Coincidence 58

Momentálne mám viac voľného času, takže píšem a už mám dve časti navyše. Chcete? :) Len ma trápi, že ste akosi prestali čítať. Aspoň súdím podľa komentárov, keďže sa počet zmenšil z 15 na 4 :/ rada by som vedela, či to čítate a či sa vám to páči :) ďakujem

COINCIDENCE? ;-) ♥

Len čo mi odsúhlasili modely, zobrala som si svoje veci a zamierila som sa Naomi, pretože som ešte potrebovala vybaviť veci ohľadom môjho štúdia a práce. Vošla som do kancelárie a unavene som sa hodila na gauč.

„Ahoj, Vicky,“ zasmiala sa Naomi.

„Ahoj,“ vzdychla som si.

„Potrebuješ niečo?“

„Vlastne áno. Potrebovala by som sa spýtať ... vieš ... v októbri mi začína škola, že ako to bude potom.“

„Áno, áno, to si mi spomínala. Myslím, že ti akurát dajú vedieť skôr. Aj tak to je práca na doma a ak by si nestíhala, tak popustíš od modelingu.“

„Okay.“

„Ty teraz bývaš u tej kamarátky, nie? Do konca leta.“

„Áno,“ prikývla som.

„A kde sa potom sťahuješ?“

„Čo?“ nechápala som.

„Ostávaš tam?“

„O môj bože?! Veď ja nemám kde bývať?!“ zvolala som odrazu. „Ako som na to mohla preboha zabudnúť? Sofia odchádza už po prehliadke!“ začala som panikáriť. „Kde teraz zoženiem internát?!“

„Upokoj sa, to bude v poriadku. Niečo nájdeme,“ riekla Naomi.

„Vlastne, ak by si chcela, mohla by si bývať u mňa. S priateľom sme si práve kúpili domček neďaleko centra a premýšľali sme, že by sme prenajali izbu, ale je nie veľmi vhodné si nasťahovať do domu cudzieho človeka.“

„To myslíš naozaj?“ opýtala som sa nadšene.

„Samozrejme. Predsa len tebe dôverujem viac ako niekomu cez inzerát,“ usmiala sa Naomi a ja som sa jej hodila okolo krku.

„Ďakujem, ďakujem, ďakujem!!!“ opakovala som dookola.

„Nemáš za čo. A kedy by si sa presťahovala?“

„Kedykoľvek budeš mať čas.“

„Zajtra som doma celý deň, ak by si chcela.“

„Dobre. Donesiem si pár vecí a zatiaľ ostanem u kamarátky, aby sme spolu strávili posledné dni. Potom prídem aj so zvyškom.“

„V poriadku. Tu je moja adresa,“ podala mi papierik, „a zajtra ťa čakám. Dám ti spraviť kľúče.“

„Ešte raz ďakujem. Naozaj si to cením.“

„To je v poriadku. Bež už, aby som sa tu z tebe nezbláznila,“ zasmiala sa a ja som so smiechom vyšla von. Na ulici som si odchytila taxík a automaticky som nadiktovala Harryho adresu dúfajúc, že bude doma. Chcela som ho konečne vidieť, objať ho a pobozkať. Jednoducho cítiť jeho prítomnosť a taktiež mu povedať skvelé novinky.

Povedala som šoférovi, aby zastavil pri nejakom obchode, pretože som ešte chcela kúpiť víno na príjemný večer. V obchode som zaplatila kreditkou a pešo som sa vybrala po chodníku k domu. Už som na začiatku ich záhrady, keď sa otvorili dvere na dome a von vyšla nejaká blondínka a za ňou ... Harry. To dievča mu niečo povedalo a potom sa naňho vrhlo a pobozkala ho.

„Rada som ťa videla,“ povedala potom afektovane a otočila sa na odchod. Harry tam len stál a obzeral sa dookola, akoby zisťoval, či ich niekto nevidel. No vtom zbadal mňa. Už som svoj šok nevládala skrývať. Ústa som mala dokorán otvorené a cit v rukách sa pomaly strácal. Fľaša, ktorú som držala spadla na zem a rozbila sa na tisíce kúskov. Obsah mi vyšplechol na nohy, no vôbec som to neregistrovala. Len som zarazene hľadela na Harryho previnilý výraz a z očí sa mi vydrali von slzy.

„Vicky!“ zvolal „Nie je to tak, ako si myslíš!“

Iste, typická veta po podvode. Nie je to tak, ako si myslíš! Už som tam ďalej nevládala stáť. Nechcela som ho už vidieť. Nechcela som počúvať tie hlúpe výhovorky. Chcela som odtiaľ čo najskôr zmiznúť a tak som sa rozbehla, čo mi nohy stačili. Počula som, ako sa za mnou rozbehol a kričí, aby som zastavila. No ja som si stopla taxík, nastúpila som a zrevala som na šoféra, nech ihneď odíde. Našťastie ma poslúchol a auto vyrazilo skôr, než ho Harry stihol dohnať.

„Kam to bude?“

Nadiktovala som mu adresu a celú cestu som preplakala. Keď auto zastavilo, zaplatila som šoférovi a pomaly som kráčala dnu.

„Ahoj, no konečne si tu,“ ozval sa Sofiin hlas z kuchyne. „Aha, čo som upiekla,“ zvolala a vošla na chodbu. No vtom zbadala mňa a úsmev jej zmizol z tváre.  „Preboha, čo sa stalo?“ zašepkala a odložila misku s koláčmi na skrinku. Podišla ku mne a objala ma.

„Harry ...  mal u seba ... nejakú cundru,“ dostala som zo seba pomedzi vzlyky.

„Čože? A si si istá, že spolu niečo mali?“

„Videla som ich bozk pred domom,“ zvolala som a srdcervúco som sa rozplakala. Sofia ma len tuho objala a hladkala ma po chrbte snažiac sa ma upokojiť. Odviedla ma do obývačky, posadila na gauč a doniesla vreckovky. Nedokázala som prestať plakať a vyničila som celú krabičku vreckoviek. Keď som napokon prestala plakať, nos som mala úplne červený, oči opuchnuté a po celej tvári fľaky.

„To sa určite vysvetlí, neboj,“ hovorila stále Sofia. Potom odrazu zazvonil zvonček a Sofia šla otvoriť. Ja som sa schúlila do klbka a ľutovala som samú seba.