Coincidence 56

Prepáčte, že mi to tak dlho trvalo. Mala som časť rozpísanú do polovice a nebol ani čas ani nápad na dokončenie. No už sa budem snažiť písať viac. :)

Čas u Harryho  rodiny nám zbehol strašne rýchlo a už sme mali odísť. Rozlúčila som sa so všetkými so zvláštnym pocitom v hrudi. Za ten krátky čas mi všetci neskutočne prirástli k srdcu a budú mi chýbať, uvedomila som sa a v očiach sa mi začali zberať slzy. Potlačila som ich a nastúpila som s Harrym do auta. Naposledy sme im zakývali a vydali sme sa na cestu domov.

„Tak ako sa ti výlet páčil?“ opýtal sa Harry s úsmevom.

„Bolo to skvelé. Ďakujem,“ usmiala som sa a pobozkala ho na líce. Harry mi chytil ruku a takto (s menšími prestávkami keď musel preraďovať rýchlosť) sme sa dostali až na letisko a následne aj domov. Pri dome ma Harry odprevadil ako zvyčajne pred dvere a pobozkal ma na pery.

„Už spolu budeme častejšie, sľubujem,“ šepol pomedzi bozky.

„Už sa nemôžem dočkať,“ usmiala som sa a objala som ho. Chýbala mi jeho prítomnosť a za tieto dva dni som si naňho  tak zvykla, že mi len predstava bez neho spôsobovala pocit osamelosti.

„V utorok ťa vyzdvihnem na to stretnutie?“

„Áno, ďakujem. Príď, prosím ťa, skôr. Určite budem nervózna.“

„Ako si praješ.“

„Tak už choď. Chalani ťa iste čakajú.“

„Ešte posledný bozk,“ nahol sa ku mne a vtisol mi sladkú pusu.

„Pa,“ usmiala som sa, keď odchádzal k autu. Zakýval mi a odišiel.

Zasnene som sa otočila k dverám a vkročila som dnu. Po schodoch som vyšla do izby a zapla si počítač. Odrazu som dostala chuť, tak som sa prihlásila. Na FB som mala ďalšie žiadosti o priateľstvo, ktoré som odignorovala a odpísala som na pár správ. Na TT som pridala tweet: ´Amazing days in Holmes Chapel with @HarryStyles´ a odhlásila som sa.

Odrazu som si spomenula na moju milovanú gitaru. Naposledy som na nej hrala neskutočne dávno. S úsmevom som ju vzala do rúk a sadla si na posteľ. Jemne som brnkla na struny a doladila som ich. Tak som spustila prvú pieseň, čo ma napadla, a to I´ve Got You od McFLY.

Najprv som si len tak brnkala a skúšala som, či si ešte pamätám akordy. Tú pieseň som zbožňovala od momentu, keď som prvýkrát videla film Just My Luck. Vlastne, celú kapelu som odvtedy zbožňovala. Keď som sa uistila, že som nič nezabudla, začala som hrať a popritom som si potichu spievala so zavretými očami a s úsmevom na perách.

Keď som dohrala posledný akord, nechala som oči zatvorené. No vtom ma prekvapil slabý potlesk. Hneď som sa pozrela, čo sa to deje a na dverách stála Sofia a s úsmevom ma sledovala. Sklopila som oči a začervenala som sa. Ešte nikdy ma v podstate nikto nepočul hrať. Aspoň som si to myslela. Jasné, že doma boli tenké steny, no tvárila som sa, že som v zvukotesnej miestnosti a rodičia tiež.

„Páni, nikdy som ťa nepočula hrať. Je to skvelé. Aj tvoj spev,“ povedala Sofia užasnuto a prisadla si ku mne.

„Vždy som hrala len pre seba a ohľadom môjho hlasu klamať nemusíš. Viem, že som falošná, preto spievam len sama pre seba,“ usmiala som sa.

„Nie, vážne. Máš umelecký talent a to nie len na kreslenie. Teba musel mať Boh veľmi rád.“

„Naozaj si myslíš, že viem spievať?“

„Samozrejme. Skús sa niekedy nahrať a sama uvidíš.“

Vďačne som sa na ňu usmiala a brnkala som na gitare. Nevedela som, čo ďalej povedať. No Sofia to vyriešila za mňa.

„Tak ako bolo u Harryho?“ opýtala sa a už sa to viezlo. Porozprávala som jej podrobne celé dva dni a Sofia sa nadchýnala so mnou.

