Coincidence 17

Tak aký bol prvý deň školy? :) Sú tu aj takí, čo začínajú na strednej, že? :) Tak ako sa vám vidí kolektív a učitelia? :)

Ahoj, viem, že nie je náš klasický deň, no už som to nemohol vydržať. Včera, keď si sa pýtala na tú otázku, chcel som sa opýtať niečo úplne iné, ale spanikáril som. No konečne som ako-tak nabral odvahu a chcel by som sa spýtať, či by si niekedy nešla so mnou von, keď si už tu v Londýne. Predsa len, tvárou v tvár to bude iné a konečne sa budeme môcť riadne zoznámiť. Iná príležitosť už nebude :P dúfam, že sa ešte ozveš :) bye

Prestala som dýchať. S otvorenými ústami som pozerala na správu a musela som si ju prečítať trikrát, aby som to strávila. Odľahlo mi. Nemusela som sa ho to pýtať ja. A taktiež ma potešilo, že sa so mnou chcel stretnúť, ale odrazu som začala panikáriť. Srdce sa mi rozbúšilo a ruky sa mi začali potiť. Nemohla som sa pohnúť z miesta a neustále som civela na tú správu. Ale prečo tá panika? Mala by som byť predsa šťastná nie?

Áno, bola som, ale odrazu to všetko zrazu nabralo na realite. Kým som sa odhodlávala na to, že ho pozvem von, bola tam ešte drobná šanca, že odmietne. No teraz, keď ma pozýval von on, už nebolo úniku. V žiadnom prípade som to nemohla odmietnuť, pretože by sa ma potom zmocnili neskutočné výčitky a navyše, keď som teraz zistila, že som sa zamilovala, už vonkoncom som nemohla povedať nie.

Ako tak som to predýchala a upokojila som sa. Ruky sa mi ešte stále triasli a horko ťažko som odpísala:

Ahoj :) budeš prekvapený, ale tiež som nad tým uvažovala :) a rada by som sa s tebou stretla a spoznala tvoje skutočné ja, nie len internetové :) navrhni dátum a čas a ja to poviem, či už náhodou niečo nemám :) pa

Keď som to dopísala, značne mi odľahlo. Už som to mala za sebou. Už len čakať na odpoveď. na perách sa mi usadil úsmev a ja som sa zvalila dozadu. LTT som nespadla na zem, keď sa so mnou posteľ nadniesla, no udržala som sa a radšej som už nerobila žiadne prudké pohyby. Pozerala som do stropu a premýšľala som. O čom? O Hesovi a o našom stretnutí, samozrejme. Aké to bude a podobne. No radšej som sa tých predstáv vzdala, aby som potom nebola sklamaná.

Zajtra som mala prácu, tak som sa pobrala do kúpeľne a umyla som si vlasy. Nechala som ich voľne schnúť a vrátila som sa do izby. Na hlavnom paneli mi svietil Skype na oranžovo. Správa? Od koho? Otvorila som ju a zistila som, že je od Hesa. Srdce sa mi rozbúšilo radosťou a nedočkavosťou a ja som si znovu uvedomila, čo vlastne cítim. Ako som mohla byť taká slepá a nevšimnúť si to?

No to zrejme bolo tým, že som sa ešte nikdy nezamilovala. Áno, mám už 18 rokov, o pár dní už 19, ale nikdy som s nikým nechodila. Neviem prečo, ale tak to jednoducho bolo. Iste pár chlapcov sa mi páčilo, no nikdy ma nikto nezaujal natoľko, aby sme sa posunuli niekam vyššie ako kamaráti. Dokonca som nemala ani svoju prvú ozajstnú pusu, takže popravde, bola som riadne nedočkavá. No keď už som vydržala do 18, tak nech to aspoň stojí za to.

Vrátila som sa z myšlienok späť k počítaču a čítala som správu:

Jeej, ako si ma potešila :) som veľmi rád, že sa konečne uvidíme naživo. Čo trebárs aj zajtra?

Zajtra? Ach nie, zajtra pracujem, to snáď nie. Bol ešte stále prihlásený, tak som mu odpísala:

Aj ja som veľmi rada, len zajtra sa mi to nehodí, pretože pracuje :/ Čo v utorok?

V utorok nemám voľno zase ja :( streda?

Streda je perfektná :) budem sa tešiť ... a kde?

Čo tak v Hyde Parku na moste?

Kľudne? Ale ako ťa spoznám? :)

Ja si ťa nájdem :D okolo 3?

Môže byť :) budem sa tešiť

Aj ja :) musím končiť, tak teda v stredu ... bye

Seeya :)

Bez odhlásenia som zaklapla počítač a položila som ho na zem pod posteľ. Potom som si len ľahla, oprela sa o vankúše a zasnívala som sa. Konečne sa s ním stretnem. Konečne ho naživo uvidím. Bola som neskutočne nervózna, no tá pravá tréma príde až v stredu v parku. Až potom si zrazu uvedomím, že je to naozaj a začnem panikáriť. No aj tak som bola neskutočne šťastná. Usmievala som sa od ucha k uchu a snívala som s otvorenými očami.

