Coincidence 65

Harry ma so smiechom vyniesol až výťahu a až tam som sa upokojila natoľko, aby som sa zmohla povedať:

„Harry, ja sa musím vrátiť. Musím odovzdať zmluvu.“

„A kde ju máš?“ položil ma Harry na zem.

„V taške, prečo?“ opýtala som sa nechápavo. Harry len s úsmevom podišiel bližšie a rozopol pracku na mojej kabelke. V momente som ho pľasla po ruke a on sa prekvapene odtiahol.

„Vieš, že neznášam, keď sa mi niekto hrabe v osobných veciach bez povolenia,“ povedala som ako vysvetlenie a vybrala som zmluvu. „Čo s ňou chceš?“

Harry mi ju vzal z rúk a podišiel k Ashleyimu stolu.

„Mohli by ste to odovzdať Jenn a povedať jej, že sme museli súrne odísť, ale neviete kam?“

„Iste,“ usmiala sa Ash.

„Ďakujem,“ opätoval jej úsmev Harry a vrátil sa ku mne. „Vidíš? A je to vybavené.“

„Si poklad,“ usmiala som sa a venovala som mu dlhý bozk. Potom sme si privolali výťah a odviezli sa na prízemie. Vykročili sme ruka v ruke na ulicu a pustili sme sa pešo nevediac kam. Len sme si proste opäť užívali vzájomnú blízkosť toho druhého. Pritúlila som sa k Harrymu a on ma objal okolo pliec. Tak mi to všetko chýbalo. Už nikdy nedovolím, aby nás niekto iný rozdelil, povedala som si v duchu a pousmiala som sa.

„Čo sa tak usmievaš?“ opýtal sa ma Harry.

„Nič, len som šťastná,“ odvetila som.

„Tak to nie si jediná. Počuj, teraz ma napadlo ...“

„Áno?“

„Čo keby sme teda vyrazili na tú dovolenku?“

„Aaach, Harry. Ani si nevieš predstaviť, ako rada by som šla, len musím všetko najskôr vybaviť v práci.“

„Hmm, požičiaš mi tvoj telefón?“ odbočil odrazu od témy.

„Iste. A načo ti je?“ čudovala som sa podávajúc mu svoj Blackberry.

„Vydrž chvíľku,“ povedal a niečo doňho ťukal. Po chvíli si mobil priložil k uchu a s niekým telefonoval.

„Áno, tu je Harry Styles, priateľ Vicky Sanchez.“ „Bolo by možné, aby ste ju uvoľnili tak na dva týždne?“ „Iste, počkám.“ „To je výborné. Ďakujem krásne. Dopočutia.“

Potom opäť niečo naťukal a znovu volal.

„Ahoj, Jenn. Dostala si Vickinu zmluvu?“ „Áno, a dalo by sa to posunúť o dva týždne?“ „Úžasné. Si skvelá. Ďakujem. Maj sa.“

„Hotovo,“ usmial sa na mňa a podal mi mobil. Šokovane som len naňho hľadela a nenachádzala som slov.

„Si blázon,“ zahlásila som s úsmevom.

„Povedz mi niečo, čo ešte neviem,“ zasmial sa Harry a vyobjímal ma. „Ide sa do cestovnej agentúry!“

„Len tak nekrič. Chcem si túto chvíľku užiť s tebou sama bez otravných novinárov a oslepujúcich bleskov fotoaparátov.“

„Už som ako ryba,“ šepol a našpúlil ústa. Nemohla som odolať a pobozkala som ho.

„Tak sa mi to páči,“ zasmiala som sa a nechala som sa ním viesť.

Po polhodinovej prechádzke mestom sme dorazili do cestovky, ktorú vybral Harry. Privítal nás milý pán v okuliaroch s láskavým úsmevom a my sme sa posadili oproti nemu. Potom sme diskutovali, čo by sme vlastne chceli. Harry mal len jednu podmienku, a tou bolo more. Zvyšok som mala vybrať ja, tak som sa rozhodla, že to bude náhodne.

„Harry, nejaké číslo od 1 do ...“ pozrela som sa koľko strán má katalóg, „73.“

„Hmm, 69,“ uškrnul sa Harry a ja som zdvihla obočie. On len s úsmevom pokrčil plecami a ja som to už ďalej nekomentovala. Nalistovala som stranu 69 a prečítala si názov destinácie.

„Kuba,“ usmiala som sa naširoko.

„Hmmm, vyzerá to sľubne,“ odvetil Harry a naklonil sa ku mne, aby sme si prečítali ponuku. Bolo tam všetko. Dokonalá dovolenka.

„Tak, áno alebo nie?“ pozrel na mňa.

„Áno,“ povedala som šťastne a oči mi žiarili šťastím.