O dva dni neskôr som vstala zavčasu ráno nervózna zo stretnutia a nemohla som už zaspať. A tak som zišla dolu a pustila som si MTV. Poslednú dobu som ani nevedela, čo je nové vo svete hudby, tak som si aspoň trochu rozšírila obzory. Po polhodine ma to prestalo baviť a tak som len chodila po dome ako bludná ovca a hľadala som, čím by som sa mohla zabaviť. Nič som však nenašla, no to hľadanie ma zabavilo na celkom dlhú chvíľu, takže už bol pomaly čas, aby som sa začala pripravovať.

Stretnutie začínalo o 9, no chcela som tam byť skôr, aby som si s Naomi prešla zopár vecí, tak som sa narýchlo osprchovala a obliekla som si outfit, ktorý som si kúpila špeciálne pre túto príležitosť. Chcela som predsa nejako vyzerať. Nalíčila som sa, vlasy si nechala voľne rozpustené a upravená som zišla dole. Môj žalúdok na raňajky nemal ani najmenšiu chuť, tak som si len zrobila kávu a čakala som na Harryho.

S posledným dúškom hnedastej tekutiny sa ozvalo trúbenie auta označujúce Harryho príchod. Odložila som šálku do myčky a vybehla som von.

„Ahoj,“ usmiala som sa na Harryho, ktorý práve vystupoval z auta.

„Páni moji, ani ťa pomaly nepoznávam. Si nádherná,“ žasol Harry.

„Ďakujem,“ pobozkala som ho a nastúpila z druhej strany. „Môžeme ísť.“

„Hneď to bude, slečna Sanchezová.“

„Ale Harry, no tak,“ mávla som rukou so smiechom a už sme vyrazili do štúdia.

„Tak páni, ďakujem vám za váš čas. Ozvem sa čo najskôr s rozhodnutím,“ povedala som na záver a “rokovanie“ sa skončilo. Všetky moje otázky boli zodpovedané, vedela som všetky podrobnosti, ktoré by vyplývali zo spolupráce a tak som sa mohla rozhodnúť, ktorú ponuku prijmem.

Len čo sa kancelária vyprázdnila, dnu vošiel Harry a hneď ma pobozkal.

„Tak ako?“

„Výborne, na 90% som už rozhodnutá,“ usmiala som sa a vzala si zo stola všetky papiere.

„Len čo to bude 100%, napíš mi a preberieme zmluvu,“ ozvala sa zrazu Naomi a ja som na ňu vrhla vďačný pohľad.

„Samozrejme,“ usmiala som sa a vyšla som s Harrym von.

„Čo keby sme skočili niekam na obed?“ navrhol.

„Čítaš mi myšlienky. Môj žalúdok už plače od hladu,“ zasmiala som sa, chytila Harryho za ruku a cez cestu sme vošli do Nando´s. Najedli sme sa, porozprávala som mu, čo všetko sa dialo na stretnutí a tým som sa  vlastne aj rozhodla. Akurát som si musela prejsť zmluvu a ozvať sa Naomi. Bola som taká nadšená.

„Vicky? Počúvaš ma?“ ozval sa Harry.

„Čože?“ opýtala som sa zmätene, keď ma vytrhol z myšlienok.

„No jasné, že nie,“ zamračil sa.

„No tak, Harry. Vieš, že mám toho teraz veľa a tak o všetkom premýšľam.“

„Veď hej.“

„A čo si to vravel.“

„Že je už pomaly koniec leta a tak som navrhol, aby sme šli na dovolenku.“

„Dovolenku?“ ostala som prekvapená.

„Áno. Niekam by sme si vyrazili. Len my dvaja. Aspoň na týždeň.“

„A čo naša práca?“

„Tá predsa týždeň počká, nie.“

„Keď ja neviem. Keď uzavriem tú zmluvu, tak budú určite chcieť, aby sme spolu začali hneď pracovať.“

„Tak im povieš, že to môže byť až o týždeň.“

Premýšľajúc som sa dívala na Harryho nadšený výraz. Bolo by to úžasné, vypadnúť niekam, len s ním, no bála som sa, aby sa potom moja kariéra neskončila tak rýchlo, ako sa začala.

„Skúsim to nejako vybaviť,“ rozhodla som sa napokon.

„Tak sa mi to páči,“ usmial sa šťastne a nežne ma pobozkal. Čo by som si bez neho počala.