O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

nedeľa, 4. marca 2012

Always and Forever 19


Páni!!!! 5,000 návštev! Ďakujem vám krásne za všetky komentáre a pochvaly. Dúfam, že aj naďalej budete čítať príbeh Emily a že sa vám bude páčiť :-) Enjoy this part


Zobudil som sa o pol šiestej večer. Fú, najvyšší čas, aby som vyrazil za Emily. Narýchlo som sa prezliekol a vyrazil von z domu. Dúfal som, že cestou nestretnem Louisa, lebo by určite chcel ísť so mnou, a to by som sa už s Em nemohol dôverne porozprávať. Potreboval som s ňou byť sám. Vykradol som sa teda von a rýchlo som naštartoval auto. Zaradil som rýchlosť a už som bežal po ceste. K nemocnici to bolo niečo okolo polhodiny, tak som mal aspoň čas na premýšľanie.
Dorazil som na parkovisko pár minút po šiestej a vystúpil som z auta. Zastavil som sa ešte v bufete kúpiť nejakú čokoládu a už som bral schody po dvoch. Na piatom poschodí som zabočil do oddelenia intenzívnej starostlivosti. Zastavil som pred dverami a zhlboka som sa nadýchol. Chytil som kľučku a vošiel dnu.
Šokovane som však zastal. V izbe ležala nejaká stará pani a spala. Kde je Emily? Na chodbe som zbadal sestričku. Rýchlo som k nej podišiel a spýtal som sa:
„Dobrý večer. Prosím vás, neviete kam previezli slečnu Emily Everaldovú?“
„Tretie poschodie, izba číslo 7B,“ odvetila krátko a už sa ponáhľala do druhej izby.
Zišiel som teda o dve poschodia nižšie a našiel som izbu so správnym čislom. Trošičku som pootvoril dvere a nahliadol dnu. Áno, ležala tam Emily. A bola sama. Tak som teda vošiel a pozdravil som:
„Ahoj, Em. Tak ako sa máš?“
„Ahoj, Harry. Rada ťa vidím. Mám sa už lepšie. Previezli na už z IS-ky o dve poschodia nižšie, takže už na tom musím byť lepšie,“ usmiala sa na mňa.
„Tak to som rád. Ani sa nenazdáš a už budeš opäť pri nás,“ odvetil som taktiež s úsmevom a podal jej čokoládu, čo som jej predtým kúpil.
„Och, Harry. Ty si poklad. Presne toto som potrebovala. Ďakujem,“ a už ju rozbaľovala.
„Ale je tu jedna vec, na ktorú sa ťa chcem spýtať.“ Povedal som.
„Tak sa teda pýtaj. Pred tebou už nemám nijaké tajomstvá,“ povedala s plnými ústami. „Dáš si?“
„Nie, ďakujem. Vieš ako som tu predtým ráno prišiel a našiel som vás tu s Louisom?“
„Ach to, no áno,“ rozžiarila sa jej tvár. „Keď ste vtedy odišli a nechali nás tam s Louisom samých, nakoniec som mu to povedala. On však nevedel, čo na to povedať. Bol šokovaný. Ja som si to zle vysvetlila a s plačom som utiekla preč. Preto som aj nedávala pozor a dostala sa sem. No a keď som sa zobudila, celé sme si to s Louisom ujasnili. Veril by si tomu? Aj on ma miluje. Už odkedy sme sa stretli, tak ho vraj ku mne niečo ťahalo. A teraz, keď sa s ním Eleanor rozišla, vraj som po nej zaplnila ranu v jeho srdci,“ hovorila šťastne.
V hrudi ma opäť pichlo. Bolelo to, že Louis ju predsa len miloval a teraz budú spolu. Ale na druhej strane, Emily bola šťastná. Skutočne šťastná, ako už dlho predtým nebola. A preto som cítil aj radosť. Radosť za ňu, že si konečne našla lásku, ktorú tak hľadala. A ja som jej v tom pomohol. Prispel som k jej šťastiu. Ak by nebolo mňa, možno by sa nikdy dokopy nedali. Hovoril som si sám pre seba. Cítil som záplavu šťastia, že to ja som ju urobil šťastnou. Aj keď na druhej strane, keby nebolo mňa, nedali by sa dokopy. A mohol by som ju ešte stále utešovať a nebola by ani tu. Prestaň, okríkol som sa v duchu. Nesmieš takto myslieť. Emily je šťastná a to je podstatné.
„Harry?“ počul som z diaľky hlas. „Harryy!“
„Áno? Čo je?“ ozval som sa.
„Stratil si sa niekde v svojich myšlienkach,“ zasmiala sa Emily. „Nad čím si premýšľal?“
„Aké to teraz bude. Keď budeš s Louisom,“ odpovedal som úprimne.
„Ale Harry, neboj sa. Stále budeme kamaráti. Len už spolu nebudeme tráviť toľko času,“ snažila sa ma utešiť.
„Iste, iste,“ usmial som sa na ňu. Ešte chvíľu sme sa rozprávali, no potom som si všimol, koľko je už hodín.
„Musím ísť ešte za chalanmi do štúdia. Máme dnes nahrávať nový singel,“ povedal som. „Prepáč.“
„Neospravedlňuj sa. Ja to tu sama zvládnem. Tak bež... a nech sa vám darí.“ Odvetila.
„Ďakujem. Maj sa.“ Zamával som jej a zavrel som dvere. Utekal som do auta a vydal som sa na cestu do štúdia.

