O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

sobota, 10. marca 2012

You Stole My Heart 6


„Ahoj, už som tu,“ pozdravil mi.
„Ahoj, tak aké bolo nahrávanie?“ opýtala som sa.
„Celkom to šlo. Museli sme síce pár veršov pozmeniť, aby ladili k hudbe ale inak super. Som veľmi rád, že sa chalanom môj text páčil.“
„Takže ty si písal ten song?“
„No v podstate áno. Ja som ho napísal už skôr, v takých výkyvoch nálad a keďže sme do zajtra potrebovali nahrať nový song, aby sa nám nezrušila zmluva, tak som im ju ukázal.“
„Koľko piesní si už napísal?“
„Toto je moja prvá schopná.“
„Páni, tak ti teda gratulujem,“ usmiala som sa.
„Vďaka. Ako si sa mala posledné mesiace?“ zasmial sa Zayn.
„Celkom to šlo. Škola nič nové a doma starý stereotyp. Akurát sa mi každú noc cez víkendy sníval ten istý sen. Nechápem tomu.“
„A aký to bol sen. Že som sedela na nejakej lúke a videla som. Phoebe behala okolo mňa a potom ku mne prišla nejaká osoba v maske, a rozprávali sme sa a potom ... o môj bože!!! Veď to si bol ty!!!“
Zrazu som si uvedomila, že to nebol len hocijaký sen. Akoby to bola nejaká predtucha alebo odkaz. Veď sa ten sen práve teraz odohrával. To nie je možné. Zayn je tá osoba, ktorej som v sne tak dôverovala. Znamená to, že mu môžem dôverovať aj v skutočnom živote?
„Ja?“ nechápal.
„Toto je ten sen. Presne teraz. Sedíme na lúke, Phoebe je pustená a aj keď som v tom sne videla, tvár si mal zakrytú maskou a ani teraz neviem, ako vyzeráš!!!“
 „Páni, naozaj máš pravdu. Ako je to možné?“ čudoval sa.
„Ja neviem, akoby to bola nejaká predtucha,“ zasmiala som sa.
„Predtucha... No môže byť. Takže už mi dôveruješ?“
„Pomaly sa k tomu dostávam,“ usmiala som sa naňho.
„Tak to som rád,“ riekol a na chvíľu sa odmlčal. No potom začal s vážnejšou otázkou.
„Kate, povieš mi prosím ťa, čo sa ti stalo?“
Vedela som, na čo myslí. Ale bola som na to pripravená? Bola som schopná zveriť sa človeku, ktorého som trikrát stretla? Odpoveď som už poznala. Sčasti som o nej premýšľala, kým prišiel Zayn na lúku, a sčasti sa mi ponúkla formou sna. Zhlboka som sa nadýchla a pustila som sa do rozprávania.
„Pred troma rokmi sme išli na návštevu k babičke. Cesta bola samá zatáčka a zrazu z jednej vybehol kamión. Rútil sa na nás obrovskou rýchlosťou v našom pruhu. Otec skamenel a nemo hľadel na blížiacu sa katastrofu. Ja som sedela vedľa neho a rýchlo som sa spamätala. Nahla som sa a stočila som volant doprava. Nestihla som to včas a kamión narazil do zadnej časti auta. Skrútilo nás do hodín a auto sa obmotalo okolo stromu pri ceste. Ten náraz bol obrovský. Otec to neprežil a na mieste zomrel. Ja som bola pár týždňov v kóme a nikto nevedel, čo mi je. Bol zázrak, že som sa vôbec prebudila. No potom doktori zistili, že pri náraze som utrpela poškodenie časti mozgu, ktorá kontroluje zrak. A tak som sa zobudila do čiernej diery, v ktorej som dodnes. Doteraz si to vyčítam. Keby som zareagovala skôr, mohli by sme to stihnúť a ja by som bola normálna a hlavne by môj otec žil,“ dokončila som. Pozerala pred seba, aj keď som nič nevidela, a po tvári mi stekali prúdy sĺz. Zayn bol po celý čas ticho a neprerušoval ma, za čo som mu bola nesmierne vďačná. Až potom sa ozval:
„Nebola to tvoja vina. Nesmieš si to myslieť. Ak by si ten volant nestočila vôbec, boli by ste pravdepodobne všetci mŕtvi. A takto si aspoň zachránila zvyšok rodiny,“ prihovoril sa mi a objal ma.
„Mala som to stočiť skôr. Mala som to stočiť skôr. Mala som to stočiť skôr...“ opakovala som dookola, ako v tranze.
Zayn ma len ticho držal a keď som sa konečne upokojila, opýtal sa:
„A čo bolo potom, ako si sa zobudila v nemocnici?“
„Mamka ma odviezla domov a zaobstarala mi Phoebe. Po pár týždňoch som bola schopná ísť do školy, a čeliť útokom spolužiakov. No to som si len myslela. Ak by ma ohovárali len tí, ktorých som nepoznala, zniesla by som to. No najviac ma bolelo to, že aj tí najlepší priatelia sa mi zrazu otočili chrbtom. Akoby to, že som oslepla zo mňa zrobilo nejaké monštrum.“
„Ako mohli, preboha. Čo sú to za kamaráti, že ťa v tej najťažšej situácii, keď potrebuješ morálnu podporu, opustia. Ako sa na seba vôbec môžu pozrieť do zrkadla po tom, ako sa zachovali!“ rozčuľoval sa Zayn.
Pochopila som, že som sa rozhodla správne, že som mu o tom povedala. Dostala som to zo seba von a neodstrčil ma, keď vedel pravdu. Podporil ma a za to som ho zbožňovala. Plakala som v jeho objatí, a on sa ešte stále rozčuľoval nad ostatnými. Bol taký zlatý. Musela som sa nad ním usmiať.
Všimol si to a opýtal sa:
„Prečo sa usmievaš?“
Rozhodla som sa byť úprimná. Už keď som mu toho toľko povedala, nemala som dôvod niečo zatajovať.
„Páči sa mi, ako sa rozčuľuješ,“ zasmiala som sa.
Začal sa smiať na celú lúku, až Phoebe pribehla, že čo sa deje. Veľmi som si priala, aby som ho mohla vidieť. No bohužiaľ to nebolo možné. Po chvíli, keď sa dosmial sa cítili, ako sa na mňa pozerá.
„Máš nádherné oči,“ povedal po chvíli.
Nevedela som, čo na to povedať. Mlčala som a o pár sekúnd som pocítila jeho horúci dych na tvári. Približoval sa ku mne. O môj bože! On ma chce pobozkať? To nemôžem dopustiť. V poslednej sekunde som otočila hlavu a tak jeho pery pristáli na mojom líci. Srdce mi poskočilo a v bruchu mi začali lietať motýle. Nie, nie, nie. Nesmela som sa zamilovať. To nebolo správne. Nie do speváka. Len by som mu spôsobila ťažkosti.
Rýchlo som sa postavila a zapískala som. Phoebe ku mne dobehla ako na povel a ja som ju rýchlo zapla. To sa už Zayn spamätal a rýchlo vstával.
„Prepáč, nechcel som. Že sa nechystáš opäť utiecť?“
„Už je neskoro. Musím ísť domov.“
„Môžem ťa odprevadiť?“
„To nie je najlepší nápad. Zašlo to už priďaleko. Odhodlala som sa povedať ti o sebe všetko, pretože som ti dôverovala. Ale nemôžeme byť viac ako priatelia. Tak prosím ťa nekaz túto chvíľu a nekomplikuj to. Dúfam, že ma nesklameš,“ povedala som všetko, čo som mala na srdci a pobrala som sa preč.
„Môžem sem za tebou ešte niekedy prísť?“ zakričal za mnou Zayn.
„Tak dobre. Ale len v rámci priateľstva,“ súhlasila som a už som kráčala cestou domov. 

