Coincidence 63

Od skončenia prehliadky som ju sledoval a snažil sa ju zastihnúť aspoň minútu osamote. No to nebolo takmer vôbec možné. Napokon od nej odišla návrhárka, ktorá nám vždy pripravovala oblečenie na rôzne udalosti a ona osamela. Prezerala si vizitku, čo jej dala, čo ma neskutočne potešilo, pretože Jennifer bola známa vo svete a mohla ju dostať vysoko. Využil som situáciu a podišiel som k nej.

„Máš minútku?“

Zastrčila si vizitku do výstrihu a otočila sa ku mne.

„Stručne,“ povedala.

„Tak po prvé, si nádherná. Vždy si bola, no dnes si ako zázrak. Tie šaty sú úžasné!“

„Ďakujem.“

„A po druhé ... vieš, že ma to veľmi mrzí. Bola to lesť a ja som sa dal nachytať. Ani nevieš, ako veľmi mi chýbaš a každým dňom ťa milujem viac a viac a ...“ vylieval som si srdce a snažil som sa jej to vysvetliť, no odrazu ma prerušil hlas, ktorý som už nikdy nechcel počuť.

„Ach, tak tu si, Harry. Všade som ťa hľadala,“ povedala Emma a objala ma.

„Čo chceš?“ otočil som sa k nej s nevraživým pohľadom.

„Ty to predsa veľmi dobre vieš,“ prešla mi po kravate s nechtom a vyzývavo sa pri tom usmievala.

„Nechaj ma na pokoji, Emma!“ povedal som a otočil som sa späť k Vicky. No tá tam zrazu nebola. Kde zmizla? Moju šancu to s ňou udobriť opäť pokazila tá mrcha. Zbadal som jej manažérku, tak som šiel za ňou. Hádam bude vedieť, kde je, pomyslel som si a dúfal som.

„Dobrý deň, nechcem rušiť, len by som sa chcel spýtať, či neviete, kde by som našiel Vicky?“

„Pred chvíľou odišla. Zrejme už je na ceste v taxíku,“ odvetila a vrátila sa ku konverzácii. Dokelu, prečo ja? pomyslel som si zúfalo a šiel som za chalanmi.

„Idem domov. Čaute,“ riekol som a taxíkom som sa odviezol. Celú noc som strávil premýšľaním a takisto aj nasledujúci deň. Napokon som sa poobede rozhodol a napísal som list. Potom som šiel do kvetinárstva a objednal som obrovskú kyticu bielych ruží, ktoré mala najradšej a spolu s listom som jej ich dal doručiť domov. Spokojný so svojím činom som sa vrátil späť a uložil sa spať.

Na ďalší deň sme mali skúšku kostýmov na udeľovanie cien MTV. Všetci 5 sme sa odviezli k Jennifer a rad radom sme si skúšali oblečenie. Akurát som ostal posledný, no Jenn musel niekam obehnúť, tak som sa šiel zatiaľ prezliecť za paraván.

Práve som si upevňoval motýlika, keď som počul, ako sa otvorili dvere. Predpokladal som, že je to Jenn, no odrazu chalani prekvapene pozdravili:

„Ahoj.“

Vyšiel som spoza paravánu a naskytol sa mi pohľad na tú najkrajšiu bytosť, ktorú som stratil. Nie, ešte to nie je stratené! okríkol som sa v duchu. Pozeral som sa na ňu so všetkou tou láskou, ktorú som k nej cítil, no ona vyzerala dosť zarazene.

„Ahoj,“ pozdravil som ju.

„Ahoj,“ odvetila po chvíli.

„Páčili sa ti kvety?“ spýtal som sa nedočkavo.

„Aké kvety?“ zatvárila sa prekvapene.

„Poslal som ti predsa kvety. Aj s listom. Nedostala si ich?“

„Nie, nič mi nedošlo, ale to bude asi tým, že už bývam inde,“ povedala bez záujmu.

„Oh,“ povzdychol som si a nevedel som, čo dodať.

