Coincidence 42

Toto nemá chybu :D

Ráno, keď ma mamka zobudí, 

najprv otvorím oči ako Harry,

pozriem sa, či to myslí vážne ako Zayn,

neochotne vstávam ako Louis,

natiahnem sa ako Niall 

 a napokon sa strasiem ako Liam a preberiem sa.

Vicky

Dni ubiehali a hoci sme už predtým trávili skoro všetok čas s Harrym spolu, tentoraz sme sa od seba skoro nepohli. Deň čo deň sme sa navštevovali, občas síce len na chvíľku kvôli našej práci. Ani sme sa nenazdali a zrazu bol august.

„Ten čas neskutočne letí,“ povedala som smutne pri pohľade na kalendár v mojej izbe.

„Prečo ten smutný tón?“ pozrel na mňa spýtavo Harry.

„V septembri predsa odchádzam.“

„Čože?“ zvolal šokovane a pristúpil ku mne.

„Veď som ti to ešte písala predtým na skype, že som tu len do konca leta.“

„Každý víkend za tebou priletím!“ povedal rozhodne Harry.

„Nebuď blázon. Vieš koľko peňazí minieš?“

„To mi je jedno. Cez prázdniny ti pošlem letenky a prídeš k nám.“

„Harry ...“ začala som, no on ma nenechal dopovedať.

„Už nechcem nič počuť. Neplánujem to všetko zahodiť za hlavu len kvôli vzdialenosti. Až priveľmi ťa ľúbim,“ dodal s ligotom v očiach a tuho ma objal.

„Aj ja ťa ľúbim,“ odvetila som s úsmevom a nežne som ho pobozkala.

„Tak čo, pustíme sa do toho filmu?“

„Priprav notebook a ja idem spraviť popcorn,“ usmiala som sa a vybehla som do kuchyne. Tam práve večeral Tom s Claire.

„Dobrú chuť,“ popriala som im a vybrala zo skrinky vrecúško popcornu. Hodila som ho do mikrovlnky a čakala som.

„Vďaka,“ usmiali sa obaja naraz.

„Nejaký filmový večer?“ opýtal sa Tom.

„Áno,“ usmiala som sa a vybrala som popcorn. Nasypala som ho do misky a už som utekala späť.

„Príjemnú zábavu,“ zavolala za mnou Claire a ja som len zakričala ´Ďakujem´.

Len čo som vpálila do izby, hodila som sa na posteľ a Harryho nadnieslo. Našťastie sa udržal a ja som sa len zasmiala. Za tie dva mesiace som sa už s posteľou naučila narábať, takže sa mi nemohlo stať, že by som z nej nejako spadla. Teda, väčšinou.

„Čo to bude?“ opýtala som sa.

„Woman in black,“ odvetil rozjasnene.

„Žartuješ?“ pozrela som naňho.

„Nie, prečo?“

„Horor? Takto na večer? Veď nezaspím!“

„Neboj, som tu, keby niečo a navyše dnes nespíš sama, tak aký problém,“ usmial sa milo.

„Tak dobre,“ povedala som s menšími obavami a oprela som sa oň dozadu. Každý sme si našli nejakú pohodlnú polohu a Harry stlačil play.

Polovičku filmu som ani nevidela, čo som si skrývala tvár do Harryho trička a jojkala som. Harry si to očividne užíval a hneď mi bolo jasné, prečo vybral práve horor.

„Nemuseli sme pozerať hororový film na to, aby som sa k tebe túlila,“ usmiala som sa naňho, keď vypol notebook.

„Tak dobre, prekukla si ma,“ zaškeril sa. „Ale i tak to bolo iné.“

„A v čom prosím ťa? Že som sa bála a ty si ma mohol „ochraňovať“, aby sa ti zvýšilo ego?“ zasmiala som sa.

„Nebuď zlá,“ zamračil sa Harry vtipne.

„Nemohla som si to odpustiť,“ vyplazila som mu jazyk a Harry to hravo využil a vtisol mi vášnivý bozk (už aj s jazykmi). Neodtiahla som sa a pokračovala som v opätovnom spoznávaní ústnych dutín. Telom mi lomcovala vášeň a celá nabudená som sa naňho prevalila.

