Coincidence 64

Hope you'll like it :)

Vicky

Radšej som odtiaľ vypadla. Vidieť ho bolo pre mňa príliš bolestivé. Aj keď aj nevidieť ho ma neskutočne bolelo. Nevedela som, čo si mám myslieť. Či mu mám veriť alebo nie. To ma trápilo po celé dni.

Ďalší deň som sa opäť vychystala za Jennifer so zmluvou. Dúfala som, že tam niečo nájde, pretože možnosť pracovať s ňou by mi otvorilo dvere a moja kariéra mi stúpala rýchlosťou svetla. S dobrou náladou som sa teda odviezla k budove a vyšla som na tretie poschodie.

„Ahoj, Ashley,“ pozdravila som jej sekretárku.

„Ahoj, Vicky,“ usmiala sa na mňa. „Choď kľudne ďalej. Nájdeš ju v skúšobni.“

„Vďaka,“ odvetila som a zamierila priamo do tej osudovej miestnosti, kde som včera stretla Harryho. Už som sa chystala stlačiť kľučku a vojsť dnu, keď ma zastavili hlasy, ktoré odtiaľ vychádzali. Vyzeralo to, akoby sa niekto hádal. Nechcela som vojsť dnu, tak som teda stála za dverami a počúvala som.

„Áno, nachystal som to. Emma sa k tebe hodí viac. Svet ju už pozná!“ hovoril akýsi chlap zvýšeným hlasom. Zdal sa mi povedomý, no nemohla som prísť na to, odkiaľ ho poznám.

„Takže o to ide? Aby som chodil s niekým známym?“ odvetil krikom druhý hlas. No ten som už poznala. Bol to Harry. Srdce sa mi rozbúšilo a ja som sa pritisla ešte viac k dverám. 

„Áno, presne o to!“ rozkričal sa druhý hlas a mne konečne doplo, kto to je. Paul!

„Zničil si mi vzťah. Prišiel som o dievča, ktoré milujem, len kvôli tomu, aby si ty bol spokojný! Aby si mal peniaze!“

„Nie len ja, ale aj ty! Vy všetci!“

„Kašlem ti na tvoje peniaze! Zničil si mi život! Vicky ma nenávidí a to len vďaka tebe!“

„Čo ma po nejakej Vicky!“

„Milujem ju a už nikoho nebudem tak milovať! A aby si vedel, Vicky rozbehla návrhársku kariéru a začína spolupracovať s Jennifer. Takže bude rovnako známa ak nie viac. Potom by si už súhlasil s tým, aby sme spolu boli čo?!“ kričal po ňom Harry.

V miestnosti nastalo ticho. Ani som si neuvedomila, že mi po lícach stekajú slzy. Ako som počúvala hádku za dverami, pomaly mi dochádzalo, že mi Harry celý čas hovoril pravdu. Nemohol za nič. No nebola v tom len Emma ale aj ich manažér. Ako som mohla byť taká hlúpa a neveriť mu. Vždycky mi ukazoval, ako veľmi ma ľúbi, tak prečo som mu nebola schopná uveriť?

„To som si mohol myslieť!“ rozčuľoval sa Harry naďalej. „Ide ti len o peniaze a slávu. Nemyslíš na druhých a na ich pocity. Len na seba a svoju plnú peňaženku! Daj sa vypchať!“ zvolal nahnevane a ozvali sa kroky k dverám. V poslednej chvíli som odskočila dozadu a Harry otvoril dvere. Len čo ma uvidel, prekvapene zastal.

„Ty ... počula si to?“ povedal prekvapene.

„Nie celé, ale áno,“ odvetila som a ďalšia slza mi stiekla po líci. Harry sa odmlčal a pozrel dole. Už som to nemohla vydržať. Teraz, keď som vedela pravdu ...

„Prepáč mi, že som ti neverila. Mala som vedieť, že by si ma nepodviedol. Ľúbim ťa,“ riekla som nežne hlasom plným lásky. Harry pomaly zdvihol hlavu a ja tvári sa mu pomaly zjavoval úsmev. Podišla som bližšie k nemu a Harry zašepkal:

„Aj ja ťa ľúbim. Ani nevieš ako veľmi.“

V tej chvíli som už viac nemohla čakať. Hodila som sa mu do náručia a Harry ma tuho objal. Spustili sa mi slzy šťastia a celá nadšená som sa usmievala. Napokon som sa odtiahla od Harryho a pozrela som mu do očí. Pohľadom som mu poslala nemú prosbu, ktorú v momente pochopil a prisal sa na moje pery.

Ach, tie jeho bozky. Tak veľmi mi chýbali, pomyslela som si a vášnivo som mu ich odplácala. Ako som mohla bez nich vydržať!

Odrazu sa ozval potlesk a výskot z miestnosti. Odtrhli sme sa od seba a obzreli sa. Vo dverách sa na nás uškŕňali štyri hlavy a ja som nemohla zadržať smiech. Konečne som bola opäť šťastná. Harry sa rozosmial spolu so mnou a chalani nás prišli objať.