Bola som tak ponorená do svojich myšlienok, že som ani nepostrehla, že niekto klope na dvere. Až keď sa nadvihla posteľ, zaregistrovala som osobu v mojej izbe.

„Ou, ahoj,“ usmiala som sa na Sofiu, ktorá sedela na konci mojej postele.

„Tak čo?“ spýtala sa.

„Ako to čo?“ nechápala som. Nejako mi nedopínalo.

„No predsa Hes!“

„Ach ten,“ usmiala som sa.

„Tak podľa tvojho výrazu súdim, že to dopadlo veľmi dobre,“ usmiala sa.

„V stredu ideme von. A pozýval ma on, nie ja.“

„Vážne? Tak to je skvelé! Potom mi musíš všetko podrobne porozprávať, je ti to jasné?“

„Samozrejme, čo by som to bola za kamarátku,“ zasmiala som sa.

„Pozerám, že nám Londýn prináša šťastie. Ja a Matt. Ty a Hes.“

„Tiež to tak vidím. Ostávame?“

„Kľudne,“ zasmiala sa.

Harry

Už som to nemohol vydržať. Musel som ju pozvať von. Chcel som ju vidieť, a nie len z diaľky. Chcel som sa s ňou rozprávať. A hlavne som jej chcel povedať, kto som. Už ma to týralo, že som musel toľko predstierať. Zaslúžila si pravdu a aj ju dostane.

A tak som sa prihlásil na skype a napísal jej. Hádam si to prečíta skôr než v sobotu.

Ahoj, viem, že nie je náš klasický deň, no už som to nemohol vydržať. Včera, keď si sa pýtala na tú otázku, chcel som sa opýtať niečo úplne iné, ale spanikáril som. No konečne som ako-tak nabral odvahu a chcel by som sa spýtať, či by si niekedy nešla so mnou von, keď si už tu v Londýne. Predsa len, tvárou v tvár to bude iné a konečne sa budeme môcť riadne zoznámiť. Iná príležitosť už nebude :P dúfam, že sa ešte ozveš :) bye

Ostal som prihlásený a dúfal som, že budem mať šťastie ešte dnes. Odpísal som pár dievčatám na TT, followol som dve fanynky a odhlásil som sa. A odrazu mi zablikala správa. Takže predsa to bude môj šťastný deň. Teda, záleží na tom, čo mi odpovedala.

Čawko Harold :P Kedy sa plánuješ ukázať doma?

Gemma. Úsmev mi tváre opadol a ja som jej odpísal, že niekedy koncom budúceho týždňa sa zastavím. Uspokojila sa s tým a odhlásila sa. Nálada mi pomaly upadala, keď som si začínal uvedomovať, že mi už dnes asi neodpíše. No zrazu...

Ahoj :) budeš prekvapený, ale tiež som nad tým uvažovala :) a rada by som sa s tebou stretla a spoznala tvoje skutočné ja, nie len internetové :) navrhni dátum a čas a ja to poviem, či už náhodou niečo nemám :) pa

Hneď som jej odpísal a čakal odpoveď.

Jeej, ako si ma potešila :) som veľmi rád, že sa konečne uvidíme naživo. Čo trebárs aj zajtra?

Nič neprichádzalo. Zmocňovala sa ma úzkosť a ja som nevedel, čo robiť. Bola prihlásená a dokonca mi napísala, že bude rada, ak sa stretneme, tak prečo ma tak napína?

Aj ja som veľmi rada, len zajtra sa mi to nehodí, pretože pracuje :/ Čo v utorok?

V utorok nemám voľno zase ja :( streda?

Streda je perfektná :) budem sa tešiť ... a kde?

Čo tak v Hyde Parku na moste?

Kľudne? Ale ako ťa spoznám? :)

Ja si ťa nájdem :D okolo 3?

Môže byť :) budem sa tešiť

Aj ja :) musím končiť, tak teda v stredu ... bye

Seeya :)

Konečne!!! Už v stredu sa uvidíme. To bude paráda!!! Celý nadšený som zišiel do kuchyne a vzal som si z palaciniek, čo pripravil Louis. Našťastie boli celkom povedené a ja som sa neotrávil. No Louis si všimol, že sa niečo deje.

„Je ti niečo Hazza?“

„Malo by mi niečo byť?“ usmial som sa.

„Celý žiariš!“

„Som šťastný, že vás mám, tak čo,“ zasmial som sa a odišiel späť do izby. Louis tam ostal celý zmätený, no aj tak by sa viac nedozvedel. Aspoň zatiaľ nie.