Love Me For Me 8

kto by mal záujem o nejaký ďalší príbeh s 1D? :) → http://swag-wild.blogspot.cz/


„Nazdar, prcku. Tak ako bolo v robote?“ vtrepal sa Adam do izby a ja som za ním len zavrela dvere.

„Zaujímavo,“ odvetila som.

„Zaujímavo?“ pozrel na mňa s nadvihnutým obočím a očakával podrobnosti.

„No, ako to povedať ... stretla som sa s Ashley,“ povedala som na rovinu.

„Nesmierne vtipné. Myslíš, že by som ti to zbaštil?“ pozrel na mňa ako na blázna a hodil sa na posteľ.

„Pre mňa za mňa mi to never. Ani ja tomu nedokážem uveriť,“ odvetila som a sadla som si vedľa neho s hlavou opretou o stenu. „Znie to neskutočne šialene a to si ešte nepočul všetko.“

„Je toho viac?“ spozornel Adam.

„Takže už mi zrazu veriš?“ opýtala som sa sarkasticky.

„No taaak, nenechaj sa prosiť. Hovooor!“

„Tak fajn,“ prevrátila som očami a začala som mu opisovať všetko, čo sa stalo.

„A vraj toho Louisa poznám, no ja nemám ani potuchy, o kom to hovorí,“ dokončila som svoj monológ a pozrela som na Adama. „Čo mám robiť?“

„Vezmeš to, samozrejme,“ odvetil hneď. „Nechceš mať predsa na svedomí pád celebrity.“

„No dovoľ! Nebola by to moja vina. Ako môžem ja za to, že sa tak podobáme?!“ protestovala som.

„Tak to ja netuším, no aj tak si myslím, že by to bolo super. Veď budeš mať handry zadarmo a budeš chodiť s celebritou. Ber to ako brigádu, za ktorú dostaneš trošku lepšie zaplatené.“

„Myslíš?“

„Nemyslím, viem,“ prikývol s úsmevom.

„Tak dobre, skúsim to. Ale ak to nebude fungovať, končím.“

„Uvidíš, bude to fungovať a navyše sa ti to zapáči. Budeš niečo ako dvojitý agent,“ uškrnul sa Adam.

„V živote som po tom nejako extra netúžila, no aspoň zistím, ako sa pri tom budem cítiť,“ zasmiala som sa.

„Perfektne. Byť tak na tvojom mieste...“ zasníval sa.

„Nie je to až tak úžasné, ako sa zdá, ver mi,“ riekla som, no Adam už bol vo svojich snoch. Len som si povzdychla a vzala si z ľadničky večeru. Keďže som počas práce nestíhala na školskú, poprosila som Oliviu, aby mi moju porciu odkladala do ľadničky. Síce to bolo studené, no aspoň to bolo jedlo.

Na ďalší deň som vstala o 8 a po rannej očiste som sa hrabala v skrini, aby som si našla niečo slušné. Domyslela som si, že pred jej bytom môžu byť novinári a tak som jej nechcela spôsobiť ďalšie problémy tými mojimi handrami. Obliekla som si jediné šaty, ktoré som mala a na nohy som si dala baleríny. Dúfajúc, že moje oblečenie neofrfle, som zišla do jedálne a rýchlosťou blesku som sa najedla. Následne som vyšla na ulicu a zastavila som si taxík.

Keď som mu povedala ulicu, spýtala som sa, kedy tam približne dorazíme. Vraj okolo trištvrte na 10. Spokojne som sa oprela dozadu a zvyšok cesty som nevnímala. Len čo taxík zastavil, zaplatila som z peňazí, čo mi včera dala Ashley a vystúpila som. Našťastie pred bytovkou nikto nebol, a tak som bez komplikácií vošla dnu. Tam ma zastavil vrátnik.

„Dobré ráno, slečna Atkinsová.“

„Dobré ráno,“ usmiala som sa naňho a následne som sa už len výťahom vyviezla na piate poschodie a našla som správne dvere. Zaklopala som a čakala, kým mi Ashley otvorí.

O minútu na to som už stála uprostred obývačky takmer dvakrát väčšej než bol celý náš byt na Slovensku. Na stenách boli murované tapety s dreveným obkladaním a pravú stenu zdobili obrovské okná s výhľadom na centrum. Na stene visela obrovská plazmová obrazovka a vedľa nej boli zavesené reproduktory. V strede izby stál drevený stolík a vedľa neho bola sivá gaučová súprava. Proste dokonalý luxus.

„Páni, je to tu ... obrovské,“ povzdychla som si.

„Uhm,“ zamrmlala Ashley a niekam odbehla. Keď sa vrátila, ja som ešte stále stála na tom istom mieste a bála som sa pohnúť, aby som niečo nezničila. Všetko tu bolo tak nové a moderné.

„Čo tak tam stojíš. Posaď sa,“ zvolala na mňa Ashley a sama sa usadila na gauči. Ja som si opatrne sadla vedľa nej a zvedavo som sa pozrela na veľkú knihu, ktorú doniesla so sebou. Vyzeralo to ako album.

„Takže, začneme s ľuďmi. Potrebuješ vedieť mená a fakty, ak by si niekoho náhodou stretla. Taktiež pôjdeš v piatok na prvú schôdzku s Louisom a bude pri tom aj môj agent, takže musíš byť presvedčivá. V tejto knihe je zaznamenaná každá osoba, ktorá niečo v mojej kariére znamená, takže to dovtedy musíš perfektne ovládať. Ja mám slabú pamäť na mená, aj preto mám túto knihu a vždy si tie mená opakujem pred nejakou veľkou akciou.“

„Chápem,“ prikývla som. „Takže tvoj agent nebude o výmene vedieť?“

„Nie, len ja, ty a moja PR manažérka. Pred ňou by som to neuhrala. Ty si to dúfam nehovorila nikomu.“

„Len môjmu najlepšiemu priateľovi. Plne mu dôverujem, takže sa o tom nik iný nedozvie.“

„Tak teda dobre. No nik viac, jasné?“

„Jasné,“ prikývla som.

