Coincidence 52

Tak, toto je posledná časť, ktorú mám napísanú, takže ďalšia netuším kedy bude, zaleží od toho, či budem mať čas, samozrejme. Inak som postrehla, že sledovanosť nejako klesá aj komentáre, tak by som len chcela pripomenúť, že ma to inšpiruje k písaniu a tým pádom je viac častí :) takže už je na váš, ako rýchlo chcete mať ďalšiu časť ;)

Taktiež odporúčam blog Strangers In My Paradise - majú tam krásne príbehy, takže ak máte čas, stojí za to to prečítať.

No a ďalej sa nemôžem nevyjadriť k včerajšiemu vysielaniu BBC Radio  :) bolo to super-mega-galakticky-úžasné hoci som stihla až od Harryho no celý deň som strávila pri reprákoch a počúvala ich skladké hlasy a všetko, čo rozprávali. No najviac sa mi páčila posledná časť s Louisom a Gregom, pretože to bolo asi prvýkrát v histórií, kedy sme mohli počuť Louisa hrať na klavír a bolo to neuveriteľne nádherné. A navyše hral moju obľúbenú pesničku How To Save A Life od The Fray, takže som sa len rozplývala a dnes som pozerala video na Youtube najmenej 5-krát :) pridávam fotky zo štúdia a video :)

A napokon sem musím dať túto fotku, ak keď ste ju už určite videli a tieto animácie zo stránky We want One Direction in Czech Republic. Harry a Liam nemá chybu :D :D

Jeho reakcia, keď mu povieš: "Chcem sex."

Niall:

 Liam:

 Zayn:

 Louis:

 Harry:

No už teraz k novej časti :) hádam sa bude páčiť :)

„Prepáč, že som na teba tak vyletela. A kto sa o nich vlastne zaujíma?“

„Samozrejme Hollister s potom Marc Jacobs a Ralph Lauren!“

„Čože?!“ zvýskal som šokovane.

„Vážne,“ zasmiala sa Sofia.

„Ty si zo mňa robíš srandu? Marc Jacobs? Ralph Lauren?“

„Áno, nie je to úžasné?! To všetko vybavila Naomi. Dá sa povedať, že je už niečo ako tvoja manažérka.“

„Neverím svojím ušiam. Toto je len nádherný sen, z ktorého sa nechcem prebudiť,“ kývala som hlavou nechápavo. Nešlo mi to do hlavy, ako sa niekomu mohli tak páčiť tie moje čarbanice. Veď to boli len také čmáry, keď som sa nudila. A myšlienka na svetovú módnu návrhárku? Veď to bol len sen. Nikdy som nepredpokladala, že by sa to mohlo stať skutočnosťou.

Netušila som, či snívam. Zdalo sa mi, akoby celý ten čas odkedy sme prišli do Londýna bol len výsledkom mojej bujnej fantázie. Veď sa mi šťastie plietlo doslova pod nohy.

Najprv stretnem Sebastiana a ten zo mňa spraví Hollister modelku. Potom sa z Hesa vykľuje Harry a ja zisťujem, že sme najlepší kamaráti. Potom sa zrazu dáme dokopy a dokonca ani nemám toľko nenávistných správ, ako som očakávala. Mamka úplne vyzdravie a zrazu majú o mňa záujem svetové módne značky, o ktorých som nikdy ani len nesnívala, že by som si niekedy obliekla, nie to ešte aby som s nimi spolupracovala.

„Poriadne ma štipni!“ povedala som odrazu, keď som sa prebudila z môjho zamyslenia.

„Čože?“ pozrela na mňa nechápavo Sofia.

„Potrebujem vedieť, že sa mi to nesníva.“

„Samozrejme, že sa ti to nesníva,“ smiala sa Sofia a poriadne ma štipla do ramena.

„Auuu,“ zjojkla som a začala som si masírovať boľavé miesto.

„Ty si to chcela,“ pokrčila plecami Sofia.

„Veď ja viem. Ale stále tomu nemôžem uveriť. Je to strašne bláznivé,“ usmiala som sa ako zhulená. „Veď zajtra mám prísť aj tak za Naomi na samé fotenia a tak, tak sa jej na to spýtam. A vlastne si teraz spomínam, že mi spomínala nejaké prekvapko. Zrejme to bude toto.“

„Tak to určite. Vravela som jej, aby ti cez telefón nič nehovorila.“

„Pane bože!“ zvolala som znovu.

„Už sa toľko nebožíkaj,“ smiala sa zo mňa Sofia.

„Ale keď... No to je jedno,“ mávla som rukou. „Idem si po kufre a zavolám Harrymu.“

„Pomôžem ti,“ ponúkla sa Sofia a spoločne sme vyniesli obe kufre do mojej izby. Hodila som sa na posteľ a vytočila som Harryho číslo.

„Ahoj, láska. Až tak ti chýbam?“ zasmial sa Harry do telefónu.

