O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

utorok, 27. marca 2012

Moments 8


Výborne som sa naobedovala a spoločne sme vošli do izby. Lisa sa už cítila dobre, a tak sme chceli ísť na menšiu prechádzku k vodopádom. Vytiahla som mobil zo zástrčky a ani som naň nepozrela. Vložila som si ho do kapsy a pobrali sme sa k stajniam.
Príprava koní nám trvala rekordne krátko a o chvíľu sme už boli na ceste do lesa. Onedlho sme už sedeli pri potoku a rozprávali sa. Vtom mi začal zvoniť mobil a ja som ho vytiahla. Nejaké neznáme číslo. Kto to môže byť? Na Erica som už nejako zabudla, keď sa neozýval. Zdvihla som hovor a priložila si mobil k uchu.
„Áno, tu Chloe.“
„Ahoj, Chloe. Takže tak sa voláš, dievča z Nando´s?“ ozval sa smiech v telefóne. „Kto je to?“ hučala do mňa Lisa. „Psst,“ odvetila som a odbila ju rukou.
„Eric?“
„Ako to, že poznáš moje meno?“
„Kamarát ťa poznal.“
„Ach tak. Už som si myslel, že to nikdy nedvihneš. Pomaly som strácal nádej.“
„Čože? Veď som ti dvihla takmer okamžite.“
„Teraz už áno, no pred polhodinou som ti párkrát volal a nikto to nedvíhal.“
„Ou, nechala som mobil v izbe, kým som obedovala. Prepáč.“
„Nič sa nedeje. Hlavne, že si teraz dvihla. Ako sa máš?“
„Super, práve som v lese na koni,“ zasmiala som sa.
„Na koni? Takže jazdíš a popritom telefonuješ? Nie je to nebezpečné?“
„Nie, sedím neďaleko jedného potoka na skale. Kôň je momentálne priviazaný o konár.“
„No veď preto. Nebol by som dvakrát nadšený, keby sa ti niečo stalo.“
„Vážne? A to už prečo? Veď sa takmer nepoznáme,“
„Práve preto. Nechcem prísť o možnosť opäť ťa vidieť. Čo tak v stredu večer?“
„Iste, prečo nie.“
„Tak super. Prídem po teba alebo sa niekde stretneme?“
„Asi by bolo vhodnejšie sa stretnúť niekde v meste.“
„Tak dobre. Poznáš ten bar neďaleko Nando´s.“
„Jasné. Už som tam bola.“
„To je fajn. Tak o 7 pred ním. Môže byť?“
„Áno. Budem tam.“
„Okey. Teším sa. Pa zatiaľ.“
„Ahoj,“ odvetila som a zložila.
Chvíľu som neveriacky zízala na mobil a nemohla som uveriť tomu, čo sa práve stalo.
„Bol to on? Ten Eric?“ pýtala sa netrpezlivo Lisa.
„Áno. Pozval ma von!“ zvolala som a začala som jačať ako šialená pubertiačka. Lisa sa ku mne hneď pridala a spoločne sme poskakovali po lese ako pojašené kozy. Bola som taká šťastná.
„A kam idete?“
„To ešte neviem. Máme sa stretnúť pred barom, kde sme boli nedávno, no neviem či tam pôjdeme.“
„Uuu, a čo si oblečieš?“
„Ja neviem,“ začala som hysterčiť. „Nemám nič poriadne na seba. Nikdy som sa neparádila a nesnažila sa okúzliť chlapcov.“
„Tam budeme musieť niečo vybrať z môjho repertoáru. Ešte šťastie, že máme rovnakú veľkosť. Zobrala som si sem aj pár sexy kúskov. Budeš žasnúť,“ uškrnula sa.
„Ďakujem ti. Si moja záchrana,“ vyliezlo zo mňa a vďačne som ju objala.
„Veď na to sú predsa kamarátky,“ usmiala sa. „Ale asi by sme sa už mali pobrať domov. Začína sa zaťahovať, a možno bude onedlho pršať.“
„Máš pravdu. Poďme.“
Zdvihla som sa a vyliezla som na sedlo. Pustili sme sa klusom cez les, no dávali sme si pozor na popadané konáre či zradné kmene stromov, vyčnievajúce spod zeme. Onedlho sme boli pri stajni a dali sme kone do poriadku. Potom sme šli do obývačky a zapli sme telku. Nič zaujímavé nešlo, a tak sme sa rozhodli pozrieť film Johny English Reborn. Obe sme ho milovali a dokázali sme to pozerať stále dookola. Vždy sme sa strašne nasmiali.
Keď film skončil, boli sme unavené, a tak sme sa pobrali do izby. Na prvý šup sme zaspali.