Emily
Keď Harry odišiel, osamela som. Som zvedavá, čo tu budem celé dni robiť, ak nie spať. To bola jediná možná činnosť. Ešte by som mohla čítať. Kedysi som rada čítavala, a veľa. Keď príde najbližšie niekto, musím mu povedať, aby mi niečo doniesol.
Dlhú chvíľu som blúdila v myšlienkach a spomínala na všetko, čo som doposiaľ prežila. Tie zlé momenty však prekryli tie dobré. Mala som skvelých rodičov, úžasného kamaráta a božského priateľa. Ako by som v tejto chvíli mohla myslieť na niečo zlé. Pousmiala som sa.
Zrazu sa otvorili dvere a vošla Eleanor.
„Ahoj, Em. Počula som, že už si sa prebrala, tak som ťa prišla pozrieť,“ usmiala sa na mňa.
„Ahoj, El. Ďakujem ti, že si prišla. Ani nevieš, ako sa tu sama nudím.“
„Viem si predstaviť. Preto som ti doniesla nejaké časopisy,“ povedala a vybrala z kabelky asi 15 časopisov. To dievča je snáď telepat.
„Eleanor. Ty mi čítaš myšlienky. Bože, ako si ma potešila. Ďakujem ti.“
„Nemáš zač, veď na to sú kamarátky, nie?“ pousmiala sa. „No hovor, ako to dopadlo s Louisom. Nikto nič nevie a Louiho som sa nepýtala.“
„S Louisom? S ním je to...“ začala som skleslo, „Je to bohovské!“ dokončila som.
„Čože? Vážne? Kedy, kde, ako?“
„No, nebudem ti opisovať všetko, ale najprv som ho zle pochopila a s plačom som utiekla. Preto ma zrazilo auto. No a keď som sa prebrala, tak tu bol a vyjasnili sme si to. Miluje ma. Vraj som sa mu páčila už od začiatku, a potom som zašila dieru v jeho srdci, keď...“ tu som sa zháčila. „Och, prepáč, ja-ja... nechcela som,“ habkala som.
„To je v poriadku,“ odvetila. „Som rada, že ťa ľúbi a že ste obaja šťastní. Aspoň ho tak nebolí to, čo som mu spravila.“ povedala s ľútosťou v hlase.
„Ľutuješ, že si ho opustila?“ spýtala som sa.
„To nie, Lucasa milujem a som s ním šťastná. Ja som mu len nechcela tak ublížiť. A preto som rada, že ste sa našli.“
„Tak dobre. A prezraď mi konečne, kto je ten Lucas?“ vyzvedala som.
Takto sme sa rozprávali ešte hodnú chvíľu, kým neprišla sestrička, že návštevné hodiny sa skončili. Potom už musela El odísť a ja som opäť osamela. Našťastie mi Eleanor doniesla tie časopisy, a tak som otvorila prvý z nich a začítala som sa.

Emilina nemocničná izba (trošku iná úroveň ako na Slovensku :-D)

18 komentárov:

  1. Jupíí ;) bude dnes ešte jedna časť..?? :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. mozno =D ked sa mi bude vecer chciet :-)

      Odstrániť
    2. Len nech sa ti chce :D

      Odstrániť
    3. Musí sa ti chcieť! :D šak ja nezaspím! :D:D

      Odstrániť
    4. dobre dobre :-) idem pisat =D ale skor ako o 8 ju nedam :-P

      Odstrániť
    5. pokúsim sa vydržať! ;) :D:D

      Odstrániť
    6. este nemam dopisanu .. sorry =D

      Odstrániť
    7. šup,šup! :)) :D

      Odstrániť
  2. Skvela cast :) ale chudacik moj Harry :( :D a dufam ze dnes este das dalsiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. nié prosím, nech je Harry štastný :( alebo nech si nájde inú a vtedy začne Em žiarliť a si uvedomní že ho milje...alebo neviem :D nech je šťastný :(

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Suhlasíím!!!!!!! mne je ho tak ľuto.. chudáčik.. :((

      Odstrániť
  4. Ja už tu čakam asi 2 hoďky ! :( to bude zavislosť :D

    OdpovedaťOdstrániť