Coincidence 41

Na nedeľu 30. semtembra plánujem Twitcam s kamoškou Erikou :) už ju niektorí poznáte :) prídete sa pozrieť? :D dám anketu, že aký by bol záujem, ale áno dávajte len v prípade, že určite prídete :) vďaka

Harry

Vicky si vzala svoje veci a zamierila do kúpeľne.

„Kam si sa vybrala?“ začudoval som sa.

„No predsa obliecť sa,“ odvetila.

„Keď sme boli priatelia, tak ti nevadilo sa predo mnou prezliekať a teraz hej?“ zaškeril som sa.

„Lenže vtedy som na sebe mala spodné prádlo,“ vyplazila mi jazyk a zavrela za sebou dvere. Neostávalo mi nič iné než čakať. Tých pár minút bolo pre mňa ako večnosť. Najradšej by som nikam nešiel a celý čas by som strávil s ňou. Nepotreboval som ani jesť.

No ona áno, takže sme museli našu chvíľku prerušiť. Vlastne ju prerušila už predtým. Asi som zašiel priďaleko, aspoň nateraz, no ak ešte nie je na niečo pripravená, pre ňu som bol ochotný čakať aj večnosť. Jej bozky boli všetkým a ja som o nich a ňu nechcel prísť tým, že na ňu budem tlačiť.

Po chvíľke sa otvorili dvere na kúpeľni a Vicky sa vrátila späť do izby. Poskladanú nočnú košeľu položila pod vankúš a pozrela na mňa.

„Ideme?“

„S tebou kamkoľvek,“ usmial som sa a kráčal som za ňou von. Na ceste stálo moje auto a ja som jej slušne otvoril dvere. Milo sa usmiala a nasadla. Rýchlo som ho obišiel a usadil som sa za volant.

„Kam by si chcela ísť?“

„Poďme len niekam do McDonaldu,“ navrhla.

„Ako chceš,“ usmial som sa a nahol sa k nej po pusu. So smiechom mi dala krátky bozk a už sme štartovali. Po niekoľkých minútach jazdy a čakania v zvyčajnej londýnskej zápche sme dorazili k najbližšiemu fast foodu. Vošli sme dnu, objednali si a sadli si do zadného boxu.

„História sa opakuje,“ zasmiala sa Viktória, keď sme sa usádzali.

„Čože?“ nechápal som.

„Tu sme sedeli a jedli na našom prvom stretnutí.“

„A teraz tu sedíme a jeme prvýkrát ako pár,“ usmial som sa.

Opätovala mi úsmev a spoločne sme sa pustili do jedenia. Keď sme vychádzali von, chytil som ju za ruku a ona neprotestovala. Na tvári sa jej objavil úsmev, hoc teraz tam bol takmer stále, tak ako aj na mojej. Cestou k autu nás však oslepil blesk fotoaparátu.

„Takže len priatelia, pán Styles?“ zakričal nejaký reportér napravo od nás a hneď pribehol bližšie. Pozrel som sa na Vicky, čo si o tom myslí. Vyzerala zmätene, no prikývla. Ako inak, vedeli sme sa dohovoriť aj bez slov. Obaja sme vedeli, na čo myslí ten druhý. Tak to bolo aj počas nášho priateľstva.

„Boli sme len priatelia. Dokopy sme sa dali len včera,“ odvetil som a aj naďalej som kráčal k autu držiac Vicks za ruku.

„Ako ste sa dali dokopy? Ľúbite sa? Myslíte, že vám to vydrží?“

„Ak by sme sa neľúbili, neboli by sme spolu, to je hádam logické. A teraz by som ocenil, keby ste nás už neotravovali a nezavadzali v ceste,“ povedal som a nastúpili sme do auta. Novinár spravil naše posledné zábery a už sme odchádzali preč.

„Si v pohode?“ spýtal som sa jej.

„Ale áno,“ odvetila, no úsmev nemala.

„Nie, nie si,“ otočil som sa k nej, keďže sme stáli na semafore.

„Je mi fajn,“ povedala a pokúsila sa o úsmev. „Len ma celý svet bude nenávidieť ešte viac,“ dodala potichu.

„Nebude,“ usmial som sa. „A aj keby, vynahradím ti to tisícnásobne.“

„Ľúbim ťa,“ usmiala sa a pobozkala ma.

„Ja teba viac,“ odvetil som a na zelenú som zaradil rýchlosť. Zvyšok cesty už prebehol v lepšej nálade a spoločne sme sa držali za ruky. Zaparkoval som pri dome a vošli sme dnu.

„Ahojte, chalani!“ zvolal som.

„Harry, pozeráme Nema, pridáš sa?“ zakričal Niall.

