Coincidence 61

Najprv som tie dvere pootvorila len na tenučkú škáru, aby som videla, či už tam sú, a keď som ich zbadala kráčať ku mne, odchýlila som dvere a postupne vošli dnu. Louis, Niall, Zayn, Liam a napokon Harry.

„Chalani, viem aká je situácia, no nutne potrebujeme vašu pomoc. Ochotne vám aj zaplatíme, no potrebujeme, aby ste aspoň na 15 minút vystúpili.“

„Deje sa niečo?“ opýtal sa Liam.

„Niekto mi roztrhal šaty, a tak nemôžem ísť uviesť prehliadku, no Naomi išla po nejaké iné, a potrebujeme zaplniť priestor, kým príde,“ vysvetľovala som im a ani raz som pri tom nepozrela na Harryho. „Bolo by ste tak dobrí?“

„Iste, žiaden problém, len nemáme podklad.“

„To vybavím u DJ-a. Ďakujem vám krásne. Nikdy vám to nezabudnem. Idem to vybaviť. Začiatok je o 18:00. Ohlásim vás mikrofónom zozadu,“ vďačne som sa na nich pozrela a utekala som za DJ-om, ktorý stál vedľa na pódiu. Za ním bol len záves, ktorý som odhrnula a vybavila som podklad. Potom som ešte utekala za chalanmi, aby mi povedali poradie piesní a tie som nadiktovala DJ-ovi.

O 5 minút 18 boli chalani nachystaní vzadu a ja som si len vzala mikrofón a čakala som, kým odbije 6pm. Sledovala som ručičky na hodinkách, keď ma zrazu vyrušil ten hlas, ktorý som tak milovala. A ešte stále milujem.

„Môžeme sa na chvíľu porozprávať?“

„Harry, prepáč, ale teraz na to nie je vhodná chvíľa. O tri minúty začína moja veľká príležitosť a nechcem ju zmariť.“

„Tak mi aspoň sľúb, že ma po prehliadke vypočuješ. Chcem len pár minút, prosím,“ povedal Harry.

„Uvidím, čo sa s tým dá urobiť. O chvíľu začíname,“ povedala som a pripravila sa. S úderom hodiniek DJ postupne vypol hudbu a všetci sa utíšili.

„Dobrý večer, vážení prítomní. Vítame vás na prvej prehliadke jesennej kolekcie Hollister, no najprv pre vás máme prekvapenie v podobe hudobného hosťa .... One Direction!“ zvolala som a za zvuku piesne What Makes You Beautiful vyšli chalani na pódium a začali spievať.

Pozerala som na všetkých ľudí v sále, no zdalo sa, že sa všetci celkom dobre bavili. Bolo to lepšie ako trápne ticho a neskorý začiatok. Nechala som to teda na chalanov a šla som sa pozrieť, či už neprišla Naomi. Nervózne som pochodovala po chodbe a čakala ju. Napokon sa otvorili dvere a ona sa so Sebastianom vovalila dnu a v rukách držala veľký vešiak zakrytý tmavým obalom. Čo to tam asi má a hlavne odkiaľ.

„Poďme do šatne,“ rozkázala Naomi a obe sme sa zavreli dnu. Tak zavesila vešiak a pomaly odzipsovala obal. Najprv vykukla len červená ohnivá farba a napokon celé šaty.

„O môj bože!“ zhíkla som nadšene. „Neverím vlastným očiam!“

Pozerala som sa na prekrásne ohnivé šaty cez jedno plece. Boli celé úzke až na spodku bola rozvinutá sukňa. Bol to môj výtvor. Jeden z mojich domácich kresieb. A teraz tu zrazu tie šaty boli. Ušité.

„Ako je to možné?“ opýtala som sa fascinovane.

„Tento návrh sa mi páčil najviac zo všetkých, tak som si jednu kópiu odložila a nechala som ich ušiť na tvoje miery,“ usmiala sa Naomi.

„To je neuveriteľné!“ zvolala som nadšene a oči sa mi plnili slzami od dojatia. Odrazu sa otvorili dvere a dnu vošla El.

„Hrajú poslednú pieseň. Švihni si!“ oznámila mi, no potom zbadala šaty. „Pááááni!!! Tie sú prekrásne?! Odkiaľ ich máš?“

„Sama ich navrhla a ja som ich dala ušiť,“ usmiala sa Naomi. „No poďme, obleč si ich.“

Opatrne som sa do nich navliekla a ona mi vzadu zapla zips. Keď som sa pozrela do zrkadla, myslela som si, že odpadnem. V živote som na sebe nemala nič tak nádherné a nie to ešte, aby to bola moja práca.

