O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

pondelok, 12. marca 2012

You Stole My Heart 10


Zayn
Nevydržal som to. Mal som neskutočné nutkanie ju pobozkať, keď sa na mňa tak nádherne usmievala. Tentoraz však nestihne otočiť hlavu. V momente, keď som priložil svoje pery na tie jej, mnou preletel neskutočný elektrický náboj. V hlave sa mi zatočilo a stotinu sekundy som nevedel, kde som.
Neodtiahla sa. Práve naopak. Pomaly sa zažala uvoľňovať a mal som pocit, že o chvíľu sa naše pery zomknú v synchrónnom tanci. Držal som jej tvár a jemne som ju bozkával. No potom sa odtiahla.
Nedokázal som v sebe zakryť sklamanie a aj keď ho nevidela na mojej tvári, určite to cítila.
„Zayn, ja ... ja ... nemôžem. Konečne som niekomu začala dôverovať a mám takého úžasného priateľa ako si ty. Prosím ťa, nekomplikujme to. Bude to lepšie tak, ako to bolo doteraz,“ zašepkala.
V tej chvíli som pocítil v srdci obrovský kŕč a v ústach mi vyschlo. Nedokázal som zo seba dostať ani jediné slovko. Mal som pocit, že sa rozpadnem na milión kúskov. V očiach ma zaštípali slzy a tak som rýchlo odvetil:
„Ak to takto chceš,“ a pobral som sa na odchod. Ak by som tam ostal ešte o sekundu dlhšie, opäť by som ju začal bozkávať a vyznávať jej lásku. No nechcel som to pobabrať. Nebudem ju k tomu nútiť. Ak chce, aby sme boli len priateľmi, tak budeme priatelia. Budem sa musieť poriadne pretvarovať a držať na uzde, aby som ju opäť nepobozkal, ale zvládnem to. Neopustím ju. Nebudem ako tí ostatní.
Sadol som si do auta a Louis vyrazil. Našťastie sa na nič nepýtal a ani si nerobil žarty. Vedel, že toto je vážne. Počas cesty mi z očí vypadlo pár sĺz, no rýchlo som si ich zotrel. Hneď ako sme zastavili, vyšiel som von do záhrady a pobral som sa k jazeru. Chodil som tam vždy, keď som potreboval byť sám. Nebudem už o tom premýšľať, ale nechcem byť zasypaný otázkami o Kate, ktoré by určite prišli, keby som vošiel do domu. Ešte som na nich nebol pripravený.

