Coincidence 67

Tak vám zrobím radosť :) dnes dve časti ;-)

Za dve hodiny som mala v rukách cez desať tašiek a ešte stále mi chýbalo to najpodstatnejšie – plavky. Zamierila som teda do posledného obchodu, kde by som niečo mohla nájsť a pustila som sa do prehrabovania sa vešiakmi.

Do kabínky som si vzala 5 druhov a rad radom som si ich skúšala. Napokon som sa aj tak nevedela rozhodnúť, tak som sa zavolala Louisovi.

„Už?“ ozval sa.

„Takmer. Potrebujem radu.“

„Akú?“

„Prišiel by si do obchodu oproti?“

„Ako sa volá?“

„Netuším. Je rovno oproti kaviarni. Spodné prádlo a plavky.“

„Hneď som tam,“ odvetil otrávene a zložil. Musela som sa nad jeho tónom zasmiať, no nik iný, kto by mi mohol poradiť, nebol po ruke. O minútu už do obchodu vchádzal Loui a zamieril rovno ku mne.

„Ďakujem. Tak ja si ich idem obliecť, okay?“

„No fajn. Ale švihaj.“

„Hneď to bude,“ usmiala som sa a rad radom som si obliekala plavky a ukazovala sa Louisovi. Najprv mi to bolo trošku divné, no potom som sa uvoľnila. Veď predsa nie som odhalená. Mám na sebe plavky. Po poslednom kuse som sa prezliekla naspäť a vyšla som von.

„Tak ktoré? Beriem tri.“

„Hmm, tie čierne sú sexy, farebné pásiky musia byť a čie červené sú zvodné a vhodné na tobogány, čomu sa pri Harrym určite nevyhneš,“ odvetil. Skúmavo som sa pozrela na všetky kusy, čo som držala v rukách a zhodnotila som, čo povedal. Má pravdu, uvedomila som sa a usmiala som sa.

„Vďaka,“ odvetila som a zamierila k pokladni. „Vezmem si tieto.“

Zaplatila som za ne a s ďalšou taškou som s Louisom zamierila k autu. Hodila som tašky do kufra a nasadla som. Louis naštartoval a vyrazil k nim. O polhodinu sme už stáli na príjazdovej ceste k ich domu a ja som vyberala tašky z auta. Louis mi pomohol s kufrom a spoločne sme sa dotrepali do domu.

„Kam?“ spýtal sa a ukázal na kufor.

„Zrejme Harryho izba,“ odvetila som a vyšla na poschodie. On ma nasledoval a všetko sme zložili na posteľ. Ešte raz som sa mu poďakovala a zišla som do kuchyne. Harryho som našla v kuchárskej bielej čapici pri sporáku ako mieša niečo v hrnci. Potichu som sa k nemu prikradla zozadu a objala som ho okolo pása. Trošku nadskočil a pozrel sa dozadu.

„Ahooj, tak ty si už tu?“ zvolal prekvapene a dal mi pusu.

„Áno, už sme došli. Hmmm, vonia to skvele. Čo to bude?“

„Nechaj sa prekvapiť,“ usmial sa Harry.

„Tak dobre,“ odvetila som. „Idem si dobaliť kufor. Príďte po mňa, pán šéfkuchár.“

„Utekaj,“ zasmial sa a brnkol mi po nose s prstom od múky.

„Heej,“ zvolala som a utrela si nos. Potom som sa otočila na päte a vrátila som sa do Harryho izby. Poodopínala som visačky z oblečenia a pobalila všetko do kufra. Navrchu som si nechala oblečenie do lietadla a kozmetickú taštičku, aby som to mala poruke. Potom som sa ešte vrátila do auta a vytiahla som odtiaľ kyticu. Doniesla som ju dnu a dala ju do prvej vázy, ktorá mi prišla pod ruku. Tak som vyšla do Harryho izby, zvalila som sa na posteľ a čakala som.

Musela som zrejme zaspať, no Harryho sladký hlas a nežné dotyky ma prebrali.

„Bolo mi tak ľúto ťa budiť,“ usmial sa a priblížil sa k mojím perám. Nežne ma pobozkal, no ja som chcela viac. Za tie posledné dni mi jeho dotyky a bozky tak chýbali, že som využila situáciu a doslova som sa naňho vrhla. Neprotestoval.

Pritisla som si ho bližšie a opätovne mu jazykom skúmala ústa, ktoré už preskúmané boli, no moja pamäť je dosť krátkodobá. Harry si ma podchytil pod chrbát a rukou zaliezol pod tričko. Po celom tele mi opäť naskákali zimomriavky a mne sa v hlave vynorili všetky spomienky.

Strhla som mu z hlavy čapicu a pretočila som sa naňho. Rozopla som mu vrchné dva gombíky na košeli a rukami som mu skĺzla na nahú hruď. Perami som sa priblížila k jeho krku a potom k uchu. Jemne som mu hrýzla lalok a vychutnávala si, ako sa jeho svaly napínali od vzrušenia.

