Coincidence 55

Prepáčte, že tak neskoro, ale mala som toho strašne veľa :)

„Sme v kuchyni!“ odvetila Anne. O chvíľu na to sa vo dverách objavilo dievča. Gemma.

„Jééj, ty musíš byť Vicky, však?“ usmiala sa a podišla ku mne. Postavila som sa, aby sme sa zoznámili.

„Áno, to som ja,“ usmiala som sa.

„Ja som Gemma. Neskutočne rada ťa poznávam,“ objala ma vrúcne a usadila sa vedľa mňa.

„Heeeej, a ja?“ ozval sa vyčítavo Harry a všetky sme sa zasmiali na jeho tóne.

„Teší ma, Harry, ja som tvoja sestra,“ zaškerila sa Gemma a objala ho.

„Tak som to nemyslel.“

„Veď ja viem,“ zasmiala sa Gemma a sadla si k nám. „A prečo ste vlastne v kuchyni a nie v obývačke?“

„Tak nejak to prišlo,“ usmiala sa Anne.

„No dobre, ste zoznámení, tak my už teda ideme,“ ozval sa odrazu Harry. Všetky tri sme naňho vrhli prekvapené pohľady, že o čom to tu točí. „Nemyslím preč, len máme ešte nejaký program,“ dodal Harry s úsmevom.

„Ach tak. Už som sa zľakla, že chceš ísť preč,“ pohrozila mu  ukazovákom Anne.

„Máme doma nejaké koláče alebo chlebíčky?“ opýtal sa Harry.

„Včera som piekla muffiny, prečo?“

„Lebo sa vrátime zrejme až poobede.“

„Tak dobre, ale na večeru už príďte.“

„Neboj, budeme tu,“ usmial sa Harry, vzal muffiny a chytil ma za ruku.

„Tak zatiaľ dovidenia,“ rozlúčila som sa a nasledovala som Harryho na chodbu. Obuli sme sa a vyšli von. Harry ma ako zvyčajne viedol, keďže som opäť nemala ani tušenia, kam ideme. No tentoraz nezabočil k autu, ale vyrazil dolu ulicou.

„No tak mi už povedz, kam to ideme,“ prosila som ho, no on bol neoblomný.

„Včas sa to dozvieš,“ usmial sa a kráčal ďalej. Mlčky som ho nasledovala. Prišli sme na koniec mesta a zabočili sme na poľnú cestu k lesu. Neustále som musela premýšľať, kam ma to ťahá. Šli sme asi takých 20 minút, až napokon Harry zastavil.

„Už sme tu?“ začudovala som sa.

„Skoro,“ odvetil a z vrecka vytiahol šatku. Ako sa tam vzala, to bolo záhadou. Podišiel za mňa a previazal mi oči.

„Naozaj je to nutné?“

„Chcem, aby to bolo prekvapenie.“

„A čo ak sa potknem o nejaký kameň alebo konár. Predsa len nie som vhodne obutá do lesa a nie to ešte naslepo,“ sťažovala som sa, no vtom som pocítila Harryho ruku pod kolenami a zrazu som bola vo vzduchu. Preľaknuto som vykríkla a rýchlo som si obmotala ruky okolo jeho krku.

„A teraz sa už nepotkneš,“ zasmial sa Harry a vykročil. Po necelej minúte ma znovu položil na zem a ja som na tvári zacítila vietor. Neboli sme náhodou v lese? začudovala som sa. Nadýchla som sa sviežeho vzdychu a opäť som rozoberala, kde asi môžeme byť. Harry podišiel za mňa a začal mi rozväzovať

šatku z očí.

„Tri ... dva ... jedna,“ šepol a stiahol mi šatku z očí. To, čo som tam uvidela, mi vyrazilo dych.

„Pane bože, to je nádhera!“ povzdychla som si.

„Páči sa ti to?“

„Áno, je to úžasné,“ šepla som očarene. Ako by sa mi to mohlo nepáčiť. Stála som na obrovskej skale a podo mnou sa tiahlo nádherné tyskysové jazero uprostred lesov a skál. Ten výhľad bol nádherný. V živote som krajšiu scenériu nevidela.

„Ako malý som sa raz tajne vykradol z domu z ušiel som do lesa. Náhodne som našiel toto úžasné miesto, a odvtedy som sem chodil vždy, keď som potreboval byť sám alebo ma niečo ťažilo. Úžasné sa tu premýšľa.“

„Harry, je tu prekrásne,“ usmiala som sa naňho a pritúlila som sa k nemu. „Vždycky som si priala mať nejaké také miestečko, ktoré by som poznala len ja a chodila tam.“

„Už poznáš.“

„Nie, to je tvoje miesto a ja som ti neskutočne vďačná, že si ma sem vzal.“

„Rád sa oň podelím s tebou,“ usmial sa Harry a pobozkal ma na konček nosa. Vzápätí som ho pobozkala ja, so všetkou vášňou a láskou, a tak sme tam stáli, na kopci a bozkávali sa s tým krásnym výjavom pod sebou. Potom sme si sadli a rozprávali sa. Harry mi rozprával svoje zážitky z mesta, hovoril o svojich priateľoch a ako mu to všetko chýba. Rozumela som mu, aj mne chýbal ten život neviditeľnej, aj keď vždy pred tým som si priala byť slávna.