O dva týždne v utorok
Posledné dni sme mali s chalanmi strašne veľa práce. Lietali sme do Ameriky a do Švedska na koncerty a keď sme boli doma, tak sme opäť len skúšali. Nemal som ani chvíľku času, aby som zašiel za Kate. Nemal som dokonca ani jej číslo, aby som jej zavolal. Dúfal som, že to pochopí a nebude si myslieť, že som sa na ňu vykašľal.
Keď som konečne mal nejaký čas pre seba, pobral som sa za Kate. Už som vedel, kde býva a tak som smelo zaklopal na dvere. Otvorilo mi staršie dievča a začudovane na mňa pozrelo.
„Ahoj, ja som Zayn, Katin kamarát. Je doma?“
„Ja som Maggie, jej sestra. Poď ďalej!“ odstúpila od dverí.
Vošiel som do priestrannej chodby a čakal som. Maggie ma zaviedla do obývačky a opýtala sa, či si niečo dám. Odvetil som, že nie.
„Tak teda dobre. Prejdem rovno k veci,“ začala rozprávať. „Caitlin je moja mladšia sestrička a vždy som na ňu dávala poriadny pozor. Rozprávala mi o vašom prvom stretnutí, keď si sa nezachoval bohvieako pekne, no potom si sa ospravedlnil. Fajn. Boli ste priatelia, a potom si ju pobozkal. Ona si chcela zachovať odstup a ty si odišiel. Potom si sa dva týždne neukázal a Cath si myslela, že si sa kvôli tomu na ňu nahneval. Veľmi sa preto trápila a cítila sa opäť ako vtedy, keď ju opustili priatelia. Máš ju rád?“
„Samozrejme, že ju mám rád. Niekedy si myslím, že až priveľmi,“ odvetil som pravdivo.
„Tak prečo jej to robíš?“
„Čo myslíš?“
„Že ju nechávaš tak trpieť v domienke, že ju opäť niekto opustil.“
„Ja som ju neopustil. Mali sme neskutočné množstvo práce. Zrazu nám nahrnuli koncerty na každý deň a nemal som ani kúsok pokoja. Chcel som jej zavolať, ale nemal som jej číslo. Dnes bol prvý voľný deň a tak som hneď prišiel za ňou,“ vysvetľoval som.
„Je to pravda?“
„Samozrejme, že je. Prečo by som klamal.“
„Tak teda dobre. Choď to vysvetliť aj Caitlin. Je vo svojej izbe. Po chodbe a posledné dvere vpravo.“
Zdvihol som sa teda z gauča a pobral som sa za Kate. Predtým než som vošiel, zaváhal som. Čo ak ma nebude chcieť vypočuť? Musím to skúsiť. Hádam ma pochopí. Nadýchol som sa a tri razy som zaklopal na dvere.
„Ďalej,“ ozvalo sa.
Otvoril som dvere a nakukol som dnu.
„Čo potrebuješ Maggie?“
„Maggie je v kuchyni. Ahoj,“ pozdravil som ju.
„Zayn? Si to ty?“
„Áno, to som ja. Rád ťa vidím.“
„Čo tu robíš? Myslela som si, že už neprídeš, keď si sa tak dlho neozval.“
„Prepáč mi to. S chalanmi nám presunuli nejaké koncerty a tak sme mali každý deň kopec roboty. Mal som ti o tom dať vedieť, ale nemal tvoje číslo, a tak som ti nemohol zavolať.“
„Ach, tak. Chápem, život speváka,“ usmiala sa.
„Vďaka,“ povedal som.
„Za čo?“
„Že si ma nechalo to vysvetliť a neodpísala si ma hneď.“
„Si môj priateľ. Musela som ti dať šancu obhájiť sa. No a teraz si tu ku mne pekne sadni a rozprávaj, ako si sa za ten čas mal.“
Prisadol som si k nej a začal som jej vykladať o posledných dňoch. O všetkých tých koncertoch, jačiacich fanynkách, rozhovoroch, trápnych situáciách... proste o všetkom. Celý čas len sedela a počúvala. Potom si popísala, čo všetko robila ona a ako sa mala.
Rozhovor pokračoval ešte hodnú chvíľu, keď vtom prišla do izby Maggie.
„Prepáčte, že ruším. Kate, už prišla mamka a akurát v kuchyni varí. Zayn, nepridáš sa k nám na večeru?“ usmiala sa na mňa.
„Rád, ďakujem.“
Zatvorila za sebou dvere a zmizla.
„O môj bože. Mamka ťa ešte nevidela. A ani som jej o tebe nehovorila. No tak som zvedavá,“ povedala nervózne.
„Pokoj, Kate. Si z toho ešte nervóznejšia ako ja. Ty sa nemáš čoho báť. To ja by som mal,“ zasmial som sa.
„Prosím ťa, mojej mamke sa budeš určite páčiť. Len stačí, že si môj priateľ a že ťa mám rada. Nič iné nepotrebuje vedieť. No teda jasné, že ťa bude spovedať, ale myslím, že ťa bude mať rada,“ usmiala sa, „Tak teda poďme na tú večeru. Pomôžeš mi?“
„Iste,“ riekol som a chytil som ju za ruku. Spoločne sme vyšli z izby a pobrali sa na večeru. 

8 komentárov:

  1. úžasná ako vždy! :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. uplne uzassne ja nemam slov

    OdpovedaťOdstrániť
  3. jubilejná 10. časť =)gratulujem :) .. krásne to je

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Čumím furt do PC kedy napíšeš dalšiu.. Dievča, kupujem si tvoju knihu!! Smrteľne vážne, zavolaj do vydavateľstva! T-A-L-E-N-T!!

    OdpovedaťOdstrániť