O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

nedeľa, 4. marca 2012

Always and Forever 20


Posledných pár dni utieklo ako voda a zrazu som už mohla ísť domov. Síce s rukou v sadre, ale aspoň som nemusela len tak nečinne ležať v nemocnici. Každý deň som síce mala návštevy – chodili za mnou rodičia, Louis, Harry, Eleanor, a pár krát sa zastavili aj Niall so Zaynom a Liam s Danielle. Ale predsa len, keď môžem ísť domov, je to iné.
Pobalila som  si tých pár vecí, ktoré mi tu ostali. O 15 minút po mňa mal prísť Loui, pretože otec bol opäť v robote a mamka už odišla späť na Slovensko. Aj Harry sa ponúkol, lenže Louis ho prebehol a tak som ho musela odmietnuť. Zatváril sa zronene, no rýchlo sa to snažil zakryť. Aj tak som si to všimla. Očividne bol smutný, že už s ním nebudem tráviť toľko času. Boli sme veľmi dobrý priatelia a vedeli sme o sebe všetko. Pochopiteľne, že sa mu cnelo. No bude si musieť zvyknúť.
Z úvah ma prerušilo zavŕzganie dverí. Do izby vošiel Louis.
„Ahoj, kráska. Ako sa mi dnes máš?“ povedal a pobozkal ma.
„Že sa vôbec pýtaš!“ zasmiala som sa, „Konečne odchádzam z tejto prekliatej izby a vraciam sa domov. Budem môcť chodiť von a hlavne sa nebudem nudiť.“
„Tomu ver, že sa nebudeš nudiť. So mnou nie. Už som nám vymyslel program na najbližšie dni,“ usmial sa tým svojím neodolateľným úsmevom.
„A aký to je program?“
„Nebuď zvedavá. Dozvieš sa to v pravý čas,“ povedal tajnostkársky. „Si pobalená?“
„Áno som,“ ukázala som na tašku, „Len už prosím ťa odtiaľto rýchlo vypadnime, lebo budem mať z tohto miesta nočné mory.“
„Ako povieš,“ schytil tašku a mňa objal okolo pása. Takto sme zišli dole na parkovisko a nasadli sme do auta. Tašku hodil na zadné sedadlo a otočil sa ku mne.
„Tak kam to bude, princezná?“
„Asi by bolo najlepšie, aby som sa najprv zastavila doma. Potom môžeme ísť ku vám, ak budeš chcieť. Alebo môžeme ostať u mňa a pozrieť si nejaký film. Čo ty na to?“
„Čokoľvek si budeš priať. Dnešný program určuješ ty, no od zajtra si program budeš len užívať,“ usmial sa na mňa a opäť ma pobozkal. Nechcela som, aby prestal, a tak som ho pritisla k sebe a jazykom som skúmala všetky doposiaľ nepreskúmané zákutia. Keď sme sa od seba odlepili, usmiala som sa na neho. „Tak, a teraz už môžeme ísť.“
Loui sa zasmial a vyrazili sme. Keď sme prišli k domu, pozvala som Louiho dnu. V dome ešte nebol, tak som mu ho ukázala. Potom som ho zaviedla do izby a povedala:
„Posaď sa a urob si pohodlie. Potrebujem si dať normálnu sprchu a trošku sa dať dokopy.“
Vošla som do kúpeľne a pustila na seba teplú vodu. Keďže na mňa čakal Louis, bola som hotová za 10 minút. Rýchlo som si vyfénovala vlasy a pobrala som sa do šatníka. Keď som prechádzala okolo Louisa, cítila som jeho pohľad na sebe. Mala som okolo seba omotaný len uterák. Pousmiala som sa a šla som si vybrať oblečenie. Našla som staršie rozťahané tričko a legíny. Obliekla som sa a pobrala sa k naspäť k Louimu.
„Wohohou. Niekto sa tu vyparádil,“ zasmial sa.
„Čože, veď to je úbor na doma. Staré rozťahané tričko a legíny. Čo som si mala obliecť?“ spýtala som sa so smiechom.
„Ja neviem, tepláky?“
„Ja nemám tepláky. Mojimi teplákmi sú legíny.“
„Tak dobre, poď ku mne, ty moja legínová kráľovná.“
Sadla som si k nemu a pozrela sa na neho. Usmial sa na mňa a opäť ma pobozkal. Zvalili sme sa na posteľ a vášnivo sme sa bozkávali. Rukou mi zašiel pod tričko.
„Nie, Loui,“ odtiahla som sa. „Ešte nie.“
„Ok,“ povedal krátko a naďalej ma bozkával na ústa a krk a hrýzol mi do ucha.
Potom sme tam len tak ležali vedľa seba na posteli a zhovárali sme sa. Keď sa zotmelo, navrhla som, aby sme šli k nim. Chcela som ešte vidieť Harryho a aj ostatných. Súhlasil a tak som sa opäť prezliekla, tentoraz do modrého pásikavého svetra, bielych riflí, na nohy som si obula modré baleríny a doplnila som to bielou kabelkou. Louis môj výber vychvaľoval do nebies. Samozrejme, pásiky. Ja som sa len smiala a nasledovala ho do auta.
Odviezli sme sa teda k ich domu a v spoločnom objatí sme vkročili dnu. Všetkých sme našli v obývačke pri televízore. Hneď ma privítali a poobjímali. Najprv Liam, tak Danielle, Zayn a Niall. Len Harry stál na konci izby a pozeral na nás.
„A ty ma neprídeš objať?“ opýtala som sa ho žartovne. Podišla som k nemu a objala som ho. Dlho ma takto držal, no nakoniec ma predsa len pustil. „Poď von na lavičku. Máme si toho veľa čo povedať,“ povedala som mu.

