzeral dookola, či ich niekde nezbadá. Ja som si pri zadnom stole všimla 4 chalanov ako na nás mávajú, tak som doňho štuchla a ukázala mu ich.

„Jasné, že sú vzadu. Prečo ma to nenapadlo,“ zašomral Louis. „Tak poďme,“ riekol a chytil ma za ruku. Spoločne sme sa predierali uličkami, až sme zastavili pri ich stole a ja som sa nervózne dívala na hranolčeky, pretože všetky ich pohľady boli namierené na mňa.

„Čawte, tak toto je Ashley. Ash, to je Liam, Zayn, Niall a Harry,“ ukázal na nich a sadol si vedľa Harryho, ktorý bol sám. Následne mi ukázal, aby som si k nemu prisadla, a tak som sa spolu s pozdravom usadila na sedačku.

„Kde si sa toľko túlal?“ pýtal sa ho Liam.

„A hlavne prečo si nám nepovedal, že neprídeš sám,“ dobiedzal doň Zayn.

„Bolo to všetko narýchlo. Ashley väčšinou nemá dopoludnia voľno, no keď ste mi volali, že ste sa už vrátili, tak ma napadlo, že by som vás mohol zoznámiť,“ vysvetľoval Louis a potom sa obrátil na mňa. „Čo sa dáš na jedenie? Pôjdem objednať.“

„Wrap z kuracích filetov s hranolkami a kolou,“ usmiala som sa naňho.

„Páni. Konečne niekto normálny,“ poznamenal Niall, len čo Louis odišiel.

„Prosím?“ pozrela som sa naňho spýtavo, pretože som mu nejako nerozumela.

„Ješ. Mastné. A piješ kolu. To sa u veľa dievčat nevidí,“ odvetil na vysvetlenie.

„Aha, no. Ja sa v strave nejako veľmi neobmedzujem. Jem čo mi chutí,“ pokrčila som plecami. „Mám dobrý metabolizmus.“

„A preto si v dnešnom svete raritou,“ dodal Harry.

„To si nemyslím, no nevadí,“ odvetila som s úsmevom.

„Tak Ashley, ako dlho sa s Louisom poznáte? Nám o vás povedal len nedávno.“

„Spoznali sme sa niekedy v strede septembra.“

„Ach tak. Tak to potom povedal ešte včas. Už som si myslel, že mu vynadám, že mi všetko zatajuje,“ poznamenal Harry.

„Ehm, no vidíš. Tak už nemusíš,“ riekla som a mlčky som pozerala na vzor na stole. Nevedela som, čo iné povedať. Našťastie to zachránil Louis, ktorý sa k nám doterigal s jedlom a ja som sa zrazu ocitla medzi ním a Niallom. Kým som jedla, nemusela som veľmi rozprávať a to mi vyhovovalo. Louis si s nimi vymieňal posledné novinky a ja som sa dozvedela, že prišli z LA, kde boli v lete na odovzdávaní cien, no oni tam ostali a Louis sa vrátil za rodinou.

Keď som dojedla, ospravedlnila som sa a odišla som na toaletu.

16

Louis

Po jedle sa Ashley ospravedlnila a odišla na toaletu. V tej chvíli sa na mňa chalani vrhli ako supy a ja som nestíhal ani vnímať všetky tie otázky, nie to na ne ešte odpovedať. Boli horší ako paparazzi.

„Spomaľte, dobre? Po jednom poprosím.“

„Ako to, že si vždy nájdeš takú bohyňu?“ vysypal na mňa Harry.

„Ja som si ju nenašiel. Dohodil mi ju Roger. Veď som vám to vravel, že je to len nastrčené kvôli médiám.“

„Takže spolu nechodíte?“

„Zatiaľ nie,“ odvetil som skôr, než som si stihol uvedomiť, čo práve plánujem vypustiť z úst.

„Ha, ja som to vedel!“ buchol Zayn víťazoslávne po stole. „Páči sa ti.“

„Samozrejme, veď je pekná,“ potriasol som hlavou.

„Ale to nie je všetko, však?“ usmial sa Liam.

„No, je aj milá a inteligentná a prekvapivo nesmierne skromná a hanblivá,“ pousmial som sa.

„Videl si to?!“ štuchol Harry do Zayna. „Videl si ten prihlúply úsmev?“

„Aký úsmev?“ odvetil som prekvapene.

„Kámo, si do nej buchnutý,“ zasmial sa Zayn.

„Nie, nie som. Len sa normálne bavíme a plníme úlohu. To je všetko,“ protestoval som, no moje malinké svedomie mi našepkávalo, že to tak nie je a že majú pravdu.

„Môžeš si hovoriť, čo chceš, no nás neoblafneš, Loui,“ zaškeril sa Niall. „Ak si myslíš, že sa tým presvedčíš o opaku, tak si na omyle. Čím viac to zapieraš, tým viac sa na ňu naviazuješ.“

„Odkiaľ to ty vieš!“ vybuchol som nahnevane, pretože mal pravdu. Ale pekelnú pravdu.

„To je kolobeh života,“ odvetil Niall záhadne.

„Niall?!“ spozorneli aj ostatní. „Ty nám niečo tajíš!“ riekol Harry.

„Ja? Nie,“ znervóznel Niall.

„Poďme, vyklop to!“ hučal doňho Zayn a ja som bol rád, že sa záujem presmeroval na neho.

„Tak fajn,“ kapituloval Niall. „Stýkam sa s jedným dievčaťom.“

„Ehm, Louis. Potrebovala by som sa vrátiť,“ ozvalo sa pri stole a všetci sa otočili za Ashley.

