Coincidence 67

Tak vám zrobím radosť :) dnes dve časti ;-)

Za dve hodiny som mala v rukách cez desať tašiek a ešte stále mi chýbalo to najpodstatnejšie – plavky. Zamierila som teda do posledného obchodu, kde by som niečo mohla nájsť a pustila som sa do prehrabovania sa vešiakmi.

Do kabínky som si vzala 5 druhov a rad radom som si ich skúšala. Napokon som sa aj tak nevedela rozhodnúť, tak som sa zavolala Louisovi.

„Už?“ ozval sa.

„Takmer. Potrebujem radu.“

„Akú?“

„Prišiel by si do obchodu oproti?“

„Ako sa volá?“

„Netuším. Je rovno oproti kaviarni. Spodné prádlo a plavky.“

„Hneď som tam,“ odvetil otrávene a zložil. Musela som sa nad jeho tónom zasmiať, no nik iný, kto by mi mohol poradiť, nebol po ruke. O minútu už do obchodu vchádzal Loui a zamieril rovno ku mne.

„Ďakujem. Tak ja si ich idem obliecť, okay?“

„No fajn. Ale švihaj.“

„Hneď to bude,“ usmiala som sa a rad radom som si obliekala plavky a ukazovala sa Louisovi. Najprv mi to bolo trošku divné, no potom som sa uvoľnila. Veď predsa nie som odhalená. Mám na sebe plavky. Po poslednom kuse som sa prezliekla naspäť a vyšla som von.

„Tak ktoré? Beriem tri.“

„Hmm, tie čierne sú sexy, farebné pásiky musia byť a čie červené sú zvodné a vhodné na tobogány, čomu sa pri Harrym určite nevyhneš,“ odvetil. Skúmavo som sa pozrela na všetky kusy, čo som držala v rukách a zhodnotila som, čo povedal. Má pravdu, uvedomila som sa a usmiala som sa.

„Vďaka,“ odvetila som a zamierila k pokladni. „Vezmem si tieto.“

Zaplatila som za ne a s ďalšou taškou som s Louisom zamierila k autu. Hodila som tašky do kufra a nasadla som. Louis naštartoval a vyrazil k nim. O polhodinu sme už stáli na príjazdovej ceste k ich domu a ja som vyberala tašky z auta. Louis mi pomohol s kufrom a spoločne sme sa dotrepali do domu.

„Kam?“ spýtal sa a ukázal na kufor.

„Zrejme Harryho izba,“ odvetila som a vyšla na poschodie. On ma nasledoval a všetko sme zložili na posteľ. Ešte raz som sa mu poďakovala a zišla som do kuchyne. Harryho som našla v kuchárskej bielej čapici pri sporáku ako mieša niečo v hrnci. Potichu som sa k nemu prikradla zozadu a objala som ho okolo pása. Trošku nadskočil a pozrel sa dozadu.

„Ahooj, tak ty si už tu?“ zvolal prekvapene a dal mi pusu.

„Áno, už sme došli. Hmmm, vonia to skvele. Čo to bude?“

„Nechaj sa prekvapiť,“ usmial sa Harry.

„Tak dobre,“ odvetila som. „Idem si dobaliť kufor. Príďte po mňa, pán šéfkuchár.“

„Utekaj,“ zasmial sa a brnkol mi po nose s prstom od múky.

„Heej,“ zvolala som a utrela si nos. Potom som sa otočila na päte a vrátila som sa do Harryho izby. Poodopínala som visačky z oblečenia a pobalila všetko do kufra. Navrchu som si nechala oblečenie do lietadla a kozmetickú taštičku, aby som to mala poruke. Potom som sa ešte vrátila do auta a vytiahla som odtiaľ kyticu. Doniesla som ju dnu a dala ju do prvej vázy, ktorá mi prišla pod ruku. Tak som vyšla do Harryho izby, zvalila som sa na posteľ a čakala som.

Musela som zrejme zaspať, no Harryho sladký hlas a nežné dotyky ma prebrali.

„Bolo mi tak ľúto ťa budiť,“ usmial sa a priblížil sa k mojím perám. Nežne ma pobozkal, no ja som chcela viac. Za tie posledné dni mi jeho dotyky a bozky tak chýbali, že som využila situáciu a doslova som sa naňho vrhla. Neprotestoval.

Pritisla som si ho bližšie a opätovne mu jazykom skúmala ústa, ktoré už preskúmané boli, no moja pamäť je dosť krátkodobá. Harry si ma podchytil pod chrbát a rukou zaliezol pod tričko. Po celom tele mi opäť naskákali zimomriavky a mne sa v hlave vynorili všetky spomienky.

Strhla som mu z hlavy čapicu a pretočila som sa naňho. Rozopla som mu vrchné dva gombíky na košeli a rukami som mu skĺzla na nahú hruď. Perami som sa priblížila k jeho krku a potom k uchu. Jemne som mu hrýzla lalok a vychutnávala si, ako sa jeho svaly napínali od vzrušenia.

No on to len tak nenechal. V momente som sa ocitla na chrbte a tentoraz sa on podujal uštedriť mi kvapku rozkoše. Jazykom blúdil po krku a jemne na naň bozkával a hrýzol. Rukou zablúdil pod tričko na chrbát a šikovne mi rozopol podprsenku. Potom sa vrátil späť a prstami mi jemne krúžil okolo bradaviek. Z úst mi vychádzali jemné vzdychy, no tie razom stlmili Harryho bozky.

Rukami som mu prešla na nahú kožu pod košeľou a odopla som aj posledné gombíky. Harry sa pritisol ku mne, takže aj posledné centimetre medzi nami zmizli. Tričko som mala vyhrnuté tak, že odkrývalo moje brucho, ktoré sa dotýkalo Harryho. V lone som pocítila tlak Harryho nohavíc.

Bola som tak vzrušená, že všetky moje doterajšie zábrany sa rozpadli a ja som sa zrazu cítila dostatočne pripravená. Nie len pripravená, ja som to chcela. Túžila som po tom celým svojim telom, celou svojou dušou. Vyslala som k Harrymu nemú prosbu svojím pohľadom a on ju hneď pochopil.

„Si si istá, že to chceš?“ opýtal sa nežne.

„Ničím iným som si nebola istejšia,“ usmiala som sa. Harryho pery sa roztiahli v šťastnom úsmeve a chopili sa tých mojich. Odrazu sa jeho bozky zmenili. Boli vášnivejšie a bolo z nich cítiť túžbu. Túžbu, ktorú tak dlho potláčal, pretože mi chcel vyhovieť. Rýchlo som sa jeho perám prispôsobila a bozky som mu oplácala rovnakou vášňou.