Harry
Pozerali sme spolu s ostatnými telku. Vôbec som však ten film nevnímal. Celý čas som rozmýšľal nad tým, čo asi teraz robia Louis s Emily. Nemal by som, viem, ale nedalo sa tomu zabrániť. Očakával som, že prídu sem, ale už bolo pol ôsmej a oni nikde.
Vtom sa otvorili dvere do obývačky a dnu vošli tí dvaja v pevnom objatí. Opäť tá bolesť v srdci. Už som si na ňu pravdupovediac zvykol, lebo sa stala súčasťou mojej osoby, ale vždy, keď som ich videl spolu, cítil som ju oveľa intenzívnejšie. Objala sa so všetkými, a nakoniec sa otočila ku mne.
„A ty ma neprídeš objať?“ opýtala sa žartovne. Podišla ku mne a objala ma. Dlho som ju takto držal, no nakoniec sme sa pustili. „Poď von na lavičku. Máme si toho veľa čo povedať,“ povedala.
Vyšli sme von na naše klasické miesto v záhrade a rozprávali sa o všetkom, čo sme nestihli za posledných pár dní. Keď však začala tému Louis, trhlo mnou. Nevšimla si to a pokračovala ďalej. Naďalej o ňom básnila, aký sú spolu šťastní a ani nevedela, akú bolesť mi tým spôsobovala. Každým slovom sa moje srdce rozpadávalo na menšie a menšie kúsky. Nechápal som, ako to, že ešte žijem. Veď si to srdce už ani necítim.
Po chvíľke zmenila tému a mne odľahlo. Bolesť v srdci ustúpila a na chvíľu som zabudol, na všetko zlé okolo mňa. Opäť sme to boli len my dvaja. Ako za starých čias, keď to bolo také jednoduché. Občas som mal chuť sa jej dotknúť, či dokonca ju pobozkať, no našťastie som sa ovládol.
Po pár hodinách rozprávania sme sa vrátili k ostatným. Emily si sadla k Louisovi a oprela si oňho hlavu. On ju objal okolo pliec a spolu pozerali film. Opäť som nedával pozor. Cez reklamu, si šiel Loui zobrať mrkvu a predtým než odišiel, ju pobozkal. Bol to dlhý a vášnivý bozk.
Dlhšie som to už vydržať nemohol, a utiekol som preč. Ešte sekundu s nimi a niečo by som tam fakt rozbil. Vošiel som do izby a zavrel som sa tam. Nemôžem tu dlhšie ostať. Musím odtiaľto vypadnúť. Vytiahol som kufor a začal som do neho hádzať všetky veci, ktoré mi prišli pod ruku. Musím si utriediť niekde v pokoji myšlienky a zabudnúť. Odmilovať sa a prísť sem s čistým štítom. Vtom do izby vošiel Liam.
„Aach, tak tu si Harry. Čudoval som sa, kde si zmizol.“ Vtom zbadal môj kufor a ostal tam zarazene stáť.
„Ty niekam cestuješ?“
„Musím odtiaľto vypadnúť. A to čím skôr. Už sa na nich ďalej nedokážem pozerať.“
„Ale-ale, kam chceš ísť?“
„Ešte neviem. Asi pôjdem do nášho letného domu na Malibu. Potrebujem pokoj, aby som mohol rozmýšľať. Ak by sa niekto pýtal, volala mi mama a súrne som musel odísť. Nevieš, čo sa stalo, jasné?“
„Tak dobre, ak ti to pomôže Harry.“
„Tak to dúfam. Kvôli tomu tam idem.“ Zobral som kufor a zišiel po schodoch. Odniesol som ho do auta a otočil sa k Liamovi, ktorý mi stál za chrbtom.
„Ahoj, braček. A drž sa!“ poprial mi a ja som nasadol do auta. Stihol som mu zakývať a už ma nebolo.
Obrovskou rýchlosťou som upaľoval na najbližšie medzinárodné letisko a kúpil som si letenku do LA. Lietadlo odchádzalo o pol hodinu. Stihol som to práve včas. Nasadol som do lietadla s kapucňou na hlave, aby ma nikto nespoznal a nasadil som si slúchadlá. Toto bude dlhý let. Asi by bolo najlepšie si pospať, rozhodol som sa a o pár minút som nevedel o okolitom svete.
„Pane, o chvíľu pristávame, musíte vypnúť všetku elektroniku,“ zobudila ma letuška a a hľadela na slúchadla v mojich ušiach.
„Iste, prepáčte,“ ospravedlnil som sa a vypol MP3-ku. Tak, a už som tu. Nevedel som, ako dlho tu zostanem. Pravdepodobne dovtedy, kým si nebudem istý, že návrat domov zvládnem bez problémov. A to určite nebude tak skoro.
Hneď ako lietadlo pristálo, som vystúpil, vyzdvihol si batožinu a chytil prvý taxík, ktorý tam bol. Nadiktoval som mu adresu a za hodinu som už stál pred malým domčekom na pláži. Konečne pokoj. Zložil som sa a ľahol si na hojdaciu sieť. Nemal som chuť rozmýšľať, a tak som tupo hľadel do diaľky. Toto bude zaslúžený oddych. Pomyslel som si a opäť som zaspal.