Harry sa len pomedzi bozky pousmial a rukou mi prešiel po chrbte pod tričkom. Na pokožke mi nabehli zimomriavky a trošku som sa striasla. On si ma však pritisol ešte bližšie k sebe a druhou rukou ma držal za zadok. (Za ten čas sme sa hodne posunuli ďalej.)

Po chvíli sa však pretočil na mňa a ruka z môjho chrbta sa presunula na bruško. Pomaly pokračoval hore na nepreskúmané územia. Bola som natoľko vyhecovaná, že som nemala ani v najmenšom úmysle mu v tom brániť. Od pier prešiel k môjmu krku a opäť mnou prebiehali vlny rozkoše. Čo to vie s človekom spraviť, ak ten druhý vie, aké sú jeho citlivé miesta.

Ja som ho jednou rukou hladila po chrbte a druhú som mala taktiež na jeho pozadí, tak ako on predtým. Vášeň v nás sa stupňovala. Harry sa už presunul k podprsenke a hladil ma po prsiach. Pri jeho dotyku mi naskakovali ďalšie a ďalšie zimomriavky a celá som sa chvela. Keď však zamieril nižšie a nižšie, ešte stále som sa necítila pripravená. Zastavila som mu ruku a naznačila som mu, že to bolo zatiaľ dosť.

Uspokojil sa aj s týmto pokrokom a opäť sa venoval mojim perám. Zasypával ich tisíckami bozkov a ja som mu ich s láskou opätovala. Opäť sme sa pretočili a pokračovali v činnosti. Po chvíli som sa odtiahla a pozrela mu do očí s tou najväčšou láskou, akú som mu mohla poskytnúť.

„Ľúbim ťa,“ šepol.

„Aj ja ťa ľúbim. Navždy,“ odvetila som s  úsmevom a preplietla som naše prsty.   

„Navždy,“ usmial sa a naklonil sa ku mne. Aby ma pobozkal. Tento krát to už bol len malý a nežný, no stále vášnivý bozk a ľahli sme si vedľa seba. Len tak sme sa na seba dívali a užívali si moment blízkosti toho druhého.

Odrazu mi však začal vyzváňať mobil a ja som sa po ňom načiahla. Papa. Prečo mi volá tak neskoro v noci. Veď aj u nich už musí byť po polnoci.

„Hola,“ zdvihla som po španielsky. Harry na mňa hodil zvláštny pohľad, no ja som sa len usmiala a venovala som sa hovoru. Harry si odhrnul vlasy z môjho krku a začal ma jemne hrýzť. V časti ma to rozptyľovalo, no bolo to príjemné. Také ... wrrr.

„Prepáč, že volám tak neskoro,“ ospravedlnil sa.

„Nie, nie. To je v poriadku. Stalo sa niečo?“

„Nechcel som ti pridávať zbytočné starosti, ale mala by si to vedieť.“

„Čo by som mala vedieť?“ premkol ma strach.

„Dnes sa ...“

Hovor zrušený. Pozrela som na mobil a na displeji svietila len čierna obrazovka.

„Do riti!“ zanadávala som po slovensky a vyskočila som z postele. Harry za mnou len nechápavo hľadel, no našťastie sa nič nepýtal. Vrhla som sa na zásuvky a hľadala som nabíjačku. Ako naschvál tam bolo práve teraz milión veci a ja som ju nemohla nájsť. Po jednom som začala vyhadzovať obsah zásuviek, až som napokon našla to, čo som hľadala v poslednej. Samozrejme.

Rýchlo som preskočila všetok ten neporiadok na zemi a utekala som k zásuvke. Zapojila som mobil a zapla som ho. Ako inak mu to trvalo dobre že nie hodiny, no napokon sa predsa len spustil a ja som mohla zavolať ocinovi späť.

Rýchlo som vytočila jeho číslo a priložila som si telefón k uchu. Zvoní. Po asi piatom pípnutí mi papa zdvihol.

„Prepáč, vybila sa mi baterka,“ povedala som rýchlo.

„V poriadku.“

„Tak čo by som teda mala vedieť?“

„Ide o to, že ...“