V Anglicku už všetci vedeli, že som Harryho priateľka a občas ja nejaká tá fanynka prišla odfotiť, po podpis alebo mi len povedať, že si Harryho nezaslúžim. Najprv to veľmi bolelo, no časom som sa naučila nebrať si to k srdcu a zmieriť sa s tým. Pá ľudí ma poznávalo aj z obálok katalógov Hollister alebo prehliadok. Na chvíľu som sa zamyslela, či budem potom slávna, keď budem pracovať ako módna návrhárka. 

Po chvíli ma Harry prebral z úvah nežným bozkom a ja som sa vrátila do reality. Na rukách som pocítila chladný vietor, pretože sa už zvečerievalo a začínala byť zima. Reflexívne som sa striasla a na pokožke mi naskočili zimomriavky. Harry si to všimol a začal si vyzliekať sako.

„Nie, nie. Je mi fajn, Harry. Bude ti potom zima,“ povedala som rýchlo, no on bol neoblomný. Prehodil cezo mňa jeho sako, za čo som mu venovala vďačný úsmev a krátky bozk a pobrali sme sa naspäť. Cestou mi ešte ukazoval rôzne zákutia mestečka ako ja vtedy u nás.

K nemu domov sme dorazili okolo pol 6. Už vo dverách bolo cítiť lahodnú vôňu večere až sa mi v ústach zbierali sliny. Vošli sme spolu do kuchyne a Harry šiel hneď ochutnať z hrncov.

„Páni, vonia to úžasne,“ vzdychla som si.

„Ďakujem, moja,“ usmiala sa na mňa Anne a vrátila sa späť k hrncom. Harry otvoril prvý a nabral si na lyžičku.

„Mňam, je to skvelé,“ oblizol sa a potom na chvíľu akoby zamrzol. „No chýba tomu ešte bazalka a čierne korenie.“

Takisto ochutnával všetko ostatné a ku každému mal nejaký komentár. Na Anninom zúrivom miešaní som registrovala jej zlosť na Harryho. Vyzerala, že každú chvíľu vybuchne. Ja som sa len tak tak udržala, že som nevybuchla smiechom. Podchvíľou na mňa Harry hodil významný pohľad a žmurkol na mňa. Pochopila som, že si mamku len doberá a čakala som, čo sa bude diať ďalej.

„Ale no tak, mami. Ako to miešaš? Má to byť 4 v smere hodinových ručičiek a 4 proti. Aha, takto,“ vytrhol jej varešku z ruky a začal miešať. Toto bola pre Anne posledná kvapka.

„Harold Edward Millward Styles! Ako sa opovažuješ kritizovať moje varenie či miešanie!“ skríkla. Vtom sa Harry už neudržal a vybuchol smiechom. Anne hneď pochopila, že si z nej robil žarty a schmatla do ruky varechu. Harry zbadal, čo sa blíži a začal utekať, no Anne ho nasledovala po celom dome. Vybuchla som smiechom pri pohľade na tú scénku a chytala som sa za brucho.

Vtedy vošla do kuchyne Gemma a nechápavo sa pozerala na dvor, kde práve Harry s Anne boli. Potom hodila pohľad na mňa a čakala vysvetlenie. Snažila som sa upokojiť, aby som jej to mohla povedať. Nakoniec som to zo seba horko-ťažko dostala pomedzi záchvaty smiechu. To už bolo dosť aj na Gemmu a tá vybuchla tiež.

„Zdravím vospolok,“ vošiel dnu odrazu nejaký cudzí chlap.

„Ahoj, oci,“ povedala Gemma pomedzi smiech a ja som pochopila, že je to ich nevlastný otec.

„Dobrý deň,“ pozdravila som ho milo a snažila som sa prestať smiať, no nešlo to.

„Ahoj, predpokladám, že ty si tá Harryho priateľka, že?“

„Áno, to som ja. Volám sa Vicky,“ podala som mu ruku.

„Joe, teší ma,“ objal ma.

„Aj mňa,“ usmiala som sa a opäť sa posadila na stoličku vedľa Gemmy s úsmevom na tvári.

„Čo sa stalo, že tu je tak veselo?“

„To .. Harry a mamka,“ dostala zo seba Gemma, no to už tí dvaja vchádzali vysmiaty dnu a Harry si šúchal zadok. Zrejme mu predsa len dala.

„No jasné, Harold je opäť doma,“ poznamenal Joe a Harry ho prišiel privítať. Anne sa vrátila k hrncom a vypla plyn. Naložila na taniere a položila pred každého z nás. Spoločne sme sa najedli a ja som sa podozvedala ďalšie z Harryho šibalstiev.