Rukou zašiel opäť pod moje tričko a dotýkal sa mojich pŕs. Telom mi lomcovala rozkoš a ja som pomaly začínala chápať zmysel toho všetkého. V duchu som sa pousmiala a oddala som sa Harryho dotykom ... keď vtom sa dvere na izbe otvorili.

„Harry, ak to jedlo nebudete, ja ho s radosťou zjem,“ ozval sa Niallov hlas a o chvíľu sa objavila aj jeho hlava spoza dverí. Harryho ruka sa v momente stiahla a zvalil sa nabok. Ja som si rýchlo naprávala tričko a snažila som sa tváriť nevinne. Nedalo sa. Tvár mi horela červeňou a ja som nevedela, čo robiť.

„Ou, zrejme ruším.“

„Ale vôbec nie, Niall,“ odvetil ironicky Harry.

„Prepáčte,“ začervenal sa Niall. „Už idem,“ povedal rýchlo a zmizol preč. Dvere za ním ostali otvorené. Harry neochotne vstal a šiel ich zavrieť. Ja som sa medzitým posadila na posteli. Harry si prisadol a pozrel na mňa ospravedlňujúcim pohľadom.

„Prepáč.“

„Neospravedlňuj sa,“ chytila som jeho tvár do dlani a pobozkala ho.

„A je to preč. Asi to necháme tak, čo?“

„Radšej. Veď máme pred sebou krásne dva týždne,“ usmiala som sa šibalsky.

„Už nech sme tam,“ uškrnul sa Harry a zapol si košeľu. „Večera?“

„Som hladná ako vlk.“

„Zrejme už vychladla.“

„To nevadí,“ usmiala som sa a vyšla som z izby nasledovaná Harrym. V kuchyni sme našli všetkých štyroch pri stole.

„Že to nie je moja večera?!“ spýtal sa zúfalo Harry. Chalani naňho hodili previnilé pohľady a Louis sa uškrnul. „Veď vy ste sa nasýtili v tvojej izbe, nie?“

Moja tvár razom nadobudla červený odtieň a Harry tresol Nialla po hlave.

„Aspoň si mohol držať zobák,“ precedil cez zuby. „Nechali ste aspoň niečo?“ podišiel k hrncom. Ja som ostala stáť pri zárubni, zatiaľ čo on naberal na taniere cestoviny s mäsom. Potom všetko naložil na podnos, pridal fľašu vína a poháre podal mne.

„Neopovážte sa ešte niekto vkročiť do mojej izby,“ povedal na odchode.

„Idete to dokončiť?“ podrýpol Zayn a ja som myslela, že doňho Harry niečo hodí. Rýchlo som po chytila za predlaktie a potiahla preč.

„Nevšímaj si to,“ usmiala som sa a otvorila mi dvere na izbe. Usadili sme sa na posteli a najedli sa. Musela som uznať, že aj keď to bolo studené, chutilo to výborne. Harry spokojný sám so sebou odložil tácku na stôl a ostali nám už len poháre s vínom.

Keď sme dopili aj tie, ľahli sme si vedľa seba a zvyšok večera sme strávili rozprávaním. To som na ňom zbožňovala, pretože väčšina chalanov vraj rozprávanie neznáša. Možno aj Harry a celé to len predstieral, no aj za to som mu bola vďačná. 

Coincidence 66

Nech sa páči nová časť :) a ešte by som rada odkázala Nine, že do konca týždňa počkám na vzájomné zdieľanie blogu a potom mažem :) 

„Ahoj, ako sa máš?“ zvolala.

„Úžasne. Skvele. Báječne,“ povedala som veselo.

„Ejha, cítim nejaké dobré správy.“

„Opäť sme s Harrym spolu a zajtra ideme na dovolenku!“ zvolala som nadšene.

„Páni, to je skvelé. Ako ste sa zmierili?“

„Bola som za jednou návrhárkou a náhodne som si vypočula hádku medzi ním a ich manažérom. Vysvitlo, že on bol za to zodpovedný.“

„Páni, to by som na Paula nepovedala. Ale som rada, že ste konečne spolu.“

„Ďakujem. A ty sa ako máš?“

„Ale, po starom. Na ďalší týždeň začína škola, takže sa pomaly psychicky pripravujem.“

„Tak ti držím palce. Už radšej končím, lebo sa idem baliť. Pošlem ti pohľadnicu,“ povedala som rýchlo, lebo sme už zastavili pred domom.

„Jeeee, teším sa. A kam to vlastne idete?“

„Na Kubu.“

„Páááni, dovolenka ako sen. Tak si to užite a pozdrav ich všetkých.“

„Odovzdám, maj sa.“

„Pa.“

Zrušila som hovor a zaplatila za odvoz. Potom som šla dovnútra, oboznámila som Naomi s plánmi na najbližšie dva týždne a šla sa pobaliť. Až vtedy som zistila, že mám len jedny plavky a kopa iných vecí mi chýba. Pozrela som na hodinky – 14:08. To mám čas. Len potrebujem odvoz.

Opäť som zdvihla mobil a vytočila som Harryho.

„Ahoj, deje sa niečo?“

„Nie, nič. Len som zistila, že si vlastne ani nemám poriadne čo obliecť, tak či by si sa neopýtal Louisa, či by ma nezviezol na nákupy, aby som odtiaľ šla rovno s kufrom k vám.“

„Opýtam sa, vydrž,“ odvetil a v pozadí som počula, ako volá Louisa.

„Že tam môže prísť o pol hodiny, ale bude ťa to niečo stáť.“

„A čo?“

„To netuším. Nechce prezradiť.“

„Okey, povedz mu, že ho čakám.“

„Dobre,“ riekol a sprostredkoval všetko Louimu. Na záver som ešte počula, ako sa mu vyhráža, nech sa mi nič nestane a nech poriadne zváži, čo odo mňa chce.

„Vybavené,“ povedal potom do mobilu.

„Ďakujem ti, ľúbim ťa.“

„Aj ja teba. Teším sa na večer, maj sa.“

„Ahoj,“ usmiala som sa sama pre seba a zložila som. Nahádzala som do kufra posledné veci a zatvorila ho. Potom som sa prezliekla do jednoduchých bielych kraťasov, svetlohnedého tielka a do príručnej batožiny som si poukladala zvyšné veci, ktoré som chcela mať pri sebe. Na nohy som si obula sandále, do uší zapichla náušnice a hotová som zišla dole čakať na Louiho. Od hovoru prešlo už asi 25 minút a ja som bola celá netrpezlivá.

Vtom mi zazvonil mobil a na displeji sa zobrazilo neznáme číslo.