„Ďakujem,“ pozrela som sa na Naomi a objala som ju. Keby nebolo jej, tento večer by skončil fiaskom. No takto ... Emma môže blednúť závisťou, pomyslela som si a usmiala som sa sama pre seba. A večer môže začať.

Spolu sme šli za mólo, povedala som jej, ako som chalanov predstavila a podliezla som nadol pod mólo. Tam som sa postavila na plošinu, ktorá ma mala vyniesť nahor po tom, čo ma Naomi predstaví. Nado mnou bolo ešte stále železo, ktoré sa malo otvoriť tesne pred tým, aby v móle nebola diera a Naomi mohla prejsť dopredu.

Nervózne som tam stála a čakala som. Chalani dohrali a Naomi vyšla medzi nich za veľkého potlesku. Povedala ešte pár slov k nim, poďakovala sa im a oni odišli preč. Potom ešte raz privítala všetkých hostí, povedala krátky prívet a predstavila ma. Vtom sa plošina začala hýbať nahor a ja som ani nepostrehla, kedy sa otvor prechod.

Vyšla som von za obrovského potlesku a na mojej tvári nemohol nesvietiť žiarivý úsmev. Ako som sa pohla smerom k Naomi, ktorá stála o niekoľko metrov ďalej, sukňa sa začala vlniť a vytvárala efekt ohňa. Všetci v sále si povzdychli a moje srdce zaplavil blažený pocit.

trošku som si to požičala :P

Len čo som podišla dopredu, povedala som svoj príhovor, uviedla som prehliadku a tá sa začala. Na záver som ešte všetkým poďakovala a začal sa večierok. Podávala som si ruku so všetkými hosťami. Niektorých som už poznala, s inými som sa musela zoznámiť. Prehodila som s nimi pár slov a posunula som sa k ďalším.

 „Nádherná kolekcia. Všetko vaša práca?“ ozvalo sa zrazu za mnou. Otočila som sa a usmiala som sa na pani v stredných rokov.

„Áno, moja. Ďakujem krásne.“

„A tie šaty! Aaach. Urobili na mňa neskutočný dojem. Vy teda viete, ako zapôsobiť.“

„Ďakujem,“ začervenala som sa. „Vy máte taktiež úžasnú róbu.“

„Ale, to nič nie je. Od koho sú tie šaty?“

„Nooo, vlastne je to môj návrh,“ usmiala som sa.

„Váš? Páni, máte neskutočný talent. Rada by som s vami spolupracovala. Tu je moja vizitka. Ak by ste mali záujem, príďte v pondelok.“

„Ďakujem krásne. Je to pre mňa veľká česť,“ odvetila som a sledovala ju, ako odchádza. Potom som sa pozrela na vizitku a po prečítaní mena mi až zabehlo. Bola to známa módna návrhárka preslávená oblečením pre hudobné hviezdy. Obliekala stovky známych spevákov a pracovať s ňou by bolo ... o my godness!

„Máš minútku?“ podišiel ku mne Harry, čím ma vyrušil z myšlienok. Vizitku som si nenápadne vopchala do výstrihu a otočila som sa k nemu.

„Stručne,“ povedala som.

„Tak po prvé, si nádherná. Vždy si bola no dnes si ako zázrak. Tie šaty sú úžasné!“

„Ďakujem.“

„A po druhé ... vieš, že ma to veľmi mrzí. Bola to lesť a ja som sa dal nachytať. Ani nevieš, ako veľmi mi chýbaš a každým dňom ťa milujem viac a viac a ...“ nedopovedal, pretože ho niekto prerušil. Emma.

„Ach, tak tu si, Harry. Všade som ťa hľadala,“ ozvala sa a objala Harryho. Pri pohľade na nich sa mi do očí tisli slzy.

„Čo chceš?“ otočil sa k nej Harry a ja som využila situáciu a náhlila som sa k východu.

„Kam si sa vybrala?“ zastavila ma Naomi.

„Prepáč, ale už tu nemôžem ostať,“ riekla som cez slzy, ktoré mi zmáčali tvár. Keď zbadala môj bolestný výraz, len jemne prikývla a ja som vyšla na ulicu. Nevzala som si taxi ale pešo som zamierila bohviekam.