O mne

Moja fotka
Hi, my name is Laura and I found myself a new passion that brings me a lot of joy - writing. For now I´m writing about One Direction but maybe over a time I will write about someone else. Who knows. :) I hope you liked, like and will like my stories and if so, please write comments. I´m really grateful for them because they are giving me the strenght and the fancy to write more and more. Thank you so much :) :-* FB - https://www.facebook.com/vojtekova.laura ... TT - https://twitter.com/LauraVojtek ... FB fanpage - https://www.facebook.com/LaliStories?ref=hl ... Ask.fm -http://ask.fm/LauraVojtek

streda, 7. marca 2012

You Stole My Heart 1


Ďakujem krásne za 10,000 návštev :-* A tu je prvá časť. Nie som z nej veľmi nadšená, lebo si myslím, že mohla byť lepšia a mohla som to trochu prepracovať, ale prepáčte, momentálne som pracovne vyťažená :-) Ale sľubujem, že ďalšie budú lepšie.

Ráno ma zobudila Phoebe svojím zvyčajným slintavým bozkom. Vstala som z postele a obliekla si veci, čo som mala pripravené na stoličke. Každé ráno mi mamka pripravila oblečenie na deň predtým než odišla do roboty. Vstávala veľmi skoro, keďže pracovala ako sestrička v nemocnici. Maggie bola na intráku v Manchestri. Keď som bola oblečená, rýchlo som vykonala rannú hygienu a zobrala som Phoebe na prechádzku. Viedla ma po ulici pár domov a potom sa otočila a vrátili sme sa späť. Cestou som stretla pár ľudí, ktorí mi pozdravili a tak som im tiež odzdravila.
Za pár minút sme boli s prechádzkou hotové a vrátili sme sa naspäť domov. Bola práve sobota, takže som chvalabohu nemusela ísť do školy. Sadla som si do obývačky pred televízor a pustila som si hudobný kanál. Milovala som hudbu a to vo všetkých jej žánroch. Často som len tak počúvala nové piesne a podľa hlasov som si k nim predstavovala tváre. Takto som sa dokázala zabaviť aj niekoľko hodín.
Phoebe si ku mne prisadla a sklonila si hlavu do môjho lona. Neprítomne som ju hladkala a premýšľala som komu môže patriť hlas z pesničky. Keď skladba skončila, predstavili nového interpreta Eda Sheerana a jeho skladbu Lego House. Tú pesničku som milovala. Jeho hlas bol niečím strašne zaujímavý. Predstavovala som si ho ako obyčajného 20-ročného chalana s krátkymi hnedými vlasy a modrými očami. Nemala som ani tušenia, či sú moje predstavy blízko pravdy, ale nejako obzvlášť ma to netrápilo. No a čo. Aj keby to vyzeral úplne inak, jeho hlas je nádherný a pesničky sú úžasné. 
Ako ďalšiu pesničku púšťali nový klip jednej britskej skupiny, ktorá sa preslávila počas X-Factoru. Sledovala som poctivo každú jednu časť, keďže som bola hudobne založená. Snažila som sa vnímať spev a hodnotiť ho. Potom som počúvala komentáre poroty a tešila sa, keď bol môj odhad správny. Tá skupina sa volala One Direction a mala milióny fanúšičiek po celom svete. Zrejme to bola nová mánia ako niekedy so Zacom Efronom či Justinom Bieberom. Zaca som poznala, ale Justin sa začal na scéne ukazovať až po mojej nehode a tak som mohla len hádať, ako asi vyzerá. No predpokladala som, že veľmi dobre, keď ho milovalo toľko dievčat.
Teraz však bola hitom táto nová 5-členná skupina. 4 chalani boli z Anglicka a jeden bol Ír. Počal súťaže som im fandila, pretože na taký mladý vek mali nádherne rozvinuté hlasy a vedeli krásne spievať. Keď vypadli, bola som za nich smutná, ale myslela som si, že sú to len ďalší z mnohých.
Za posledný rok a pár mesiacov sa však vypracovali dosť vysoko. Vedela som to, pretože o nich všade hovorili. Vždy keď som sa šla vonku prejsť, stretla som dievčatá, ktoré ich obdivovali. Takisto aj v škole a všelikde inde. Aj MTV ich bola plná. A tak som o nich vedela dosť. Nie žeby som sa zaujímala, ale jednoducho som to odniekiaľ počula. Prednedávnom vraj dokonca vyhrali svoju prvú cenu Brit Awards za ich prvý singel What Makes You Beatiful. Tá pesnička sa mi začala páčiť, pretože bola dynamická a chytľavá. Takisto aj táto nová s názvom One Thing.