„Vicky, kde, dopekla, trčíš?“ ozval sa známi hlas.

„Loui?“ opýtala som sa neisto.

„No kto asi? Kde si?“

„No predsa v dome. Kde si ty?“

„Pred domom. Už asi 5 minút tu vytrubujem a nik nevychádza.“

„Ale veď ja som nič nepočula. Počkaj,“ vykukla som von oknom, no na ulici žiadne auto nestálo.

„Louis, pred mojim domom žiadne auto nie je.“

„A čo som debil? Veď predsa viem, kde bývaš.“

„Ježíííš!!!“ buchla som sa po čele. „Ja už nebývam tam, kde predtým. Presťahovala som sa.“

„Aha, a mohla by si mi teda povedať adresu?“

„Jasné, mrzí ma to. Nehnevaj sa, prosím,“ odvetila som vinne a nadiktovala mu adresu.

„Okey, hneď som tam. A neboj, nehnevám sa. Ale výmenný obchod ťa aj tak neminie,“ zasmial sa.

„Už sa teším,“ odvetila som otrávene a zložila som. Uložila som si číslo pod meno Louis a obložila som mobil do kabelky. V hlave som si opäť prešla, či mám všetko a keďže som mala čas, spísala som si zoznam vecí, ktoré som si potrebovala kúpiť.

Akurát, keď som odkladala papierik do peňaženky, začula som trúbenie auta. Rýchlo som s kufrom vybehla von a dala ho do auta. Potom som nasadla vedľa Louisa a pripútala sa.

„Ďakujem ti,“ usmiala som sa naňho a už sme fičali po ceste.

„Nie je to zadarmo, pamätaj.“

„Iste, iste. A čo vlastne chceš?“

„Najprv mi povedz, kam ideme.“

„Oxford Street.“

„Okey, no a teraz požiadavky. Ako prvé chcem dva balíčky mrkvy.“

„V pohode.“

„A po druhé, chcel som ťa požiadať, či by si mi nenavrhla nejaké krásne šaty pre El. Vieš, o mesiac budeme mať výročie a ja by som ju chcel pozvať na nejakú luxusnú večeru a tak ďalej, no chcel by som jej k tomu dať nejaké úžasné šaty a po tom, čo si mala oblečené na prehliadke si myslím, že s tvojou pomocou to bude dokonalé.“

„Páni, Louis. Prekvapil si ma. Čakala som niečo ... nechutné alebo ... no nič. Rada pomôžem. Mám nakreslených pár návrhov, tak ti ich potom môžem ukázať a ty si vyberieš, alebo ak nie, tak mi povieš svoju predstavu alebo čo sa jej páči a skúsim niečo navrhnúť,“ usmiala som sa.

„Ďakujem ti.“

„To nestojí za reč,“ mávla som rukou a zo stropu auta som zložila zrkadielko a upravila sa. V odraze som si však všimla veľkú kyticu polo zvädnutých ruží na zadnom sedadle a prekvapene som sa Louisa spýtala:

„Louis? Prečo máš vzadu kyticu ruží, ktorá vyzerá, akoby už mala pár dní?“

„Ou, úplne som zabudol. Keď som odchádzal, všimol som si pred dverami tú kyticu a hneď ma napadlo, že to bude určite tá od Harryho. Vyzeralo to, že majitelia nie sú doma už dlhšie, tak som preliezol plot a vzal som ju so sebou. V prednej priehradke je k nej aj list,“ odvetil Loui.

Biele ruže mám najradšej," povedala som sama pre seba a vybrala som list. Začítala som sa doňho a tie slová ma dojali. Teraz, keď už som vedela, ako to bolo, to bola len taká maličkosť, no jeho vyznanie bolo nádherné. Opatrne som si list odložila do kabelky. Bol pre mňa ako poklad a ja som ho plánovala chrániť ako oko v hlave.

Napokon sme dorazili na miesto a s Louisom sme vystúpili.

„Ideš so mnou, či?“ opýtala som sa ho.

„Nie, vďaka,“ uškrnul sa. „Nájdeš ma v Starbuckse.“

„Pokiaľ nebudeš obkľúčený miliónom fanyniek,“ zasmiala som sa.

„Neboj, mám krytie,“ usmial sa a vytiahol šiltovku a okuliare. Pomyslela som si, že aj tak by som ho asi spoznala, no nechala som to tak a vybrala som sa po obchodoch. 

Coincidence 65

Harry ma so smiechom vyniesol až výťahu a až tam som sa upokojila natoľko, aby som sa zmohla povedať:

„Harry, ja sa musím vrátiť. Musím odovzdať zmluvu.“

„A kde ju máš?“ položil ma Harry na zem.

„V taške, prečo?“ opýtala som sa nechápavo. Harry len s úsmevom podišiel bližšie a rozopol pracku na mojej kabelke. V momente som ho pľasla po ruke a on sa prekvapene odtiahol.

„Vieš, že neznášam, keď sa mi niekto hrabe v osobných veciach bez povolenia,“ povedala som ako vysvetlenie a vybrala som zmluvu. „Čo s ňou chceš?“

Harry mi ju vzal z rúk a podišiel k Ashleyimu stolu.

„Mohli by ste to odovzdať Jenn a povedať jej, že sme museli súrne odísť, ale neviete kam?“

„Iste,“ usmiala sa Ash.

„Ďakujem,“ opätoval jej úsmev Harry a vrátil sa ku mne. „Vidíš? A je to vybavené.“

„Si poklad,“ usmiala som sa a venovala som mu dlhý bozk. Potom sme si privolali výťah a odviezli sa na prízemie. Vykročili sme ruka v ruke na ulicu a pustili sme sa pešo nevediac kam. Len sme si proste opäť užívali vzájomnú blízkosť toho druhého. Pritúlila som sa k Harrymu a on ma objal okolo pliec. Tak mi to všetko chýbalo. Už nikdy nedovolím, aby nás niekto iný rozdelil, povedala som si v duchu a pousmiala som sa.

„Čo sa tak usmievaš?“ opýtal sa ma Harry.

„Nič, len som šťastná,“ odvetila som.

„Tak to nie si jediná. Počuj, teraz ma napadlo ...“

„Áno?“

„Čo keby sme teda vyrazili na tú dovolenku?“

„Aaach, Harry. Ani si nevieš predstaviť, ako rada by som šla, len musím všetko najskôr vybaviť v práci.“

„Hmm, požičiaš mi tvoj telefón?“ odbočil odrazu od témy.

„Iste. A načo ti je?“ čudovala som sa podávajúc mu svoj Blackberry.