„Tak teda ideme na Kubu,“ usmial sa a pobozkal ma. Potom vytiahol peňaženku a podal mu kreditku. „Platíme hneď.“

„Počkaj, nenechám ťa to všetko zaplatiť,“ povedala som odrazu. „Pekne napoly.“

„Ale no tak, honey.“

„Nie, Harry. Nie som žiadna zlatokopka a nechcem ťa využívať. Polovičku platím ja,“ povedala som rozhodne a vytiahla som svoju kreditku. S úsmevom som ju podala a otočila sa k Harrymu. „Teraz je to fér.“

„Ale aj tak ťa tam budem pozývať,“ odvetil tvrdohlavo Harry s odutou perou.

„Proti tomu nič nemám, ale ak je to naša spoločná dovolenka, tak na ňu chcem prispieť,“ povedala som s úsmevom a pobozkala ho.

„Tak dobre,“ pritakal napokon a doriešili sme posledné veci ako termín, izbu a podobne. Harry chcel veľký apartmán, no ja som ho presviedčala, že je to úplne zbytočné, keďže tam budeme len spať. Napokon súhlasil a pán za pultom nám všetko naúčtoval.

„Nech sa páči,“ podal nám naspäť kreditky spolu s letenkami a prospektami. „Príjemnú dovolenku.“

Nadšení sme vyšli von a Harry mi dal aj svoju letenku, pretože som vraj zodpovednejšia. Nevyhovárala som mu to a odložila všetko do kabelky. Napokon sme si odchytili taxík a odviezli sa k nemu domov.

Ruka v ruke sme vošli do obývačky, kde už bol Louis s Niallom a naťahovali sa o diaľkový ovládač. Nechápavo sme zastali na dverách pozorujúc tichú bitku. Napokon im ovládač z rúk vykĺzol a vyletel do vzduchu. Podbehla som k nim a zachytila ho.

„Ďakujem,“ usmiala som sa na nich a posadila som sa do kresla. Zapla som nejaký romantický film a Harry si so smiechom prisadol.

„To je moje dievča,“ zasmial sa a pobozkal ma na vlasy. Otočila som sa, že mu dám pusu a zrakom som zachytila oduté tváre tých dvoch. Uškrnula som sa a pobozkala Harryho.

„Kde sa dvaja bijú, tretí víťazí,“ zasmiala som sa a zapozerala som sa do filmu. Len čo skončil, hodila som im ovládač a znovu začala bitka. Usmiala som sa a potiahla Harryho preč do kuchyne.

„Pripravím ti niečo?“ spýtal sa ma.

„Áno, dám si toasty, vďaka.“

„Hneď to bude,“ usmial sa a začal pripravovať.

„Kečup?“

„Áno.“

„Tatarataaaa, nech sa páči,“ položil predo mňa tanier s horou toastov.

„To je pre oboch, však?“

„Neboj,“ zasmial sa Harry a vzal si jeden. Nasledovala som ho, až kým sme všetko nezjedli.

„Mňam. Musím uznať, že toasty robíš výborné,“ oblizla som sa.

„Nie len toasty,“ uškrnul sa.

„Hmm, a kedy mi niečo uvaríš?“

„Kľudne aj dnes večer. Potom už asi nebude času, keď zajtra letíme.“

„No dobre, asi by som mala už ísť, keďže sa musím ešte pobaliť. Večer prídem,“ usmiala som sa a pobozkala ho.

„Pošlem po teba Louisa.“

„Okey.“

„Počkaj ešte.“

„Áno?“ otočila som sa na odchode.

„Ešte jednu pusu,“ pozrel na mňa svojím psím pohľadom. S úsmevom som teda prišla k nemu a s láskou som ho pobozkala. Tie bozky sa mi asi nikdy nezunujú. ešte stále pri nich cítim motýle v bruchu a srdce mi ide vyskočiť z hrude.

„Nechceš tu prespať?“ odtiahol sa zrazu Harry.

„A budeme to potom stíhať?“

„Vezmeš si so sebou aj batožinu a pôjdeme odtiaľto rovno na letisko.“

„Tak dobre,“ usmiala som sa a pozerala mu do očí. Do tých krásnych smaragdových očí. Pery sme mali od seba necelý milimeter, cítila som na nich jeho dych, no ani jeden z nás sa nepohol. Ten moment tesne pred bozkom som zbožňovala, no nikdy som nedokázala vydržať dostatočne dlho. Vždy ma pohľad naňho zmohol a ja som musela tú krátku vzdialenosť prekonať. Takisto to bolo aj teraz.

Po dlhom bozkávaní som sa konečne rozlúčila a pobrala sa k Naomi. Teda domov. Ešte stále som si nezvykla, že tam bývam. Nasadla som do taxíka a kým som sa viezla, vytočila som Sofiino číslo.