Coincidence 53

„Posaď sa,“ ukázala do kresla a zamierila za svoj stôl. „Kávu?“

„Nie, ďakujem,“ odvetila som čakajúc, čo odo mňa chce.

„Takže ... neviem s čím všetkým ťa Sofia oboznámila, no potom, čo mi ukázala tvoje úžasné návrhy som ich rozoslala svojim známym a vrátili sa mi späť tri ponuky na spoluprácu. Jedna z nich bola samozrejme od Hollisteru, no dovolila som si to poslať aj ďalej a na moje obrovské prekvapenie a potešenie zároveň sa mi vrátili reakcie oj od Marca Jacobsa a Ralpha Laurena. Tu sú zmluvy, ktoré spolu s nimi poslali a je už len na tebe, koho si vyberieš. A ak by si chcela, mohla by som ti robiť manažérku, čo ty na to?“ skončila Naomi svoj dlhý monológ.

Chvíľu bolo ticho a ja som nevedela, čo na to povedať. V podstate to ešte stále bol pre mňa šok a nestihla som sa z neho spamätať a ona mi už podávala tri zmluvy. Ani som sa na nich nepozrela a odložila som ich nabok na stôl.

„Vieš, ešte stále mi to príde ako sen, takže som trošku dezorientovaná, no ak by sa dalo, rada by som stretla so všetkými naraz, aby som si mohla vybrať. Tie značky poznám len po mene a v živote som nič od nich nemala oblečené, vieš, takže by som sa s tým chcela najprv oboznámiť. Myslíš, že by to bolo možné?“

„Nooo, skúsim sa opýtať. Ale myslíš dobre,“ usmiala sa.

„Tak dobre, a čo sa týka tej manažérky, beriem.“

„Jééj, to je skvelé. Ďakujem,“ zvolala nadšene, akoby bolo neviem akým potešením pre mňa pracovať. Veď som vlastne nikto. No to som momentálne neriešila.

„Nie je zač. Tak mi teda dáš vedieť, ako je to s tým stretnutím?“

„Iste.“

„A ešte čo sa týka mojej doterajšej práce modelky Hollister?“

„Pokiaľ viem, tak zatiaľ ostávaš, no pokiaľ sa rozhodneš pre nejakú inú spoločnosť, zrejme sa ti zmluva zruší.“

„Okey, takže dnes fotenie platí?“

„Áno, áno. Sebastián už čaká v štúdiu, tak nech ťa Carlos pripraví.“

„Tak zatiaľ,“ zamávala som jej a vydala sa na prípravu.

Počas nasledujúceho týždňa som dohnala všetky zmeškané fotenia a ostatné starosti túkajúce sa modelingu. Medzitým mi Naomi oznámila, že našla spoločný termín 29.augusta, ktorý vyhovuje všetkým, takže vraj pošlú zástupcov na stretnutie. S Harrym sme sa vôbec nevideli, síce sme si párkrát telefonovali, no to je iné. Konečne sme sa dnes mali stretnúť a Harry chcel niečo spoločne podniknúť. Je mi jedno, čo to bude, hlavne že budeme spolu. Už mi neskutočne chýbal.

Poobede som sedela pripravená v obývačke a len tak som debatovala so Sofiou, ktorá dnes bola výnimočne doma. Rozprávala som jej všetko z posledného týždňa a ona mne svoje príbehy s Mattom. Bolo na nej vidno, že je zaľúbená. Až po uši. Tešila som sa z nej, pretože som na tom bola rovnako.

Posledných pár minút som už však bola nervózna, pretože bolo dávno po tretej a Harry sa ešte neukázal. Kde je? blúdilo mi hlavou, no odpoveď som si radšej nedomýšľala. Chvíľu po pol štvrtej, keď som už začínala byť vytočená, mi začal zvoniť mobil. Pozrela som na display – Harry. Samozrejme.

„Áno?“ zdvihla som.

„Ahoj, zlato. Prepáč. Viem, že meškám, no Paul ma zdržal v štúdiu. O polhodinu som tam.“

„Nechaj tak, Harry. Určite si unavený z celého dňa a ja už mám aj tak inú prácu. Preložme to na zajtra,“ povedala som predstieraným milým hlasom. Zámer bol jasný – ukázať mu, že na ňom nie som závislá. Nečakám celý deň na stretnutie s ním. Mám aj svoje záľuby a iné činnosti a ak chcel, mal mi zavolať skôr.