„Vydrž chvíľku,“ povedal a niečo doňho ťukal. Po chvíli si mobil priložil k uchu a s niekým telefonoval.

„Áno, tu je Harry Styles, priateľ Vicky Sanchez.“ „Bolo by možné, aby ste ju uvoľnili tak na dva týždne?“ „Iste, počkám.“ „To je výborné. Ďakujem krásne. Dopočutia.“

Potom opäť niečo naťukal a znovu volal.

„Ahoj, Jenn. Dostala si Vickinu zmluvu?“ „Áno, a dalo by sa to posunúť o dva týždne?“ „Úžasné. Si skvelá. Ďakujem. Maj sa.“

„Hotovo,“ usmial sa na mňa a podal mi mobil. Šokovane som len naňho hľadela a nenachádzala som slov.

„Si blázon,“ zahlásila som s úsmevom.

„Povedz mi niečo, čo ešte neviem,“ zasmial sa Harry a vyobjímal ma. „Ide sa do cestovnej agentúry!“

„Len tak nekrič. Chcem si túto chvíľku užiť s tebou sama bez otravných novinárov a oslepujúcich bleskov fotoaparátov.“

„Už som ako ryba,“ šepol a našpúlil ústa. Nemohla som odolať a pobozkala som ho.

„Tak sa mi to páči,“ zasmiala som sa a nechala som sa ním viesť.

Po polhodinovej prechádzke mestom sme dorazili do cestovky, ktorú vybral Harry. Privítal nás milý pán v okuliaroch s láskavým úsmevom a my sme sa posadili oproti nemu. Potom sme diskutovali, čo by sme vlastne chceli. Harry mal len jednu podmienku, a tou bolo more. Zvyšok som mala vybrať ja, tak som sa rozhodla, že to bude náhodne.

„Harry, nejaké číslo od 1 do ...“ pozrela som sa koľko strán má katalóg, „73.“

„Hmm, 69,“ uškrnul sa Harry a ja som zdvihla obočie. On len s úsmevom pokrčil plecami a ja som to už ďalej nekomentovala. Nalistovala som stranu 69 a prečítala si názov destinácie.

„Kuba,“ usmiala som sa naširoko.

„Hmmm, vyzerá to sľubne,“ odvetil Harry a naklonil sa ku mne, aby sme si prečítali ponuku. Bolo tam všetko. Dokonalá dovolenka.

„Tak, áno alebo nie?“ pozrel na mňa.

„Áno,“ povedala som šťastne a oči mi žiarili šťastím.

„Tak teda ideme na Kubu,“ usmial sa a pobozkal ma. Potom vytiahol peňaženku a podal mu kreditku. „Platíme hneď.“

„Počkaj, nenechám ťa to všetko zaplatiť,“ povedala som odrazu. „Pekne napoly.“

„Ale no tak, honey.“

„Nie, Harry. Nie som žiadna zlatokopka a nechcem ťa využívať. Polovičku platím ja,“ povedala som rozhodne a vytiahla som svoju kreditku. S úsmevom som ju podala a otočila sa k Harrymu. „Teraz je to fér.“

„Ale aj tak ťa tam budem pozývať,“ odvetil tvrdohlavo Harry s odutou perou.

„Proti tomu nič nemám, ale ak je to naša spoločná dovolenka, tak na ňu chcem prispieť,“ povedala som s úsmevom a pobozkala ho.

„Tak dobre,“ pritakal napokon a doriešili sme posledné veci ako termín, izbu a podobne. Harry chcel veľký apartmán, no ja som ho presviedčala, že je to úplne zbytočné, keďže tam budeme len spať. Napokon súhlasil a pán za pultom nám všetko naúčtoval.

„Nech sa páči,“ podal nám naspäť kreditky spolu s letenkami a prospektami. „Príjemnú dovolenku.“

Nadšení sme vyšli von a Harry mi dal aj svoju letenku, pretože som vraj zodpovednejšia. Nevyhovárala som mu to a odložila všetko do kabelky. Napokon sme si odchytili taxík a odviezli sa k nemu domov.

Ruka v ruke sme vošli do obývačky, kde už bol Louis s Niallom a naťahovali sa o diaľkový ovládač. Nechápavo sme zastali na dverách pozorujúc tichú bitku. Napokon im ovládač z rúk vykĺzol a vyletel do vzduchu. Podbehla som k nim a zachytila ho.

„Ďakujem,“ usmiala som sa na nich a posadila som sa do kresla. Zapla som nejaký romantický film a Harry si so smiechom prisadol.

„To je moje dievča,“ zasmial sa a pobozkal ma na vlasy. Otočila som sa, že mu dám pusu a zrakom som zachytila oduté tváre tých dvoch. Uškrnula som sa a pobozkala Harryho.

„Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí,“ zasmiala som sa a zapozerala som sa do filmu. Len čo skončil, hodila som im ovládač a znovu začala bitka. Usmiala som sa a potiahla Harryho preč do kuchyne.

„Pripravím ti niečo?“ spýtal sa ma.

„Áno, dám si toasty, vďaka.“

„Hneď to bude,“ usmial sa a začal pripravovať.

„Kečup?“

„Áno.“

„Tatarataaaa, nech sa páči,“ položil predo mňa tanier s horou toastov.

„To je pre oboch, však?“

„Neboj,“ zasmial sa Harry a vzal si jeden. Nasledovala som ho, až kým sme všetko nezjedli.

„Mňam. Musím uznať, že toasty robíš výborné,“ oblizla som sa.

„Nie len toasty,“ uškrnul sa.

„Hmm, a kedy mi niečo uvaríš?“

„Kľudne aj dnes večer. Potom už asi nebude času, keď zajtra letíme.“

„No dobre, asi by som mala už ísť, keďže sa musím ešte pobaliť. Večer prídem,“ usmiala som sa a pobozkala ho.

„Pošlem po teba Louisa.“

„Okey.“

„Počkaj ešte.“

„Áno?“ otočila som sa na odchode.

„Ešte jednu pusu,“ pozrel na mňa svojím psím pohľadom. S úsmevom som teda prišla k nemu a s láskou som ho pobozkala. Tie bozky sa mi asi nikdy nezunujú. ešte stále pri nich cítim motýle v bruchu a srdce mi ide vyskočiť z hrude.

„Nechceš tu prespať?“ odtiahol sa zrazu Harry.

„A budeme to potom stíhať?“

„Vezmeš si so sebou aj batožinu a pôjdeme odtiaľto rovno na letisko.“

„Tak dobre,“ usmiala som sa a pozerala mu do očí. Do tých krásnych smaragdových očí. Pery sme mali od seba necelý milimeter, cítila som na nich jeho dych, no ani jeden z nás sa nepohol. Ten moment tesne pred bozkom som zbožňovala, no nikdy som nedokázala vydržať dostatočne dlho. Vždy ma pohľad naňho zmohol a ja som musela tú krátku vzdialenosť prekonať. Takisto to bolo aj teraz.