„Nebudem rušiť,“ otočila sa k Jenn. „Aj tak už musím ísť.“

„Tak dobre. Sme teda dohodnuté?“

„Áno, dovidenia,“ pozdravila ju a otočila sa na odchod.

„Majte sa,“ zakývala chalanom a na mňa ani nepozrela. Dvere sa za ňou zavreli a moje srdce opäť kolabovalo. Už som nevedel, čo mám spraviť, aby ma vypočula, aby mi uverila, že to bolo len nedorozumenie. Hlúpa lesť. Nálada sa mi znížila pod bod mrazu a ja som už ani nevnímal, čo sa okolo mňa deje. Nejako som sa dostal domov, ocitol som sa v mojej posteli a zaspal som.

V utorok ráno som sa ako múmia dotrepal do kuchyne a spravil som si raňajky.

„Harry, švihaj. O 10 minút musíme ísť a ty ešte nie si prichystaný!“ zvolal na mňa Zayn.

„Čože? Kam?“ nechápal som.

„Veď k Jenn predsa.“

„A načo? Boli sme tam predsa včera.“

„Dnes už ideme vyzdvihnúť hotové veci. Ide aj Paul.“

„No okay. O chvíľu som dole,“ povedal som a šiel som sa prezliecť. Prišiel po nás Paul na svojom veľkom 7-miestnom aute a odviezli sme sa opäť k Jennifer. Vyšli sme na poschodie a rad radom si skúšali obleky. Vtom sa ma zrazu Paul opýtal:

„Tak ako sa má Emma?“

„Čože?“

„No predsa Emma. Ste spolu, nie?“

„Nie, samozrejme, že nie sme. Milujem Vicky!“ odvetil som nahnevane.

„Prečo to nefungovalo?!“ zanadával si pre seba Paul a ja som spozornel. On o tom všetkom vedel?

„Čože? Ty si ma chcel dať dokopy s Emmou?“ opýtal som sa so zdvihnutým obočím.

„Je pre teba lepšia. Oveľa vhodnejšia!“ nepopieral nič.

„Takže si poslal Emmu ku mne a nastražil si toho fotografa!?“ zvýšil som hlas nahnevane.

„Áno, nachystal som to. Emma sa k tebe hodí viac. Svet ju už pozná!“

„Takže o to ide? Aby som chodil s niekým známym?“

„Áno, presne o to!“ kričal už Paul.

„Zničil si mi vzťah. Prišiel som o dievča, ktoré milujem, len kvôli tomu, aby si ty bol spokojný! Aby si mal peniaze!“

„Nie len ja, ale aj ty! Vy všetci!“

„Kašlem ti na tvoje peniaze! Zničil si mi život! Vicky ma nenávidí a to len vďaka tebe!“

„Čo ma po nejakej Vicky!“

„Milujem ju a už nikoho nebudem tak milovať! A aby si vedel, Vicky rozbehla návrhársku kariéru a začína spolupracovať s Jennifer. Takže bude rovnako známa ak nie viac. Potom by si už súhlasil s tým, aby sme spolu boli čo?!“

Paul ostal ticho- Všetci v miestnosti na nás prekvapene hľadeli a nepovedali ani slovo.

„To som si mohol myslieť!“ rozčuľoval som sa. „Ide ti len o peniaze a slávu. Nemyslíš na druhých a na ich pocity. Len na seba a svoju plnú peňaženku! Daj sa vypchať!“ zvolal som nazúrene a zamieril som k dverám.

Zničil všetko pekné v mojom doterajšom živote. Spôsobil, že ma Vicky nenávidí a nechce mi veriť. Navyše trpí ona, pretože si myslí, že som ju podviedol, a takisto trpím ja, pretože som bez nej. Nikdy som nevedel, o čom je vlastne láska. Ako sa môže človek tak bezhranične do niekoho zamilovať.

Teraz to už viem. Ona mi ukázala, čo znamená milovať a byť milovaný. Ona ma spravila najšťastnejším človekom na planéte a teraz som o ňu prišiel. Dočerta!!!!