„A čo robíš?“ spýtal sa prekvapene Harry. Toto zrejme nečakal.

„Šli sme si so Sofiou sadnúť do mesta na kávu. Zrejme to bude ešte nadlho, keďže chceme ísť aj na nákupy a tak. Príď zajtra.“

„Tak teda dobre. Už sa ťa neviem dočkať. Ľúbim ťa, pa,“ odvetil.

„Aj ja teba, maj sa,“ zložila som.

„To bol Harry?“ spýtala sa ma Sofia so zdvihnutým obočím.

„Áno,“ usmiala som sa.

„Prečo si mu odmietla schôdzku?“

„Neboj, ja viem čo robím. Nenechám zo sebou hádzať ako s hračkou, ktorá je neustále k dispozícií a celé dni čaká, kedy sa jej ozve. Musí predsa vedieť, že na ňom nie som závislá a mám svoj vlastný život. Aspoň tak bude vedieť, že sa nemusíme vidieť každý deň a môže kedykoľvek skočiť aj s chalanmi niekam von. Má to obojstranný účinok. Nie, že by sa tak správal, ale chcem tomu predísť, vieš?“

„Páni, no keď myslíš.“

„Ja to viem,“ odvetila som s úsmevom a zdvihla sa z gauča. „Skočíme teda na tie nákupy?“

„To sa ani nemusíš pýtať,“ zvolala a utekala hore sa pripraviť. Ja som si zatiaľ vzala niečo na jedenie a počkala som ju dole.

Ďalšie ráno som sa zobudila s úsmevom na perách a krásnym dňom pred sebou. Len čo som zišla dole a začala si chystať raňajky, už sa ozval zvonček na dverách a ja som odišla na chodbu. Ešte v pyžame s rozcuchanými vlasmi som otvorila dvere a na moje prekvapenie tam stál Harry.

„Ahoj?“ zvolala som prekvapene, no šťastne, že ho vidím. Harry nepovedal ani slovo, len sa široko usmial a chytil ma do náručia. Najprv ma tuho objímal a potom si privlastnil moje pery a bozkával ma, akoby sme sa nevideli roky. Čo som vravela, že to zaberie, pousmiala som sa pre seba.

„Krásne privítanie,“ odvetila som, keď som sa konečne mohla nadýchnuť.

„Chýbala si mi,“ povedal Harry ešte stále v tesnom objatí a prstom mi prešiel po líci. Vtisol mi nežný krátky bozk a pustil ma.

„Veď aj ty mne,“ usmiala som sa a zamierila som do kuchyne.

„Čo si dáš, práve robím toasty ...“ zhlboka som sa nadýchla a zacítila spáleninu vo vzduchu, „a mám pocit, že zhoreli.“

„Nie, ďakujem. Už som jedol,“ zasmial sa Harry a sadol si za stôl. Ja som zatiaľ vyhodila spálené kúsky a pripravila nové. Počas raňajok mi rozprával o včerajšom šialenom dni, kedy dokončovali poslednú pieseň a nemohli chytiť správny tón posledného sóla. Potom sa ma pýtal na nákupy, a keďže sme tam napokon predsa len šli, nemusela som klamať.

„Kúpila som si úplne úžasné šaty na poslednú prehliadku a taktiež outfit na stretnutie ohľadom mojich návrhov.“

„Takže už máte aj termín? Paráda.“

„Áno, je to tento piatok. Nechcel by si ísť so mnou?“ navrhla som.

„Chalani plánovali hrací večer, no poviem im, že to musíme presunúť,“ usmial sa Harry. Ďalší dôkaz o správnosti môjho konania.

„To je od teba milé. Ďakujem. A kam to vlastne ideme dnes?“

„Najprv som sa chcel ísť prejsť do nášho parku a tak, no vymyslel som niečo lepšie.“ Ďalší dôkaz.

„A čo to teda bude?“

„Prekvapenie,“ zaškeril sa Harry.

„Ale no táák,“ pozrela som naňho psími očami.

„Nie, nepoviem ti to. Takto to bude o to krajšie,“ usmial sa.

„Tak dobre. Idem sa pripraviť,“ odvetila som a vybrala som sa hore. Harry ma samozrejme nasledoval ako poslušný psík.