Po dlhom bozkávaní som sa konečne rozlúčila a pobrala sa k Naomi. Teda domov. Ešte stále som si nezvykla, že tam bývam. Nasadla som do taxíka a kým som sa viezla, vytočila som Sofiino číslo. 

Up All Night 28

Nicole : Mala som plán. Možno ti znie až moc bláznivo , ale dnes ho proste získam späť a nebudem spokojná keď nie ! To znie ako slová to boja Nicole.Pomyslela som si a vytiahla mobil z vrecka , stále som tam mala uložené Zaynové číslo , medzičasom som si prepla číslo na inkognito aby nevedel kto mu píše . Nadýchla som sa a pustila sa do písania smsky.

"Milý Zayn

Niesom žiadna šialená fanynka  ani psychopat , som len človek , čo chce ti niečo dokázať .Príď prosím , dnes na strechu hotela Charlotte Street o 21:00 , budem čakať s nádejou , že prídeš .

xixi

Anonym"

Odoslaná.

Predtým než som ju začala písať som Andrei oznámila čo idem urobiť , myslela si , že mi šibe no a čo , som kreatívna! Zasmiala som sa v duchu " No čo napísala si mu ? " prikývla som "ukáž sem čo si mu za romantické smsku napísala "

Zayn : Pobehoval som za louisom , ktorý mi práve ukradol lak na vlasy a striekal ho po celom dome. " Ty idiot daj ho sem !" rehotal sa ako zmyslov zbavený " A čo ak nie ? Rozplačeš sa ? " zastala  a napodobnil plač " Fňuq fňuq" usmial som sa víťazoslávne " Uvidíme kto sa bude msiať keď jeho mrkva skončí na dne koša " žmurkol som a  odpochodoval do svojej izby . uričte za chvíľu príde . Akurát mi zapípal mobil , keď som vstúpil . Ó nová sms-ka . Pousmial som sa . Od koho ? No od koho ? Úsmév . Otvoril som sa a začal zreteľne čítať .


"Milý Zayn

Niesom žiadna šialená fanynka  ani psychopat , som len človek , čo chce ti niečo dokázať .Príď prosím , dnes na strechu hotela Charlotte Street ,o 21:00 budem čakať s nádejou , že prídeš .

xixi

Anonym

Zmračil som obočie , pretože som tomu nechápal , na jednej strane som strašne zvedavý , kto to môže byť a na druhej som sa bál tých dvoch slóv , ktoré dotyčný/á spomenul na žačiatok , že je to niaka šialená fanynka , ktorá našla niakym zázrakom moje číslo , alebo niaky psyhcopat , čo chceš zarobiť na výkupnom . Ale srdc emi naznačovalo , že je to niečo dobré pre mňa , ktoré sa hádalo ale zo zdravým rozumom . No nič , mám dosť , času takže sa môžem rozhodnúť kedže , je ešte dosť skoré ráno.S nohami založenými , som počúval , Neya

http://www.youtube.com/watch?v=crrOl0egI00 
Much as you blame yourself, you can't be blamed for the way that you feel
Had no example of a love, that was even remotely real 
How can you understand something that you never had 
Ooh baby if you let me, I can help you out with all of that 

Girl let me love you 
And I will love you 
Until you learn to love yourself 
Girl let me love you 
And all your trouble 
Don't be afraid, girl let me help 
Girl let me love you 
And I will love you 
Until you learn to love yourself 
Girl let me love you 
A heart of numbness, gets brought to life 
I'll take you there 

Unášal som sa hudbou.....

Nicole :
 Nachystané ku kaderníkové sme sa vybrali , mojim čiernym tátošom , do nedalekého štúdia krásy.

Paulo nás , už čakal, usadila som sa pohodlne do kresla " Tak čo to bude drahá ?" "Noo dnes je výnimočný , večer a ja potrebujem výnimočný účes, ostatné je už len tvoja kreativity a vynialiezavosť spojená s fantáziou" zasmial sa " Si v správnych rukách " . Podstrihol mi končeky a začal česať účes. Bola som otočená chrbtom ku zrkadlu a tak som mala výhľad na Emily , ktorú si do rúk zobrala Anabel , áno naša Anabel  tu robí , v tomto luxusnom salóne a zasa ekaterina nás líči keď treba . O hodinku a pol ma Paulo otočil ku zrkadlu , bola som v nemo úžase. "Paulo je proste hviezda " zmohla osm sa len na prikývnutie a "Ďakujem , je to úplne úžasné a hrozne sexy " pokrčil plecame " Som proste užasný" "Áno to teda si " zasmiali sme sa a k nám príšla Andrea " Fíha , ten s teba odpadne "  "To si píš " žmurkla som na ňu , ale videla si seba ? Tie tvoje užasné bohaté vlny su neuveritelne sexy . Závidím ti " pokrútila hlavou "Zasa ti hreje na hlavičku slniečko ? " zasmiali sme sa poďakovali a zaplatili . Išli sme ku Ekaterine . " Čaute kočky , tak čo ? Vlasy už máte , tak Nicole , pozerám , že sa niekam chystáš , takže čo to má byť ? " " Niečo zvodné a sexy , také niečo ako ja , vieš" zasmiali sme sa " Samozrejme , idem nato " Vymieniala štetce jedna radosť , tieňovala , lepila mihalnice , o pol hodinku som pozrela do zrkadla " To kto je preboha ? " " To nieosm predsa ja , och , meníš ľudí k lepšiemu " usmiala som sa a objala ju " Je to moja práca , skrášlovať ženy aj keď , na tebe už nieje veľmi čo " žmurkla a ja som ju objala " Netrep a hrozne ďakujem " pokrútila hlavou "Nieje zač , kedykoľvek " Potom nalíčila jemne Andreu "Kočkáá " usmiala som sa a ona prevrátila očami "Nehaj si tie komplimenty pre Zayna " zasmiali sme sa odišli do nakupného centra , kde chlapi sa šli z nás zblázniť , popravde ? Srať na nich . Mňa zaujíma len jediný. Vybrala som si nádherné šaty na večer a Andrea kúpila zopár kúskov. Ešte sme sa zastavili v obchode so spodnou bielizňou a šli sme ku mne , kde som si oholila nohy, natrela malinovým telovým mliekom , nastriekala na seba svoju Chloé a obliekla svoj outfit, mala som dlhokanské nádherné šaty , biele s menšou vlečkou , chcela som byť proste krásna , ako princeznáoa nato dala dlhý snehobiely kabát, zatial , malo by tam byť vyhrievané niakym zázrakom  . Zavolala som do hotela či je všetko pripravené , bolo všetko v poriadku . Andrea sa slúbila , že ma odvezie .Nastúpila som do auta , po pol hodinke zastavila pri hotelovom vstupe "Ak bude treba pridem po teba dobre ? " usmiala sa a ja som jej to opätovala "Dúfam , že nie " "Tak , fajn drž sa " zatiahla okienko a prefrčala preč. Vstúpila som do hotela a všetci mali na mne oči , bolo to príjemné , pribehol ku mne poslíček , Slečna to vy tu máte objednanú strechu pre dve osoby ? " usmiala som sa na toho mladého poslíčka "Áno ja , je tam všetko v poriadku ? " prikývol " Odvediem Vás tam , ak dovolíte " ponukol mi lakeť a ja som sa ho chopila. Vyviezli sme sa až na strechu kde , bola nádherný stôl s vínom , všade šviečky ozdoby a predovštekým nádherný výhľad. "Mám na Vás jednu prosbu " "Samozrejme .Akú ? " " Oznámte , keď príde pán Malik , že ten človek čo ho čaká je tu ." prikývol a odišiel .Bolo 15 minút pred 21 a ja som bola nervózna, čo ak nepríde ? 