No on to len tak nenechal. V momente som sa ocitla na chrbte a tentoraz sa on podujal uštedriť mi kvapku rozkoše. Jazykom blúdil po krku a jemne na naň bozkával a hrýzol. Rukou zablúdil pod tričko na chrbát a šikovne mi rozopol podprsenku. Potom sa vrátil späť a prstami mi jemne krúžil okolo bradaviek. Z úst mi vychádzali jemné vzdychy, no tie razom stlmili Harryho bozky.

Rukami som mu prešla na nahú kožu pod košeľou a odopla som aj posledné gombíky. Harry sa pritisol ku mne, takže aj posledné centimetre medzi nami zmizli. Tričko som mala vyhrnuté tak, že odkrývalo moje brucho, ktoré sa dotýkalo Harryho. V lone som pocítila tlak Harryho nohavíc.

Bola som tak vzrušená, že všetky moje doterajšie zábrany sa rozpadli a ja som sa zrazu cítila dostatočne pripravená. Nie len pripravená, ja som to chcela. Túžila som po tom celým svojim telom, celou svojou dušou. Vyslala som k Harrymu nemú prosbu svojím pohľadom a on ju hneď pochopil.

„Si si istá, že to chceš?“ opýtal sa nežne.

„Ničím iným som si nebola istejšia,“ usmiala som sa. Harryho pery sa roztiahli v šťastnom úsmeve a chopili sa tých mojich. Odrazu sa jeho bozky zmenili. Boli vášnivejšie a bolo z nich cítiť túžbu. Túžbu, ktorú tak dlho potláčal, pretože mi chcel vyhovieť. Rýchlo som sa jeho perám prispôsobila a bozky som mu oplácala rovnakou vášňou.

Rukou zašiel opäť pod moje tričko a dotýkal sa mojich pŕs. Telom mi lomcovala rozkoš a ja som pomaly začínala chápať zmysel toho všetkého. V duchu som sa pousmiala a oddala som sa Harryho dotykom ... keď vtom sa dvere na izbe otvorili.

„Harry, ak to jedlo nebudete, ja ho s radosťou zjem,“ ozval sa Niallov hlas a o chvíľu sa objavila aj jeho hlava spoza dverí. Harryho ruka sa v momente stiahla a zvalil sa nabok. Ja som si rýchlo naprávala tričko a snažila som sa tváriť nevinne. Nedalo sa. Tvár mi horela červeňou a ja som nevedela, čo robiť.

„Ou, zrejme ruším.“

„Ale vôbec nie, Niall,“ odvetil ironicky Harry.

„Prepáčte,“ začervenal sa Niall. „Už idem,“ povedal rýchlo a zmizol preč. Dvere za ním ostali otvorené. Harry neochotne vstal a šiel ich zavrieť. Ja som sa medzitým posadila na posteli. Harry si prisadol a pozrel na mňa ospravedlňujúcim pohľadom.

„Prepáč.“

„Neospravedlňuj sa,“ chytila som jeho tvár do dlani a pobozkala ho.

„A je to preč. Asi to necháme tak, čo?“

„Radšej. Veď máme pred sebou krásne dva týždne,“ usmiala som sa šibalsky.

„Už nech sme tam,“ uškrnul sa Harry a zapol si košeľu. „Večera?“

„Som hladná ako vlk.“

„Zrejme už vychladla.“

„To nevadí,“ usmiala som sa a vyšla som z izby nasledovaná Harrym. V kuchyni sme našli všetkých štyroch pri stole.

„Že to nie je moja večera?!“ spýtal sa zúfalo Harry. Chalani naňho hodili previnilé pohľady a Louis sa uškrnul. „Veď vy ste sa nasýtili v tvojej izbe, nie?“

Moja tvár razom nadobudla červený odtieň a Harry tresol Nialla po hlave.

„Aspoň si mohol držať zobák,“ precedil cez zuby. „Nechali ste aspoň niečo?“ podišiel k hrncom. Ja som ostala stáť pri zárubni, zatiaľ čo on naberal na taniere cestoviny s mäsom. Potom všetko naložil na podnos, pridal fľašu vína a poháre podal mne.

„Neopovážte sa ešte niekto vkročiť do mojej izby,“ povedal na odchode.

„Idete to dokončiť?“ podrýpol Zayn a ja som myslela, že doňho Harry niečo hodí. Rýchlo som po chytila za predlaktie a potiahla preč.

„Nevšímaj si to,“ usmiala som sa a otvorila mi dvere na izbe. Usadili sme sa na posteli a najedli sa. Musela som uznať, že aj keď to bolo studené, chutilo to výborne. Harry spokojný sám so sebou odložil tácku na stôl a ostali nám už len poháre s vínom.

Keď sme dopili aj tie, ľahli sme si vedľa seba a zvyšok večera sme strávili rozprávaním. To som na ňom zbožňovala, pretože väčšina chalanov vraj rozprávanie neznáša. Možno aj Harry a celé to len predstieral, no aj za to som mu bola vďačná.