„Ak môžeme aj dvaja,“ odvetil som a spoločne držiac sa za ruky sme s Vicky vošli do obývačky. No jediný, kto nám venoval pohľad bol Louis. Jeho výraz bol najprv zmätený, potom prekvapený až sa naširoko usmial a povedal:

„No konečne!“

Vtedy zbystrili pozornosť aj ostatní a na tvárach sa im postupne usadil úsmev.

„Takže len kamaráti, čo?“ zasmial sa Zayn.

„Boli sme len kamaráti,“ odvetil som so smiechom a kráčal som k nim. Usadil som sa do kresla a Vicky som posadil na svoje kolená.

„Sekne vám to,“ ozval sa Liam.

„Vďaka,“ usmiali sme sa naraz.

„Takže som ostal len ja,“ dodal smutne Niall.

„Neboj, krpec, aj pre teba sa niekto nájde,“ zasmial som sa a postrapatil som mu vlasy. Hoci ten najmladší som bol ja, s radosťou som volal Niall krpec a spôsoboval som mu tým nervy.

„Nevolaj ma krpec. Som o necelých päť mesiacov starší než ty,“ precedil Niall medzi zuby.

„No len sa nezačnite škriepiť,“ zasmiala sa Vicky a oprela sa o mňa. Otočil som k nej hlavu a vyhľadal som jej ústa. 

„Wooohooo,“ zaziapal Louis.

„Prestaň,“ zaškeril som sa, no vlastne mi to ani tak neprekážalo.

„Ja nič,“ nasadil výraz neviniatka a opäť sa zahľadel na televízor.

My sme sa k ním pridali, no ja som sa nemohol sústrediť. Rovno neďaleko tváre som mal Vickin krk, ktorý ma priťahoval svojou sladko-sviežou vôňou. Netušil som, čo za voňavku používa, no priťahovala ma ako magnet. Privoňal som si k jej krku a nežne ju pobozkal. Jemne sa striasla, no neodtrhla zrak od televízora. 

A tak som sa prisal k jej krku a bozkával ho všade, kam som dosiahol. Rukou som jej hladil chrbát a spôsoboval som jej zimomriavky. Páčilo sa mi, čo to s ňou robí, a tak som nemienil ani v najmenšom prestať.

„Harry,“ šepla po chvíli.

„Hmmm,“ odtrhol som ja od jej pokožky.

„Nemôžem sa sústrediť,“ zasmiala sa potichu.

„Veď o čo mi myslíš že ide,“ uškrnul som sa.

„Ty jeden,“ šepla a pobozkala ma. Opäť sa vrátila k filmu a ja k jej krku. Nežne som ho bozkával a jemne hrýzol a pritom som sa opájal jej úžasnou omamnou vôňou. Tohto sa asi nikdy nenasýtim, pomyslel som si.

Keď film skončil, obaja sme sa tvárili, akoby nič a šli sme hore do izby, ako inak sprevádzaní Louisovým pokrikom a úškrnmi ostatných. Obaja sme sa len zasmiali a zavreli sa v izbe.

„Vieš, že som tu vlastne ešte ani nebola? Tak normálne myslím,“ usmiala sa Vicky a prezerala si každý kút izby.

„Prepáč, je tu menší neporiadok,“ ospravedlnil som sa, sadol si na posteľ a oprel sa o stenu.

„Čo budeme robiť,“ posadila sa oproti mne a skúmavo na mňa pozrela.

„Tak ja by som nápad mal, ale...“uškrnul som sa.

„Myslím niečo normálne,“ zasmiala sa.

„Veď to je normálne,“ priblížil som sa k nej tak, že sa nám tváre takmer dotýkali.

„Dokážeš myslieť aj na niečo iné ako na sex?“ zdvihla spýtavo obočie a kútiky úst sa jej roztiahli v úsmeve.

„Kto tu hovoril o sexe?“ zasmial som sa. Opäť som ju dostal. „Takže na to ty myslíš, heej?“

„Harold!“ buchla ma so smiechom do ramena. „Na čo si teda myslel?“

„Lepšie je to ukázať ako opísať,“ šepol som a pobozkal ju. Hoc som jej pery nepocítil len možno hodinku, neskutočne mi chýbali. A teraz akoby som dostal svoju dávku drogy a opäť som bol spokojný. Zvyšok dňa sme strávili v mojej izbe, či už bozkávaním alebo rozprávaním. Večer som ju odviezol domov a lúčili sme sa takmer polhodinu. Napokon už predsa len vošla dnu a ja som sa odviezol späť.

V myšlienkach som bol však stále s ňou, jej vôňou, telom, perami, očami a všetkým, čo som na nej miloval. Ako prežijem ten čas bez nej? Zamiloval som sa tak, ako nikdy predtým. Celým svojím srdcom, celou svojou dušou. Nevedel som si už predstaviť svoj život bez nej, a to sme spolu len jeden deň. Musel som to mať niekde v podvedomí aj predtým, inak by som nebol schopný takéhoto silného citu za jednu noc.