Zayn : Rozhodol som sa , že ta pôjdem, som proste zvedavá a srdce hovorí , že je to správne , nastajlovaný som už sedel  vedla šoféra, vystúpil pred hotelom plný očakávaní ."Pán Malik ?" prikývol som "Áno " "Podte so mnou , už sa na Vás čaká " usmial sa a ja som mu nervózny úsmev opätoval .Bože nech to je v pohode. Poslíček ako by mi čítal myšlienky "Nemáte sa čoho obávať , ja byť na Vašom mieste , tak už asi nežijem s toľkej krásy ." zasnene rozprával poslíček ja osm sa zasmial a on si uvedomil , že prezradil veľa. "Takže je to žena , aspoň , že to viem " zasmial som sa " prepáčte , nemal som Vám hovoriť nič " V Pohode " otvorili sa dvere na výťahu "Nech sa páči " s úsmevom som vošiel dnu . Stála tam ona . Potom ako som si ju všimol som zamrzol . Bola taká nádherná . Ó môj bože, poslíček mal pravdu . Asi čoskoro umriem aká bola krásna , všimol som si , že sa nervózne usmiala "Ahoj Zayn , mňa si asi nečekal čo ?" prehovorila svojim zvodným hlasom , pokrútil som hlavou , na znak nesúhlasu a stále som nemal slov zmohol som nakoneic "Ahoj a nie nečakal " trochu som sa pousmial . Stále som sa díval aká je krásna a obzeral si ju od spodu až nahor . Dala si záležať .

Coincidence 64

Hope you'll like it :)

Vicky

Radšej som odtiaľ vypadla. Vidieť ho bolo pre mňa príliš bolestivé. Aj keď aj nevidieť ho ma neskutočne bolelo. Nevedela som, čo si mám myslieť. Či mu mám veriť alebo nie. To ma trápilo po celé dni.

Ďalší deň som sa opäť vychystala za Jennifer so zmluvou. Dúfala som, že tam niečo nájde, pretože možnosť pracovať s ňou by mi otvorilo dvere a moja kariéra mi stúpala rýchlosťou svetla. S dobrou náladou som sa teda odviezla k budove a vyšla som na tretie poschodie.

„Ahoj, Ashley,“ pozdravila som jej sekretárku.

„Ahoj, Vicky,“ usmiala sa na mňa. „Choď kľudne ďalej. Nájdeš ju v skúšobni.“

„Vďaka,“ odvetila som a zamierila priamo do tej osudovej miestnosti, kde som včera stretla Harryho. Už som sa chystala stlačiť kľučku a vojsť dnu, keď ma zastavili hlasy, ktoré odtiaľ vychádzali. Vyzeralo to, akoby sa niekto hádal. Nechcela som vojsť dnu, tak som teda stála za dverami a počúvala som.

„Áno, nachystal som to. Emma sa k tebe hodí viac. Svet ju už pozná!“ hovoril akýsi chlap zvýšeným hlasom. Zdal sa mi povedomý, no nemohla som prísť na to, odkiaľ ho poznám.

„Takže o to ide? Aby som chodil s niekým známym?“ odvetil krikom druhý hlas. No ten som už poznala. Bol to Harry. Srdce sa mi rozbúšilo a ja som sa pritisla ešte viac k dverám. 

„Áno, presne o to!“ rozkričal sa druhý hlas a mne konečne doplo, kto to je. Paul!

„Zničil si mi vzťah. Prišiel som o dievča, ktoré milujem, len kvôli tomu, aby si ty bol spokojný! Aby si mal peniaze!“

„Nie len ja, ale aj ty! Vy všetci!“

„Kašlem ti na tvoje peniaze! Zničil si mi život! Vicky ma nenávidí a to len vďaka tebe!“

„Čo ma po nejakej Vicky!“

„Milujem ju a už nikoho nebudem tak milovať! A aby si vedel, Vicky rozbehla návrhársku kariéru a začína spolupracovať s Jennifer. Takže bude rovnako známa ak nie viac. Potom by si už súhlasil s tým, aby sme spolu boli čo?!“ kričal po ňom Harry.

V miestnosti nastalo ticho. Ani som si neuvedomila, že mi po lícach stekajú slzy. Ako som počúvala hádku za dverami, pomaly mi dochádzalo, že mi Harry celý čas hovoril pravdu. Nemohol za nič. No nebola v tom len Emma ale aj ich manažér. Ako som mohla byť taká hlúpa a neveriť mu. Vždycky mi ukazoval, ako veľmi ma ľúbi, tak prečo som mu nebola schopná uveriť?

„To som si mohol myslieť!“ rozčuľoval sa Harry naďalej. „Ide ti len o peniaze a slávu. Nemyslíš na druhých a na ich pocity. Len na seba a svoju plnú peňaženku! Daj sa vypchať!“ zvolal nahnevane a ozvali sa kroky k dverám. V poslednej chvíli som odskočila dozadu a Harry otvoril dvere. Len čo ma uvidel, prekvapene zastal.

„Ty ... počula si to?“ povedal prekvapene.

„Nie celé, ale áno,“ odvetila som a ďalšia slza mi stiekla po líci. Harry sa odmlčal a pozrel dole. Už som to nemohla vydržať. Teraz, keď som vedela pravdu ...