21 komentárov:

  1. Stále sa k týmto častiam vraciam, znova a znova :)

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Nádherne....:)....až my slzičky vyskočili :)...už sa tešim na dalšiu :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. WAAUU veed ty si skvela :)to je ten naj pribeh aky som kedy citala wauu uzasne dokonale !! domi

    OdpovedaťOdstrániť
  4. To co je na tom pribehu naozaj super je, ze z neho nebola hned uplne mimo a aj fakt, ze nebola sialena fanusicka 1D, pretoze takych poviedok som uz citala mnoho a vsetky mi prisli na jedno kopyto (nenarazam na tvoju prvu poviedku, pretoze ta patrila rozhodne k tym lepsim ;) ). Avsak toto je nieco ine a paci sa mi to. Len tak dalej. :)

    OdpovedaťOdstrániť
  5. ja nemám slov .. =) .. hrozne sa mi to páč =)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. kedy bude dalsia cast ?:)

    OdpovedaťOdstrániť
  7. skveléé...už aj náznak romantiky ;)..dúfam, že dnes bude aspoň ešte jedna časť..tešííím sa ..Janii

    OdpovedaťOdstrániť
  8. Mrs.CourtneyStyles11. marca 2012, 12:45

    Vzdy ma prekvapis :) cakala som ze v tejto casti sa daju nejako dokopy ale takto sa mi to paci este viac :) proste originalne :) nedas este dalsiu cast? :)

    OdpovedaťOdstrániť
  9. ja už len čakám na to, kedy sa tam stane niečo viac :) a či tam nastane niečo také, že bude "ohmatkávať" jeho tvár, aby zistila ako vyzerá :) btw, už by si mohla pridať ďalšiu :D chodím tu od rána každých 5 minút a stále nič ;( :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. na to sa už aj ja teším..tiež som nad tým rozmýšľala, že by to tam mohla dať..veď inak ona nevie zistiť ako vyzerá..a podať to ešte romanticky a z toho niečo viac ehm :D :D ...Janii

      Odstrániť
    2. som nebola doma =D a babka nema pc =D idem pisat teraz .. a co sa tyka toho ohmatkavania .. no uvidime ;-)

      Odstrániť
    3. konečnéé...radosť :)..Janii

      Odstrániť
  10. Aj ja píšem takéto príbehy :) Nie vždy aj s One Direction, ale mám pár aj s nimi :) inšpirovala si ma s vytvorením blogu :) držím palce nech ti to ide stále takto dobre viem o čom to je :)

    OdpovedaťOdstrániť
  11. aaaaaaaaaaaaaamazing part of story :) skveláááá :D

    OdpovedaťOdstrániť