Je streda popoludní a ja len netrpezlivo poskakujem po izbe a neviem, čo skôr. Do večera je ešte kopec času, a tak sa ešte nemusím pripravovať. No ísť s Lady na prechádzku alebo trénovať by sa tiež neoplatilo. Nevedela som, čo robiť. Lisa bola v stajní a čistila boxy, a tak som sa nakoniec rozhodla niečo upiecť. Niečo rýchle, také do hodinky.
Na internete som našla úžasný recept na dvojfarebnú bábovku. Našla som všetky suroviny a pripravila som si ich na linku. Postupovala som presne podľa receptu a dúfala som, že sa vydarí. Vložila som do rúry a nechala zapiecť. Skontrolovala som čas. Bolo pár minút pred 5. Z domu by som mala vyraziť okolo pol 7, aby som stihla prísť načas. Mala som ešte času a tak som čakala, kým sa upečie.
O niekoľko minút bola bábovka hotová a kuchyňou sa šírila vábivá vôňa. Hádam to bude jedlé, zasmiala som sa v duchu. Vyložila som pekáč na stôl a opatrne som nakrájala pár kusov na vychladnutie. Medzitým som sa šla pozrieť za Lisou, ako je na tom. Potrebovala som jej pomoc pri príprave. Našťastie bola v stajní a práve viedla Starka do boxu. Odniesla veci a podišla ku mne.
„Ahoj, koľko je už hodín?“
„Bude pol 6 onedlho. Akurát správny čas. Pripravila som bábovku, nedáš si?“
„Mňaaam, zbožňujem bábovku. Poďme.“
„No len dúfam, že bude jedlá,“ zasmiala som sa.
Vošli sme do kuchyne a Lisa sa hneď vrhla na nakrájané kusy bábovky. Zhltla ich za pár sekúnd a oblizovala sa.
„Chloe, to je úžasné. Lepšiu bábovku som ešte nejedla. Máš talent na pečenie.“
„Ďakujem ti,“ usmiala som sa. „Nakrájam ti ešte? Aspoň ochutnám aj ja.“
Nadšene prikývla a túžobne hľadela na koláč. Narezala som ešte pár kúskov a rýchlo sme si na nich pochutili. Potom som ju vyhnala do izby, aby mi pomohla sa pripraviť.
Šikovne mi natočila jemné kučery a zopla mi ich na temeno do sponky. Následne mi naniesla jemný make-up, nech som prirodzená a ceruzkou mi ohraničila oči. Tak prišla na rad špirála a lesk. Ten som si však so sebou musela aj tak zobrať, pretože sa stavím, že kým prídem na dohodnuté miesto, už po ňom na mojich perách nezostane ani štipka.
Potom som si obliekla to, čo mi pripravila Lisa na posteľ. Všetko bolo jej a ešte som to nevidela. Musela si to kúpiť len nedávno. Nechceli sme to veľmi preháňať, aby to nevyzeralo, ako veľmi mi záleží na tom, ako vyzerám. A tak som si na seba obliekla čierne rifle a ružové voľné tričko. K tomu som si vzala ružové lodičky a svoju čiernu kabelku.
Cítila som sa v tom úžasne. Len sa vyskytol menší problém s opätkami. Nebola som na nich veľmi zvyknutá a nedokázala by som prejsť takú vzdialenosť do mesta. Tak som si obula svoje ružové botasky a skontrolovala som čas. 18:34 Najvyšší čas vyraziť.
Rozlúčila som sa s Lisou a ona mi zaželala veľa šťastia. Usmiala som sa na ňu a vykročila som ulicou k baru.


10 komentárov:

  1. ako vždy PERFECT :DDD

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nádhené už sa teším na dalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. kde na obrazku su tie lodičky?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. si sprosta? veed sa prezula!!!

      Odstrániť
    2. šak som si nevšimla!

      Odstrániť
  4. Jéé%) Zase skvělá část, jako obvykle:D:) Bude dneska část taky?:):P

    OdpovedaťOdstrániť
  5. perfektné teraz som to začala teda objavila túto stránku a hlavne som bodla akurát na Nialla :)* no super tak sa teším na dalšiu .. inak skvele píšeš ;)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. nepáči sa mi ako je oblečená..inak super diel

    OdpovedaťOdstrániť
  7. supeer to jee ... neviem sa dočkať ďalšiej čast :)... sa sem preklikávam asi každých 5 min. keĎ som na nete..a furt pozerám či tu niečo nepribudlo :) ..

    OdpovedaťOdstrániť