„Prepáč mi, že som ti neverila. Mala som vedieť, že by si ma nepodviedol. Ľúbim ťa,“ riekla som nežne hlasom plným lásky. Harry pomaly zdvihol hlavu a ja tvári sa mu pomaly zjavoval úsmev. Podišla som bližšie k nemu a Harry zašepkal:

„Aj ja ťa ľúbim. Ani nevieš ako veľmi.“

V tej chvíli som už viac nemohla čakať. Hodila som sa mu do náručia a Harry ma tuho objal. Spustili sa mi slzy šťastia a celá nadšená som sa usmievala. Napokon som sa odtiahla od Harryho a pozrela som mu do očí. Pohľadom som mu poslala nemú prosbu, ktorú v momente pochopil a prisal sa na moje pery.

Ach, tie jeho bozky. Tak veľmi mi chýbali, pomyslela som si a vášnivo som mu ich odplácala. Ako som mohla bez nich vydržať!

Odrazu sa ozval potlesk a výskot z miestnosti. Odtrhli sme sa od seba a obzreli sa. Vo dverách sa na nás uškŕňali štyri hlavy a ja som nemohla zadržať smiech. Konečne som bola opäť šťastná. Harry sa rozosmial spolu so mnou a chalani nás prišli objať.

„Konečne sa to vysvetlilo,“ usmieval sa spokojne Louis a búchal Harryho do pleca.

„Ou, aby sme nezabudli...“ zvolal Liam odrazu a prekročil prah naspäť do miestnosti. „Myslím, že hovorím za všetkých, ak poviem, že sme s tebou skončili Paul!“

„Čože?“ zvrieskol a postavil sa na nohy. „Nemôžete so mnou skončiť!“

„Prečo by sme nemohli?“ pridal sa k Liamovi Zayn. „Určite sa nájde nejaký dobrý manažér, ktorý nebude robiť problémy a hlavne rozbíjať vzťahy kvôli sláve a peniazom.“

„Bezo mňa ste nikto! Počujete! Ešte prídete za mnou a budete ma prosiť, aby som sa vrátil!“ vyhrážal sa Paul a prešiel popri nás na chodbu.

„Aj keby sme boli neviem ako zúfalí, tak neprídeme!“ zvolal za ním Niall a ukázal mu prostredník.

„Niall?!“ zvolala som s chalanmi prekvapene. Niall bol vždy ku všetkým milý a dobrý a nikdy by som nepovedala, že by niekomu ukázal neslušné gesto.

„No čo. Veď sa to hodí,“ pokrčil plecami Niall a my sme sa rozosmiali. Harry ma pobozkal na líce a otočil sa k chalanom.

„Ďakujem vám,“ usmial sa na nich. „Bolo to od vás naozaj ... ďakujem.“

„Aaaale, myslíš, že by sme ťa nechali v štichu?“ drgol doňho opäť Louis. „Načo sú predsa priatelia?“

„Cením si to, naozaj. Ale už by si do mňa mohol prestať štuchať, lebo tam budem mať modrinu,“ zasmial sa Harry a opäť sme vybuchli smiechom. Ten prerušil až príchod Jennifer, ktorý nič netušiac vyšla z druhých dverí s vešiakom.

„Konečne som to našla,“ vydýchla si.

Až potom si všimla nás na chodbe a nechápavo na nás pozrela.

„Čo sa tu stalo?“ zdvihla obočie a spravila vtipnú grimasu. Samozrejme, znovu spôsobila hromadný výbuch smiechu a nik jej nedokázal vysvetliť, čo sa stalo, pretože sa každý chytal za bruchá a nemohol sa prestať smiať. Po chvíli sme sa napokon upokojili a vošli späť do miestnosti. Jenn za nami zavrela dvere a podala Zaynovi oblek.

„Prezliecť hneď!“ zavelila a Zayn zamieril za paraván. „A vy mi vysvetlite, čo sa stalo a kde je Paul.“

„Nie je veľmi čo vysvetľovať. Paul sa preriekol a priznal, že pripravil pascu, aby rozdelil Harryho a Vicky a s Harrym sa pohádali. Vicky to počula a opäť sa dali dokopy, teda aspoň dúfam, a Paula sme vykopli.“

„Ehm, tá košeľa mi je trošku malá,“ ozvalo sa spoza paravánu a Zayn sa nám ukázal v celej svojej paráde. Keď sme ho zbadali, opätovne sme sa rozosmiali. Prečo? Pretože Zayn mal na sebe len boxerky a košeľu, ktorá, ako už povedal, mu veľmi nesedela. No nedalo sa povedať, že by bola malá. Sedela by totižto možno 10-ročnému chlapcovi. A na Zaynovi vyzerala dosť komicky.

Jenn sa zatvárila šokovane a rýchlo k nemu utekala, aby mu ju pomohla vyzliecť.

„Žeby som zobrala iný oblek?“ dumala sama pre seba a strhávala zo Zayna košeľu. No tá sa na ňom akoby zasekla a nechcela povoliť. Jenn ťahala z celej sily, keď odrazu košeľa povolila. No nie celá. Jenn držala v ruke rukáv a na Zayn mal ešte stále oblečený zvyšok. To som sa už chytala za brucho a spolu s ostatnými som sa od smiechu váľala na zemi.

„Hups!“ zakryla si Jenn ústa a šokovane pozerala na oblek. „Idem teda po tvoj vešiak. Zrejme som prehodila menovky. Ospravedlňte ma,“ zvolala a odišla preč. Ja som hodila ešte jeden pohľad na zmäteného Zayna v mini-košeli a boxerkách s jedným rukávom odtrhnutým a opäť som sa dusila ďalším záchvatom.

„Radšej ju odtiaľto odvediem,“ zasmial sa Harry a dvihol ma zo zeme do náručia. Smejúc som sa mu schúlila k hrudi a už bolo vidno len moje telo, ktoré od smiechu nadskakovalo. Musela som uznať, že som dlho nezažila také záchvaty smiechu a možno to bolo aj tou dobrou náladou, že všetko bolo konečne tak, ako má byť.