„Tak teda začneme. Toto je Ray McCall. Je to môj agent ... „ začala opisovať každú osobu a ja som sa to snažila zapamätať. Aspoň, že som si za tie roky trénovala pamäť a tak mi to šlo ľahšie.

„Pamätáš si aspoň polovicu z toho, čo som ti povedala?“ opýtala sa ma Ashley na konci.

„Takmer všetko. Keď si to prezriem ešte raz, budem to vedieť.“

„Ty si nejaký mega mozog alebo čo?“ pozrela na mňa skúmavo.

„Nie, len mám dobrú pamäť, to je všetko,“ pokrčila som plecami a bola som rada, že to Ashley nechala tak. „A čo tvoji rodičia?“

„Tých tu v Londýne nestretneš. Pochádzajú z vidieka blízko Manchestra, takže o nich sa báť nemusíš. No len pre informáciu, volajú sa John a Diana Atkinsoví.“

„Okey, budem na to pamätať.“

„Výborne. Mám ešte polhodinu, kým príde Lucy, tak ťa zatiaľ oboznámim s mojím zvyčajným rozvrhom, zvykmi a záľubami. Nemusíš ich dodržiavať, no mala by si o nich vedieť. A tak som ďalšiu polhodinu počúvala o jej celoživotnom príbehu, ako sa dostala k tomu filmu a aká je. Neprišlo mi, že by bola namyslená, a ja som bola len rada. Vyzerala ako normálne dievča. Ktoré však žije samo v luxusnom byte, všade ju poznajú a na to, aby mohla chodiť so svojím chlapcom potrebuje dvojníčku. Úplne normálne 19-ročné dievča, zasmiala som sa v duchu sarkasticky.

Ashleyin monológ odrazu prerušil zvonček. Šla otvoriť a do bytu sa vtrepala zadychčaná žena približne okolo 30-ky hodiac svoju kabelku aj s taškami na gauč.

„Práve teraz sa musel pokaziť výťah,“ vydýchla a šla do kuchyne. „Potrebujem vodu,“ zaúpela a následne sa sama obslúžila. Len čo bol jej smäd uhasený, prišla naspäť do obývačky a v tej chvíli zbadala mňa, ako sa na ňu zmätene dívam.

„Panebože! Tá podoba je neskutočná,“ povzdychla si a pozerala raz na mňa a raz na Ashley. Ja som si na to už nejako zvykla a nevnímala som, že sa skoro rozprávam sama so sebou, hoci mi to tak zo začiatku pripadalo.

„Všakže,“ usmiala sa nadšene Ashley. „Vyjde nám to, však?“

„Myslím, že by malo, pokiaľ sa veci nejako veľmi neskomplikujú. Všetkých z biznisu už pozná?“

„Áno, a dokonca si ich aj pamätá.“

„Excelentné. Takže posledná časť – módna premena,“ rozžiarila sa Lucy a ja som nadobudla dojem, akoby to bol jej celoživotný sen. Podišla ku mne a začala si ma z každej strany prezerať.

„Vyzerá úplne rovnako, takže aj tvoje oblečenie jej bude dobré. Vzala som od štylistky nové veci, takže polovica ide tebe, Ashley, a druhá tuto Zoey. Obočie trošku upravíme do rovnakého tvaru a musíš sa naučiť narábať so šminkami, moja. Vlasy sú fajn, nadýchané a lesklé, aj strih je takmer rovnaký, takže tie by som nemenila. Nechty ti ešte dnes upravia v salóne a bude to hotové,“ zatlieskala. „Tak teda začnime!“

Počas nasledujúcej hodiny mi Lucy upravila obočie a poukazovala mi rôzne kombinácie nového oblečenia. Keď som v rukách držala blúzku od Ralpha Laurena, myslela som si, že odpadnem. Následne mi to tašiek pridala aj nejaké veci z Ashleynho šatníka a poslednou zastávkou bol salón. No predtým, než sme sa tam vydali, podala mi Lucy akési papiere. Zmluva. To musím naozaj podpisovať nejakú zmluvu, nechápala som.

„To je len aby sme boli istené, že to niekomu nevytáraš,“ vysvetlila Lucy, akoby presne vedela, čo sa mi ženie hlavou. Rýchlo som si to prečítala a podpísala som tzv. Dohodu o mlčanlivosti. Lucy si spokojne vzala jednu kópiu, druhú nechala mne a mohli sme vyraziť do salónu. Tam som však už šla, pochopiteľne, bez Ashley, a tak sme sa rozlúčili. V mobile som už mala na rýchlej voľbe jej číslo a pripomienku, aby som sa jej trikrát denne hlásila.

V salóne si ma usadili do kresla a obskakovali ma z každej strany najmenej dve kozmetičky. Okrem manikúry a pedikúry mi spravili aj hĺbkovú masáž hlavy a očistu pleti. Tak na toto by som si vedela zvyknúť,  pomyslela som si blažene a nechala som sa rozmaznávať.

Keď bolo všetko hotové, vyšli sme s Luss na ulicu a zavolali si taxík.

„Ako to, že sme neplatili?“ čudovala som sa, keď som nasadala dnu.

„V tom salóne ťa, teda Ashley, už poznajú a má tam vlastný účet, ktorý jej chodí každý mesiac,“ vysvetlila mi a ťukala niečo do telefónu. Nechcela som ju rušiť, tak som sa ponorila do vlastných myšlienok a po zvyšok cesty som si predstavovala, aké to bude.