Započúvala som sa teda do slov a spevu tých chalanov. Nedalo sa poprieť, že majú krásne hlasy a že naozaj vedia spievať. Určite boli aj pekný, ale nejako ma to netrápilo. Ďalší namyslený tupci, ktorý sa stali slávnymi, myslela som si. A tak som vypla televízor a pobrala som sa ku klavíru. Zahrala som si pár skladieb a pokúsila som sa aj o Lego House. Začiatok mi celkom šiel, ak keď som to musela veľakrát skúšať, kým to bolo v správnej tónine. No zvyšok som nezvládala a tak som to nechala.
Rozhodla som sa, že sa prejdem, do mesta. Vonku je celkom teplo a Phoebe sa aspoň prejde. Zapla som jej špeciálne vodítko a vybrali sme sa von. Na zastávke som počkala na najbližší autobus a spýtala som sa šoféra, či ide do centra. Keď odvetil, že áno. Nastúpila som a sadla som si hneď dopredu. Poprosila som ho, aby mi dal vedieť, keď budeme pri River Side. Cesta netrvala dlho a vystupovala som.
Len tak som sa prechádzala po okolí a užívala som si teplé jarné dni. Vo vzduchu bolo cítiť vôňu kvitnúcich kvetov ale takisto aj smog. Predsa len som bola vo veľkomeste a to sa bez prachu a špiny nezaobíde. Našla som si miestečko na tráve a sadla som si. Phoebe sedela vedľa mňa a strážila. Dotkla som sa hodiniek, aby som zistila, aký je čas. Mala som špeciálne upravené hodinky pre nevidiacich. Bolo už pol 4. Tak to by som sa mohla pobrať domov.
Postavila som sa a vybrala som sa na zastávku. Smer som vedela, keďže som to tu už poznala a Phoebe ma len istila. Cestou som omylom do niekoho narazila. Občas sa to stávalo, keď sa Phoebe poriadne nesústredila. Zvyčajne som sa ospravedlnila a pokračovala som v ceste. Tentoraz som včak počula:
„Preboha, nemôžeš dávať pozor. Skoro si mi zhodila zrkadlo. Čo si slepá či čo?“ znel nahnevaný hlas. To ma zasiahlo priamo do srdca. Tá bolesť. Ešte stále som pociťovala ľútosť nad osudom, čo sa mi stal. Ale zarazil ma ten hlas. Mala som pocit, že ho odniekiaľ poznám. Pamäť mám celkom dobre vyvinutá a dokážem rozlíšiť každý jeden hlas. Aj tento som spoznala, lenže som ho nedokázala zaradiť.
„Ak si si nevšimol, som slepá!“ odvrkla som nahnevane.
„Ouu, pre-pre-prepáč, to bola moja chyba. Ospravedlňujem sa. Ja som nevedel, že... že...“
„Že nevidím? Tak fajn, ospravedlnenie sa prijíma,“ povedala som mierne podráždene a odcupkala som preč. Nemala som chuť sa s ním zhovárať. Došla som na zastávku a za pomoci vodiča som opäť nastúpila do toho správneho autobusu a vystúpila na tej správnej zastávke.
Keď som prišla domov, bola som riadne unavená. Odopla som Phoebe remienok a vošla som kuchyne. Natrela som si rožky s paštétou a pobrala som sa do izby. Bývali sme v prízemnom domčeku s malou záhradkou vzadu. Všetci sme s tým boli spokojný, pretože to bolo útulné. Moja izba bola otočená smerom na východ, takže ma každé ráno budilo do školy slnko. A ak sa mu to aj náhodou nepodarilo, ešte stále tu bola moja milovaná Phoebe ako záložný plán.
V izbe som sa prezliekla do pyžama a šla som si umyť zuby. Ak keď bolo ešte poriadne skoro, mala som chuť spať. A tak som si ľahla do postele a prikryla som sa perinou. Phoebe vyskočila hore a schúlila sa pri mojich nohách. Takto sme spolu zaspali.


Katin dom

Katina izba



17 komentárov:

  1. Zayn a jeho zrkadlá :DD.. nezaprie sa :D :D :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. tak chcela som tam dat nieco jeho typicke ked uz tam nie je konkretne spominany :-)

      Odstrániť
    2. yop :D... múdro :D :) dufam ze dnes sa ti podari nieco napisat :))

      Odstrániť
  2. opäť je to super :P :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Je to super :)) zajtra čakám ďalšiu :DD

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Je to supeer :D neviem sa dockat dalsej!

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Tvoje príbehy sú supeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeeer
    :)

    OdpovedaťOdstrániť
  6. pekný začiatok :)

    OdpovedaťOdstrániť