Coincidence 59

Jéééj :) vidíte, ako ma viete úžasne potešiť? :) a za to potom poteším ja vás ;-) nová časť ...

Harry

Ležal som vyvalený na gauči a sledoval som jeden film za druhým ako posledné dni. Nechcel som si robiť plány, pretože som neustále dúfal, že mi zavolá a bude mať čas. No nestalo sa. Postupne ma to trápilo viac a viac a chalani sa už o mňa začínali obávať, aj keď to nebol ešte ani týždeň. No ja som mal vždy nejakú dobrú výhovorku a tým som ich odzbrojil.

Momentálne bežal na obrazovke Agent 007, ale ja som ho vôbec nevnímal. Opäť som bol vo svojich myšlienkach. No odrazu ma z nich vytrhlo zvonenie zvončeka pri dverách.

„Harry, choď otvoriť, hrám Fifu!“ zakričal Niall a keďže nik iný v dome nebol, musel som voľky-nevoľky vstať a ísť otvoriť. Vykukol som dnu a uvidel som dve postavy. Jednu dospelú, druhú detskú. Na tvári sa mi objavil úsmev a rýchlo som potiahol kľučku.

„Ahojteee!“ zvolal som nadšene.

„Ahoj Harry,“ usmiala sa na mňa naša štylistka Lou.

„Poďte ďalej. Ahoj, drobec,“ zohol som sa k malej Lux, ktorú som už vyše mesiaca nevidel. Ona len s nadšením vletela do môjho objatia. Zdvihol som ju k sebe na ruky a pozrel sa na Lou, ktorá ešte stále stála vonku.

„Deje sa niečo?“ opýtal som sa jej.

„Nie, neboj. Len som ... nemohli by ste prosím postrážiť Lux do zajtra? Tom ma pozval na výlet k výročiu,“ usmiala sa váhavo.

„Samozrejme. To sa ani nemusíš pýtať. Ja som len rád, že ju konečne vidím.“

„Ďakujem ti. Doniesla som jej aj niekoľko vecí. Mám ich v aute.“

„Takže si čakala, že neodmietneme, čo?“ zasmial som sa.

„Dúfala som,“ odvetila som smiechom a šla po zvyšné veci. Potom mi podala batoh a s poďakovaním odišla. Ja som za ňou zavrel dvere a vďačný za rozptýlenie som sa začal hrať s malou. Na obed som ju uložil spať a zišiel som dole. V kuchyni som si spravil mliečny kokteil a zamieril som späť k televízoru. Na polceste ma zastavil zvonček.

„Kto to, dočerta, je?“ zahromžil som a utekal k dverám dúfajúc, že sa Lux nezobudila. Prudko som ich otvoril, no pohľad na osobu stojacu za nimi ma zarazil.

„Emma?“ zvolal som prekvapene. „Čo tu ty robíš?“

„Mala som cestu okolo, tak som ťa prišla pozrieť,“ usmiala sa. „Môžem ísť ďalej?“

„Iste,“ odvetil som a uvoľnil jej cestu. Zavrel som za ňou dvere a uviedol ju do obývačky. Ponúkol som jej čaj a chvíľu sme len tak nezáväzne konverzovali.

„Počula som, že máš nové dievča,“ povedala zrazu s kamenným výrazom.

„Áno, Vicky,“ usmial som sa pri spomienke na ňu. „Momentálne má plno práce, lebo rozvíja kariéru návrhárky.“

„Aha, nerobí náhodou pre Hollister?“

„Áno, prečo?“

„Len tak. Už som o nej počula?“

„Momentálne sa veľmi nevidíme.“

„To je smutné. Vieš, že mi môžeš kedykoľvek zavolať, ak by si sa cítil osamelý,“ povedala zvodným hlasom a nechtom mi prešla po nohe od kolena nahor.

„Nie som osamelý,“ povedal som a odtiahol som sa.

„Ako myslíš,“ usmiala sa šibalsky a prehodila si vlasy na jednu stranu. Pane bože, ona ma zvádza! šepkalo moje zarazené svedomie. Milujem Vicky. Nesmiem sa poddať! povedal som si a rýchlo som zmenil tému.

