Coincidence 34

Vtrhla som do jeho izby práve keď vychádzal z kúpeľne.

„Harry! Že sa včera nič nestalo?“ opýtala som sa ako šialená.

„Ty si nepamätáš?“ zasmial sa a ľahol si na posteľ.

„Od momentu, ako Zayn vyhlásil StripPoker tak nie. Niall mi všetko povedal, ale potom sa zatváril tak divne, že už nevie, čo sa stalo, keď si mi šiel ukázať izbu.“

„Ach tak, tak to si ma teraz urazila,“ povedal.

„Čože?“

„No že si to nepamätáš!“

„Takže ...?!“ zakňučala som a skĺzla som sa po stene.

No vtom sa Harry začal smiať ako blázon a ja som naňho vrhla vražedný pohľad.

„Styles! Ja ťa raz zabijem!“ zavrčala som zúrivo.

„Ale keď ty mi vždy na všetko naletíš,“ smial sa.

„Tss,“ odula som spodnú peru a odišla som preč. Harry sa ešte stále rehotal, takže ho bolo počuť až dolu.

„Čo mu je?“ opýtal sa ma Niall, keď som sa vrátila do kuchyne.

„Nesmierne sa na mne zabáva,“ povedala som dotknuto a vzala som si jeho tanier, keďže som ešte neraňajkovala. Za toto bude hladný. Po chvíli došiel do kuchyne aj Louis s Harrym, ktorému ešte stále svietil na tvár úškrn. Prižmúrila som oči a ignorovala som ho.

„Jeej, omeleta,“ zvolal nadšene Louis a sadol si. Harry si vzal Zaynov tanier, no ja som mu ho zobrala.

„To je Zaynove,“ povedala som bez citu a strážila som ho.

„A moje?“ zatváril sa zmätene.

„Ty si mal svoju dávku včera v noci,“ vyplazila som mu jazyk a on zamieril do ľadničky. Vytiahol si odtiaľ jogurt a zjedol ho postojačky.  Zayn prišiel ako posledný a ja som mu s úsmevom podala jeho tanier.

„Ďakujem,“ opätoval mi úsmev a sadol si za stôl.

„Fajn, do pol hodiny mi prineste do obývačky všetky veci na pranie a žehlenie,“ zahlásila som a vybrala sa do kúpeľne trochu upraviť. Požičala som si niečí hrebeň a zubnú pastu a hotová som sa vrátila do obývačky. Chalani boli ešte stále v kuchyni, tak som si zapla nejaký film a sledovala som ho. Medzitým som pozorovala hodinky a práve včas mi všetci doniesli svoje veci.

„Tamto položte veci do prania a tamto na žehlenie. A ešte mi povedzte, kde máte práčku.“

„Práčka je na prízemí v kúpeľni a žehliaca doska by mala byť za ňou. Žehličku nájdeš na chodbe v skrini,“ povedal Niall a odišiel. A tak som sa pustila do práce. Špinavé veci som hodila do bubna práčky a nastavila som ju, potom som vytiahla dosku a žehličku a pustila som sa do ostatných vecí.

Keď bolo všetko hotové, šla som do kuchyne a skontrolovala ich zásoby. Nebolo to bohviečo, tak som sa rozhodla zajtra cestou sem nakúpiť. No z toho, čo mali som spravila výdatný obed tak, aby zvýšilo aj na večeru a zvyšok som im odložila do ľadničky. Za celý ten čas som nikoho nestretla. Louis šiel za El, Zayn za Perrie a Niall hral na gitaru v svojej izbe. Kde bol Harry, to bola záhada.

„Obeeeeed!!!“ zakričala som, keď bolo všetko hotové. Niall s Harrym pribehli dolu a usadili sa. Nabrala som im na taniere a položila ich pred nich.

„Tak, dobrú chuť. Máte tam aj na večeru, tak si to len zohrejete. Vyžehlené veci máte poskladané na gauči a veci z práčky idem teraz vyvesiť. Potom ešte dopratám dom a pôjdem, no potrebujem peniaze na nákup, pretože tu už pomaly nič nemáte.

„Peniaze ti nechám na botníku pod vázou,“ povedal Harry, keď dožul sústo a ďalej sa venoval jedeniu. Ja som šla vybrať veci z práčky a zavesiť ich. Potom som ako-tak poriadila dom, umyla som za nimi riad a chystala som sa na odchod. Keď som brala peniaze z botníka, zjavil sa pri mne už konečne oblečený Harry a otvoril mi dvere so slovami:

„Odveziem ťa.“

Ja som len prikývla na súhlas a mlčky som kráčala k jeho autu. Nasadli sme a vyrazili na cestu. Celý čas bolo ticho.