„Konečne sa to vysvetlilo,“ usmieval sa spokojne Louis a búchal Harryho do pleca.

„Ou, aby sme nezabudli...“ zvolal Liam odrazu a prekročil prah naspäť do miestnosti. „Myslím, že hovorím za všetkých, ak poviem, že sme s tebou skončili Paul!“

„Čože?“ zvrieskol a postavil sa na nohy. „Nemôžete so mnou skončiť!“

„Prečo by sme nemohli?“ pridal sa k Liamovi Zayn. „Určite sa nájde nejaký dobrý manažér, ktorý nebude robiť problémy a hlavne rozbíjať vzťahy kvôli sláve a peniazom.“

„Bezo mňa ste nikto! Počujete! Ešte prídete za mnou a budete ma prosiť, aby som sa vrátil!“ vyhrážal sa Paul a prešiel popri nás na chodbu.

„Aj keby sme boli neviem ako zúfalí, tak neprídeme!“ zvolal za ním Niall a ukázal mu prostredník.

„Niall?!“ zvolala som s chalanmi prekvapene. Niall bol vždy ku všetkým milý a dobrý a nikdy by som nepovedala, že by niekomu ukázal neslušné gesto.

„No čo. Veď sa to hodí,“ pokrčil plecami Niall a my sme sa rozosmiali. Harry ma pobozkal na líce a otočil sa k chalanom.

„Ďakujem vám,“ usmial sa na nich. „Bolo to od vás naozaj ... ďakujem.“

„Aaaale, myslíš, že by sme ťa nechali v štichu?“ drgol doňho opäť Louis. „Načo sú predsa priatelia?“

„Cením si to, naozaj. Ale už by si do mňa mohol prestať štuchať, lebo tam budem mať modrinu,“ zasmial sa Harry a opäť sme vybuchli smiechom. Ten prerušil až príchod Jennifer, ktorý nič netušiac vyšla z druhých dverí s vešiakom.

„Konečne som to našla,“ vydýchla si.

Až potom si všimla nás na chodbe a nechápavo na nás pozrela.

„Čo sa tu stalo?“ zdvihla obočie a spravila vtipnú grimasu. Samozrejme, znovu spôsobila hromadný výbuch smiechu a nik jej nedokázal vysvetliť, čo sa stalo, pretože sa každý chytal za bruchá a nemohol sa prestať smiať. Po chvíli sme sa napokon upokojili a vošli späť do miestnosti. Jenn za nami zavrela dvere a podala Zaynovi oblek.

„Prezliecť hneď!“ zavelila a Zayn zamieril za paraván. „A vy mi vysvetlite, čo sa stalo a kde je Paul.“

„Nie je veľmi čo vysvetľovať. Paul sa preriekol a priznal, že pripravil pascu, aby rozdelil Harryho a Vicky a s Harrym sa pohádali. Vicky to počula a opäť sa dali dokopy, teda aspoň dúfam, a Paula sme vykopli.“

„Ehm, tá košeľa mi je trošku malá,“ ozvalo sa spoza paravánu a Zayn sa nám ukázal v celej svojej paráde. Keď sme ho zbadali, opätovne sme sa rozosmiali. Prečo? Pretože Zayn mal na sebe len boxerky a košeľu, ktorá, ako už povedal, mu veľmi nesedela. No nedalo sa povedať, že by bola malá. Sedela by totižto možno 10-ročnému chlapcovi. A na Zaynovi vyzerala dosť komicky.

Jenn sa zatvárila šokovane a rýchlo k nemu utekala, aby mu ju pomohla vyzliecť.

„Žeby som zobrala iný oblek?“ dumala sama pre seba a strhávala zo Zayna košeľu. No tá sa na ňom akoby zasekla a nechcela povoliť. Jenn ťahala z celej sily, keď odrazu košeľa povolila. No nie celá. Jenn držala v ruke rukáv a na Zayn mal ešte stále oblečený zvyšok. To som sa už chytala za brucho a spolu s ostatnými som sa od smiechu váľala na zemi.

„Hups!“ zakryla si Jenn ústa a šokovane pozerala na oblek. „Idem teda po tvoj vešiak. Zrejme som prehodila menovky. Ospravedlňte ma,“ zvolala a odišla preč. Ja som hodila ešte jeden pohľad na zmäteného Zayna v mini-košeli a boxerkách s jedným rukávom odtrhnutým a opäť som sa dusila ďalším záchvatom.

„Radšej ju odtiaľto odvediem,“ zasmial sa Harry a dvihol ma zo zeme do náručia. Smejúc som sa mu schúlila k hrudi a už bolo vidno len moje telo, ktoré od smiechu nadskakovalo. Musela som uznať, že som dlho nezažila také záchvaty smiechu a možno to bolo aj tou dobrou náladou, že všetko bolo konečne tak, ako má byť.