Emilin outfit do domu 1D

Harryho a Emiline obľúbené miesto v záhrade

Harryho letný dom v Malibu

14 komentárov:

  1. Harry :// ale inak supersky píšeš ! :D Laura neskúsiš ešte niečo vypotiť ? :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. prosim .. to odo mna nechci :-) LTT som dopisala toto .. vobec som sa nevedela sustredit ... zajtra dam nieco ... ale az poobede, mozno az vecer lebo mi zacina skola :-/

      Odstrániť
    2. božéééé :/// mne sa akurát začali prázdky, budem spať až do poobedia! :D

      Odstrániť
    3. fajne ti :-) ja sa musim treoat do tej blbej budovy s nazvom skola :-(

      Odstrániť
  2. Fuha... som myslela že to už nemože byť lepšie...ale je!! zajtra prosíííím pridaj aspon tri časti prosíím

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. =D dakujem ... no neviem ci dam tri casti az .. zacina mi skola tak budem rada ked budem stihat jednu alebo dve :-)

      Odstrániť
  3. :) úžasná celá FF-ka nenormálne ju žeriem :) teším sa na ďalšiu časť :):) slová chváli :) nestačia tak úžasné to je

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Boze chudacik Hazza :( normalne sa viem do toho vzit aj kvoli tomu ze daco podobne ako Harry prezivam ale aj vdaka tomu ako to skvelo pises. Dnes uz asi nedas dalsiu ale zajtra by si mohla aspon dve :) velmi rada to citam a zakazdym ked pridem domov pozeram ci si nepridala dalsiu i ked to az tak dlho nepises tento pribeh :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. dakujem :-) no jedna dnes bude urcite ale az niekedy poobede pravdepodobne .. ak sa podari tak dve ale neslubujem lebo uz mam skolu :-)

      Odstrániť
  5. Prosiim dalsiu :)) :D uzasne pise :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. wauuu :O s Hazzom sa to fajne zaplietlo ;)

    OdpovedaťOdstrániť