Up All Night 27

Nicole : Skúšala som sa ozvať Erikovi , no ten nebral telefón , tvrdohlavosť nadovšetko a vlastne čo som spravila ? Nič zlé si myslím .Dni ubiehali ako voda a ja som nad Erikom , premýšlala menej pretože , baby mi každý deň zlepšovali náladu , chodili sme znova na nákupy ako za starých čias, bola som tá stará Nicole ako kedysi.Bola som takto šťastnejšia ako predtým , sebavedomá ale stále zo mňa kúsok z tej staronovej Nicole ostalo .Bolo to , že som si konečne dokážala vážiť si veci , ktoré som si vážiť mala . Chcete vedieť ako to bolo Harry a ja ? Hmm vieš už o všetkom čo sa stalo potom čo odišiel , chvíľu sa zasa obviňoval , že sa všetko znova môže on , ale potom som povedala , že je to v poriadku , že on za nič nemôže nech sa zbytočne neľutuje .Hh."Nicole , haló, zvoníš !" okríkla ma Ekaterina . "No ? Aha , hej " zdvihla som mobil " Haló?" " Nicole ?" " Zayn?" baby si dala ruku pred ústa a zhíkli , Anabel sa potmehútsky usmievala . "Hej áno som to ja " zasmial sa " Čo potrebuješ ? " znova sa zasmial "mmm a čo takto teba ? " zvodný smiech " Zayn ? " " No?" "Ty si pil ? " zasmiala osm sa nechápavo a on sa zasmial tiež " Nie nie , proste som ti asi odpustil , viem , vtedy si spravilu nehoráznu sprostosť , ale chcem aby sme to urovnali a porozprávali sa , ja ťa totižto stále hrozne milujem " zrazu telefón začal prerušil signál a bolo počúť obyčajné píííííííííííííííp no a potom sa sa zobudila .Do reality , ktorá už taká ružová nebola , bol druhý deň po incidente skoré ráno , bolo pol 4. Super , znova sa utápať v tých svojich hrozných myšlienkach o Erikovi a taktiež aj o tomto sne . zdvihla som sa z postele a následne hneď aj do nej spadla , rozbolela ma hlava , videla osm , že nieketo leží na gauči , len nebolo indetifikovatelné kto , pretože dityčný/á bolo zabušené až po končeky vlasov .Odkryla som jemne deku a potom som si spomenula , Andrea tu ostala . Usmiala som sa na ňu , spokojne odfukovala a mľaskala . Zakryla som ju späť a šla po ružový zázrak menom Ibalgin. Iba to my pomôže utíšiť tu bolesť v spánkoch . zapila osm tabletku vodou a naspäť si ľahla do postele , vybrala  spod vankúša slúchatka a telefón a pustila Beyoncé.Áno , toto je ono ! Pousmiala som sa a zatvorila oči , do uška mi hrala práve jej , "If were a boy" a jej hlas upokojoval moje zbesilé myšlienky po celý čas .Ale tie myšlienky o necelú pol hodinku , niečo po 4 , narušil niaky psychopat čo mi vypisuje o takomto čase , v normálnom prípade by som mu asi poriadne vynadala , ale som hore takže , som dalej nehala hrať beyoncé a otvorila správu , bola od Erika .

"Ahoj Nicole , myslím , že môj výstup , včera v Starbucks bol až priveľmi ostrý a  viem , že som ti spôsobil určité nepríjemnosti , mrzí ma to . Ale je tu jedna vec , ktorá má ťaží už druhý týždeň a chcem sa jej zbaviť .
Vyspal som sa s Amy a myslím , že , je to dievča s ktorým si fakt rozumiem , nieže by som si s tebou nerozumel , naopak veľmi som ťa lúbil , ale ty si nájdeš lepšieho... "

S otvorenými ústami som na to pozerala. Ty idiot počmáraný , pomyslela som si , no čo už asi sami to vrátilo späť. Zvráštila som tvár a stiekla mi slza , ktorú som okamžite zotrela pretože , nieje tej slzy , ani tej jednej , hoden . Odpísala som mu .

"Zbabelec a sviňiar , zbabelec zato , že to píšeš sms-kou a sviňiar zato, aale to nieje hoden slov , Zbohom a v živote sa ni neukazuj na oči "
                                                                                                        
                                                                                                                                    Amy
Odoslaná.

Hm.Takže zase smola.Je mi to síce ľúto , lebo Erika som naozaj mala ráda a cítila som niečo k nemu , ale plakať kôli nemu nebudem , proste túto kapitolu som uzavrela a už žiadna Nicole , homlésaška , žiadna rebelka , zasa budem tou , kým som bola , ale ešt eväčšia sviňa , lebo na nich nič iné nezaberá ,len tvrdá ruka a nepodajnosť .Znova som sa ponorila do drsných myšlienok a lá Beyoncé- Diva.Spievala som si potíšku slová

Stop the track, let me state facts 
I told you give me a minute, and Ill be right back 
Fifty million round the world and they said that I couldnt get it
I done got so sick and filthy with benjs I cant spend 
How you gone be talkin shit? 
You act like I just got up in it 
Been the number one diva in this game for a minute 
I know you read the paper, the one that they call a queen 
Every radio round the world know me 
Cause thats where I be  

...neskôr už šiel album Rihanny, Talk that Talk a pritom som už zaspala a ďalej si to , žial už nepamätám


Ranné zobudenie a lá Andrea bolo viac než prijemné , pretože urobila lievance a dala na ne nutella ,no proste mňam , zalizovala som sa a ona sa na mne len smiala " Nesmej sa , si výborná kuchárka " "Ďakujem" poďakovala znova zo smiechom .Mimochodom , si niaka v pohode a to som rada , čo zlepšila tvoju náladu niečo nové s Erikom ? " usmievala som ale ja som ďalej jedla ." No niečo nové tu je " povedala som s úsmevom " A čo no ták už hovor !" smiala sa " Eriček , ma podjebal s tou "kráskou" zvanou Amy a rozišiel sa so mnou cez sms a 4 ráno " usmievala som sa jedla svoje lievance .Smiala som sa pretože , výraz Andrei , bol neskutočne zábavný,vypleštené oči , zamrznutá s otvorenými ústami. "To akože fakt ? " " Uhm ja som mu nato dopísala , že je to obyčajný sviniar a zbabelec a , že nech sa mi v živote neukazuje na oči  a rozhodla som sa túto kapitolu uzavrieť" žmurkla osm na ňu , aspoň , že si Ok , mne sa Erik popravde nikdy nepáčil , lebo robil s teba to čo niesi , pokrčila plecami , "Vieščo ani mne sa už nepáči " zasmiali sme sa " Navyše , zanedbala som svoje malé zlatíčko , kôli skate ts , dnes ideme miláčik , kaderníctvo , kozmetika , nákupy , che to totiž niaku zmenu , pretože mám taký pocit , že chcem Zayna späť " " Znova vypleštila oči ale už s úsmevom " zasmiala som sa " Dievča ty stále prekvapuješ tým čo vypustíš z úst " pokrčila som plecami a stále jediac lievance som sa usmiala.  Budeš môj . pomyslela som si .