„Ešte sa hneváš?“ opýtal sa Harry.

„Ale nie,“ odvetila som a opäť pozrela von oknom.

Keď sme zastavili pri dome, chystala som sa vystúpiť, no Harry ma zastavil.

„Vieš, že to nemusíš robiť. Vravel som ti to už včera.“

„Prehrala som stávku, a tak ju splním,“ odvetila som tvrdohlavo.

„Ako myslíš,“ usmial sa. „Tento týždeň máme celé dni nahrávanie, takže sa veľmi neuvidíme. Ak budem mať čas, zavolám ti, dobre?“

„Iste,“ usmiala som sa a spravili sme náš pozdrav. Vymysleli sme ho nedávno a zdravili sme sa tak iba my. Potom som mu ešte zakývala a vyrazila som k domu. Keď som vošla dnu, nikde nikoho nebolo. Všade bolo hrobové ticho aj napriek tomu, že bola streda poobede. A tak som vyšla po schodoch a zamierila som do svojej izby.

Po chvíli však niekto zaklopal na dvere.

„Ďalej,“ zvolala som a v dverách sa objavila Sofiina hlava.

„Smiem?“

„Iste.“

„Vieš, chcela by som sa ti ospravedlniť za včerajšok. Nemala som byť taká sebecká a odsudzovať ich pre to, čo sa o nich píše a hovorí. Bola by som rada, ak by si mi odpustila,“ pozrela na mňa prosebne.

„Ako sa na teba môžem hnevať,“ usmiala som sa a nastavila jej náruč. Radostne sme sa objali a opäť to bolo ako predtým. „Ale bola by som rada, ak by si ich akceptovala aspoň ako mojich priateľov. Mám ich veľmi rada a hlavne Harryho a nemienim sa s nimi prestať stretávať. Vlastne teraz ani nemôžem,“ dodala som s úsmevom.

„Iste. Ale asi by som sa s nimi radšej nestretávala. Predsa len, nechcem opakovať situáciu,“ usmiala sa a ja som to akceptovala. Nebudem ju predsa nútiť chodiť s niekým von. „A ako to, že teraz nemôžeš?“

„Prehrala som stávku,“ zasmiala som sa. „Teraz im musím robiť niečo ako slúžku celý týždeň.“

„A to čo sa včera dialo, že ste sa stavili?“ zasmiala sa aj Sofia.

„Hrali sme StripPoker.“

„Páni?! Ty si teda číslo. Bez obmedzenia?“ nadvihla obočie.

„Samozrejme, že s obmedzením,“ zasmiala som a štuchla ju do pleca.

„Takže si u nich aj spala?“

„Áno, a zároveň som si odpracovala jeden deň.“

„Tak to sa teraz asi týždeň veľmi neuvidíme, čo?“

„Vyzerá to tak,“ pokrčila som plecami.

„Tak veľa šťastia prajem,“ zasmiala sa. „Idem za Mattom. Uvidíme sa ... niekedy.“

„Pekný večer,“ popriala som jej a sledovala ju, ako vychádza z mojej izby. Potom som si ľahla a ani neviem ako, zaspala som.

Týždeň mojej stávky zbehol ako voda. Každý deň to isté. Ráno som si privstala, spravila im raňajky, doobedu som popratala a potom už len navarila obed aj večeru v jednom. Chalani boli takmer stále preč a tak som si púšťala hudbu a spievala si. Nik ma nepočul, tak som sa odvážila.

Posledný deň mali chlapci voľno a Harry sa podujal mi pomôcť.

„Ale to nemusíš,“ trvala som na svojom.

„Ja chcem. Nudím sa,“ zamračil sa.

„Tak dobre,“ hodila som mu handru a pustili sme sa do obývačky. Čas nám zbehol rýchlo, rozprával mi o celom týždni, ako makajú v štúdiu na novom albume a že sa nevie dočkať, keď bude hotový. Vraj bude mať teraz týždeň voľno, tak spolu budeme môcť byť častejšie. Pri tom sa mi v hrudi rozbúšilo srdce, zase a neskutočne som sa potešila. Chýbali mi tie naše rozhovory a všetky veci okolo toho.