„A ako sa ti inak darí? Čo Sean?“ opýtal som sa na jej priateľa.

„Rozišli sme sa.“

„Aha. Tak to je mi ľúto.“

„Nemusí. Aj tak sme si už nemali čo povedať.“

„Hmm,“ odvetil som a odmlčal sa. No odrazu to ticho prerušil dupot po schodoch. Niall.

„Harry, nevieš, kde máme Maoam?“ vošiel do obývačky a hneď sa prekvapene zastavil. „Ahoj, Emma,“ pozdravil ju.

„Ahoj,“ odvetila, pričom naňho ani len nepozrela.

„Myslím, že sú v druhej zásuvke,“ odpovedal som na jeho otázku.

„Vďaka,“ usmial sa a vrhol na mňa divný pohľad ´WTF?!´. Sám som musel uznať, že by som rád vedel, čo sa deje.

„A aký vzťah máte s tou Vetty?“ prisunula sa Emma bližšie.

„Volá sa Vicky a milujem ju,“ povedal som rezervovane. Nepáčilo sa mi, ako sa správala. Nechcel som s ňou nič riskovať.

„To je silné slovo.“

„Ja viem. No v súvislosti s ňou pravdivé.“

„Obetoval by si sa pre ňu?“

„Áno,“ odvetil som bez váhania.

„A pre mňa nie?“ zaútočila už priamo a naklonila sa ku mne, akoby ma chcela pobozkať. V tej chvíli vošiel opäť Niall.

„Nie sú tam!“ povedal sklamane. „Ou, prepáčte, že ruším,“ pozrel na sa nás zarazene.

„Nie, nerušíš. Nič sa nedeje,“ povedal som rýchlo a postavil som sa, no Niall už upaľoval preč.. „Emma už bola na odchode, však?“ dodal som viac menej pre ňu.

„Iste,“ zdvihla sa a urazene odkráčala k dverám. Ako gentleman som ju vyprevadil, no na verande sa ku mne otočila a pritisla sa ku mne. Snažila sa mi dať pusu, no ja som sa hneď bránil, takže sa jej to podarilo len na líce. V tom ma ožiaril blesk fotoaparátu a Emma ma pustila.

„Rada som ťa videla,“ usmiala sa a odkráčala preč. Nechápavo som za ňou hľadel a pomaly mi začínalo dochádzať, že to bolo všetko naplánované. Očami som hľadal fotografa, no na chodníku pri ceste stál niekto iný. Bola to Vicky. Šokovane na mňa hľadela s otvorenými ústami a z očí jej vytiekli slzy. Ozval sa cingot rozbitého skla, čo bola fľaša, ktorú držala v ruke. Po zemi sa rozliala tekutina a sklo sa rozbilo na tisíce kúskov.

„Vicky!“ zvolal som. „Nie je to tak, ako si myslíš!“

No bolo to úplne zbytočné. Vicky sa otočila a rozbehla sa preč. Neváhal som ani sekundu, hoci som bol oblečený v teplákoch a tričku a utekal som za ňou.

„Vicky, stoj!“ kričal som, no ona si rýchlo odstavila taxík, nastúpila a než som dobehol za ňou, taxík sa zaradil do premávky.

„Ja hlupák!!! Prečo ma nenapadlo, že je to lesť! Ja idiot, magor, pako!“ zvolal som nahnevane a okoloidúci na mňa vrhli pohoršené pohľady, či už kvôli môjmu verbálnemu prejavu alebo oblečeniu. Skleslo som sa vrátil do domu a v momente som schmatol môj Blackberry. Vytočil som jej číslo a priložil si mobil k uchu. Nedvíhala mi. Skúšal som to najmenej 10-krát, no ona nič.

Zničene som sa hodil na gauč a päsťami som búšil do vankúšov. Slzy som mal na krajíčku. Nie! Nebudem tu len tak sedieť a ľutovať sa! Idem za ňou! rozhodol som sa a vybehol som do izby sa prezliecť. O pár minút som už sedel za volantom auta smerujúc k jej domu.