„Iste, odveziem ťa. Niall, vieš čo ťa potom čaká,“ pohrozil som mu prstom.

„Nemusíš ísť. Vezmem si taxík,“ riekla hneď, no ja som s ňou chcel byť najdlhšie ako sa dalo.

„Nie, nie. Priviezol som ťa sem, tak ťa aj odveziem naspäť,“ namietal som hneď a postavil som sa na odchod. „Majte sa, chalani.“

„Ahojte,“ zakývala im Ashley. „Rada som vás spoznala.“

„Aj my teba. Čawko,“ zvolali svorne a my sme vyrazili späť k autu.

„O čom ste sa to bavili, keď som sa vrátila späť?“ opýtala sa ma a ja som sa zarazil nad odpoveďou, ktorá mi hneď vošla ako chrobák do hlavy. O tebe. Myslia si, že som sa do teba buchol. pomyslel som si. Panebože, ešte aj nevyslovené to znie hrozne.

„Niall si našiel dievča, tak sme ho spovedali,“ odvetil som upravenú verziu.

„Ach tak,“ povzdychla si a pohľad uprela do diaľky von oknom. Vyzerala byť mysľou niekde ďaleko, tak som ju nechal premýšľať a sústredil som sa na svoje problémy. Heh, problémy. Láska nie je problém, ozvalo sa moje podvedomie. Nie, nie je to láska. Veď sa sotva poznáme, protirečil som si v mysli. Zapieranie ti nepomôže, odvetilo podvedomie. Pche, pomyslel som si a snažil sa na to nemyslieť. No v tej chvíli to veľmi nešlo.

Došli ti slová? To znamená, že mám pravdu! rieklo moje druhé ja. Nie, nemáš. Len sa s tebou nemám chuť hádať, pomyslel som si. Panebože, veď sa tu v podstate hádam sám so sebou a ešte k tomu v mysli. Už som zrelý rovno na psychiatriu. S touto myšlienkou som vypol celý môj mozog a sústredil som sa len na jednoduché manuálne úkony, ktoré nepotrebovali žiadne veľké rozhodovanie, pri ktorom by sa do mňa opäť pustilo to moje podvedomie.

Len čo sme zastavili pred Ashleynou bytovkou, vypol som motor a otočil sa k nej.

„Tak, a sme tu,“ povedal som, no ona nereagovala. „Ashley?“ riekol som, no stále nič. Nahol som sa k nej bližšie a zbadal som jej zatvorené oči. Ako spala, ústa mala mierne pootvorené a na tvári sa jej usadil roztomilý výraz. Usmial som sa a jemne som sa jej dotkol ramena.

„Ashley, vstávaj. Už sme tu,“ pohladil som ju po nahej pokožke a ona pomaly otvorila oči. Rozospato sa porozhliadla po okolí a zívla si.

„Ja som zaspala?“ pozrela na mňa prekvapene a ja som sa musel zasmiať.

„Áno.“

„Oh môj bože. Toľká hanba,“ riekla potichu pre seba, no ja som to počul.

„Nie je to žiadna hanba. Len si bola unavená,“ odvetil som.

„Ďakujem za odvoz. Ja už pôjdem,“ odvetila a nahla sa ku mne, aby ma objala. Keď mi do nosa udrela jej omamná kvetinová vôňa, všetky bunky v tele sa mi roztancovali, akoby boli opité. Vidíš, omamuje ťa, provokovalo moje podvedomie. Ticho! zvolal som v mysli a vrátil som sa do reality. Ashley sa pomaly odtiahla a nádherne sa na mňa usmiala.

„Maj sa. Večer ti zavolám, ako budem stíhať,“ vystúpila na chodník a zavrela za sebou dvere.

„Budem čakať,“ usmial som sa a sledoval ju, ako vošla do bytovky. Len čo zmizla z dohľadu, vydýchol som si a nechápavo som si sám pre seba zamrmlal.

„Panebože, čo sa to so mnou deje?“

Láska je láska, spievalo moje druhé ja a ja som mu opäť namrzený povedal, aby stíchlo. Následne som opäť naštartoval motor a zaradil som sa do premávky.

Zoey

Panebože! Nemôžem uveriť, že som zaspala!  nadávala som na seba ako som kráčala po schodoch, keďže výťah bol opäť pokazený. Netušila som, čo s ním tí ľudia robia, no na nálade mi to veľmi nepridalo. Nie že by som po stretnutí s Louisom mala zlú náladu, tá bola úplne na vrchole, no hnevala som sa na seba, že som nedokázala udržať oči otvorené. No za to som si mohla sama, že som včera tak dlho ponocovala.

Z kabelky som si vybrala kľúče a odomkla som dvere bytu. V obývačke ma vítala Ashley, no len čo sa jej otvorili ústa, že sa ma niečo opýta, umlčala som ju.

„Prepáč, no neskutočne sa ponáhľam. Len si vezmem svoje knihy a utekám. Zavolám ti neskôr,“ vypľula som zo seba rýchlo a schmatla som knihy zo stola, kde som ich predtým položila. O sekundu na to som už za sebou zatvárala dvere a Ashley som nechala nechápavo sedieť s otvorenými ústami na som mäkučkom gauči.

Predtým, než som vyšla na ulicu, som pre istotu skontrolovala, či je čistý vzduch a následne som si zastavila taxík. Opäť som lámala rekordy a šťastie bolo teraz na mojej strane, takže na každom semafore bola zelená a my sme sa našťastie nezdržali v žiadnej kolóne. O 15 minút som už sedela na prednáške a pozorne som počúvala profesorov výklad.