„Ahoj, áno, samozrejme, že mi veľmi chýbaš.“

„Ale?“

„Aké ale?“

„Určite v tom niečo je. Tak hovor,“ smial sa.

„No tak dobre. Odhalil si ma. Hádaj, čo som sa práve dozvedela?“

„Dobrá správa či zlá?“

„Dobrá.“

„Hmmm. Budeš so mnou bývať?“

„Harry. Už sme sa o tom bavili,“ zasmiala som sa. „Iné.“

„Netuším. Tak mi to už povedz!“

„Tak pekne po poriadku. Ako malá som zbožňovala maľovanie, no nikto o tom nevedel, pretože som si myslela, že len čarbem. Doma som si kreslila pár módnych návrhov a odkladala som si ich. Vtedy v noci, keď som vyhádzala všetky zásuvky, tak tam boli aj moje kresby a Sofia ich našla a dala ich Naomi, mojej šéfke z Hollister. Teda ich kópie. A hádaj kto má o ne záujem?“ zvýskla som nadšene.

„No tak hovor! Vieš, že nemám ani šajnu!“

„Spoločnosť Hollister, Ralph Lauren a Marc Jacobs!!!“ zakričala som tak, že Harrymu musel najmenej prasknúť bubienok.

„Neverím!!!“

„Ani ja!“

„Moje dievča bude slávna módna návrhárka!“

„Waaaa!!!! tešila som sa. „Kiežby si tu mohol byť.“

„Aj ja by som si to prial. Musíme to vydržať. No keď sa mi skončí nahrávanie, hneď ideme oslavovať!“

„Už sa neviem dočkať. Som zvedavá, ako bude zajtra. Mám sa stretnúť s Naomi, tak uvidíme.“

„Večer ti zavolám, čo nové. Teším sa s tebou.“

„Ďakujem. Ak sa to podarí, tak konečne už nikto nebude môcť hovoriť, že som len zlatokopka, ktorá je s tebou pre peniaze a využíva ťa.

„Ale no. Tie reči si nevšímaj. Hlavné je, čo vieme my, nie?“

„Ľúbim ťa.“

„Aj ja teba. Dobrú noc.“

„Dobrú,“ zvolala som a zložila. Vysmiata od ucha k som ležala rozvalená na posteli a hľadela do stropu. Odrazu som len vstala a cez kúpeľňu som vošla do Sofiinej izby.

„Poďme von!“ zahlásila som.

„Okey,“ pokrčila plecami a otvorila skriňu.

„O 15 minút dole,“ usmiala som sa a vrátila sa ku mne. Na sprchovanie nebol čas, tak som si len vybrala zo skrine biele rifle a ružový top bez ramienok a nalíčila sa. O chvíľu som už bola pripravená na chodbe a čakala som už len na Sofiu. Medzičasom mi začalo škvŕkať v bruchu, tak som práve držala v ruke jablko a pochutnávala si na ňom. O pár minút sa konečne objavila Sofia a mohli sme vyraziť.

Taxík nás odviezol do zvyčajnej Anaye a spoločne sme sa dostali dnu. Ani sme si nehľadali box, len sme si pri bare objednali drinky, vypili ich a vyrazili na parket. Tancovali sme len my dve a aj keď sa nejaký chalani pokúšali k nám pridať, odbili sme ich mávnutím ruky.

Pár minút po polnoci sme sa vrátili domov, vyčerpané, no plné endorfínov, rozlúčili sme sa a šli spať. Bola som tak unavená, že som ani len nepomyslela na posledný sen a tak som bez námahy zaspala len čo som si ľahla. Snívalo sa mi o bielom jednorožcovi, ktorého som nemohla chytiť.

Ráno som sa zobudila celá spokojná a vychystala som sa do štúdia. Ani som sa nenaraňajkovala, pretože som si opäť chcela dať tú úžasnú kávu zo Starbucks a k tomu muffiny. A tak som zamierila pešo do obchodu a s plnými rukami som si zavolala taxík. Odviezla som sa na miesto a vošla dnu popíjajúc kávu.

„Ahoj, Carlos,“ pozdravila som môjho štylistu a srdečne som ho objala.

„No ahoj moja. Ako mamka?“

„Už sa to roznieslo, čo?“ zasmiala som sa. „Je v poriadku.“

„Tak to som rád. Hopaj si, Naomi mi kázala ťa zatiaľ nepripravovať. Aaaa, už ide.“

„Viktória!“ zvolala moja šéfka, len čo ma uvidela.

„Ahoj,“ usmiala som sa.

„Už ti Sofia vravela o ... veď vieš čom?“ žmurkla na mňa sprisahanecky.

„Áno, oboznámila ma s tým.“

„Tak poď so mnou. Predebatujeme to,“ kývla rukou a ja som ju nasledovala do jej kancelárie. Ktovie to bude nasledovať?