Coincidence 22

Vicky

Opäť som skontrolovala skype, no bezúspešne. Od mojej poslednej správy, kedy som sa mu ospravedlňovala a vysvetlila mu, prečo som nemohla prísť zbehlo už pár dní a on mi neodpísal. Začínala som mať pocit, že sa na to predsa len vykašľal. Prečo sa toto stalo práve mne?! pýtala som sa sama seba a do očí mi vyhŕkli slzy. Čo som to spravila?!

No na sebaľútosť nebol čas. O hodinu som mala byť v sále, aby som sa pripravila na prehliadku. Opäť som pozvala aj Sofiu a tá si brala Matta. Za posledný týždeň to medzi nimi dosť iskrilo, no ešte spolu neprekročili čiaru priateľstva.

Vliezla som do kúpeľne a zmyla som zo seba všetky nečistoty. Potom som sa vrátila späť a obliekla som sa a ako zvyčajne som si  na vešiaku vzala šaty na afterparty. Zišla som dole, pozdravila som Matta, ktorý práve vchádzal dnu a vyšla som na cestu. Tam už čakal Sebastian, ako vždy a len čo som nasadla, zaradil rýchlosť a vyštartoval.

Do sály sme dorazili načas, ako vždy som sa zverila do rúk Carlosa a potom som sa šla prezliecť. Prehliadka prebehla výborne a za hodinu sme sa všetky modelky prezliekali do vlastného. Obliekla som si nové svetloružové šaty a vysoké sandále a hotová som šla medzi hostí.

Tentoraz som našla Sofiu po pár sekundách a pripojila som sa k ním. Debatovali sme o všeličom, keď som zrazu periférne zbadala v diaľke Harryho. O môj bože!!! On je tu a kráča ku mne!!! Čo teraz, Sofia sa o ňom nesmie dozvedieť! Vrhla som naňho šialený pohľad a jemne som mu naznačovala, aby sem nechodil. Našťastie to včas pochopil a odbočil do davu.

Ospravedlnila som sa a odišla som za ním. Stál neďaleko dverí dozadu a bol sám. Nenápadne som k nemu podišla a chytila ho za ruku. Otvorila som dvere a stiahla ho za ne. Keď sa zavreli, vydýchla som si a oprela sa o ne. Harry na mňa len pobavene pozeral a na perách sa mu pohrával nepatrný úsmev.

„Rád ťa vidím,“ usmial sa.

„Aj ja, prepáč, ešte som to kamoške nevravela a bol by to pre ňu šok. A ešte jedno prepáč, za ten štvrtok. Narýchlo nám Naomi presunula skúšku a nestíhala som. Keď som tam prišla, už si odišiel,“ vychrlila som zo seba.

„To je v poriadku. Chápem to.“

„Vďaka,“ usmiala som sa. „Ako to, že si tu?“

„Eleanor,“ povedal ako vysvetlenie.

„Ach, jasné,“ zasvietilo mi. „Vie o nás niekto?“

„Nie, aspoň zatiaľ nie,“ spustil smiech Harry.

„Prečo sa smeješ?“ zamračila som sa.

„Povedala si to takým tónom, akoby sme boli milenci.“

„Vieš, ako som to myslela,“ vyplazila som mu jazyk.

„To áno, ale...“oprel ruku o dvere tesne vedľa mojej hlavy a podišiel bližšie. Telá sa nám takmer dotýkali a moje srdce bilo ako o preteky. Netušila som, čo ma v úmysle.

Odrazu sa odtiahol a začal sa nahlas smiať, až sa chytal za brucho.

„Čo zas?“

„Ten ... výraz ... akoby som ... ťa išiel ... znásilniť alebo čo,“ hovoril pomedzi záchvaty smiechu.

„Zrejme sa veľmi dobre zabávaš, čo?“ prekrížila som si ruky na prsiach.

„To teda áno,“ odvetil ešte stále sa smejúc.

Otočila som sa a chytila som kľučku, že odídem. Odrazu sa akoby spamätal a jeho smiech razom prestal. Zatlačil dvere naspäť a zatarasil mi cestu.

„Prosím, nechoď. Prepáč,“ pozrel na mňa pohľadom smutného psíka. Nedalo sa naňho hnevať.

„Tak dobre,“ pripustila som a otočila sa opäť čelom k nemu.

„Nechceš odtiaľto vypadnúť?“ opýtal sa zrazu.

„Hmm, prečo nie,“ prikývla som s úsmevom. „Len si dôjdem po ostatné veci.“

„Počkám ťa tu,“ povedal a sadol si do kresla pri zrkadle. Ja som teda zamierila do šatne a otvorila som dvere. No miestnosť nebola prázdna, ako som očakávala.

„Ou, prepáčte. Ja som si len prišla po veci,“ povedala som rýchlo, keď som zbadala túliacu sa dvojicu na lavičke. Prudko sa od seba odtiahli a ja som v jednej osobe spoznala Sebastiana. No druhá osoba bolo dievča.

„Sebastián?!“ zdvihla som hlas.

„Ja ti to vysvetlím!“ povedal prosebne.

„Čo mi chceš vysvetľovať?  Zlomil si mojej najlepšej kamoške srdce tým, že si jej povedal, že si gay!“ okríkla som ho.

„Ty si gay?“ opýtalo sa začudovane to dievča, s ktorým tam bol.

„Nie, nie som. Vicky, prosím, nehovor jej to!“ prosil ma.

„A prečo by som nemala?“ zdvihla som obočie.

„Nechceš ju predsa raniť.“

„Už ju to neraní,“ odvetila som. „Je šťastne zadaná a to poznanie by ju akurát tak nahnevalo a pekne by si to na tebe zgustla.“

„No tak, Viktória. Kto ti sem dopomohol?“ usmial sa v nádeji, že mu to pomôže.

„Nesnaž sa ma vydierať! Nemal si klamať. Oveľa ľahšie by zobrala, keby si jej povedal, že nie je tvoj typ. Hnusíš sa mi!“

„Nejaký problém?“ ozvalo sa za mnou. Bol to Harry.

„Ale nie,“ odvetila som a schmatla tašku s mojimi vecami. „Môžeme ísť.“

„Vickyyy!!!“ volal za mnou Sebastián, no ja som ho ignorovala a rútila som sa von zadným vchodom.

„Ten parchant jeden!“ nadávala som potichu, no Harry ma zrejme počul.

„To bol tvoj priateľ?“ opýtal sa.

„Ale nie, to je debata na dlho. Už sa o ňom nebavme,“ povedala som a usmiala sa naňho. „Tak kam teraz?“

„Na hotel?“ pozrel na mňa vyškerene. Myslel si, že sa zľaknem alebo čo. No tentoraz som už bola pripravená. Ak sa chcel hrať, tak game on.

„Tak poďme. Ale platíš,“ prikývla som a zastavila taxík. Zmätene tam stál a pozeral na mňa. Toto zrejme nečakal. Myslel si, že som nejaká plachá myška, ktorá sa zľakne nejakého návrhu. Tak to teda nie!

„Zľakol si sa?“ podrýpla som ho s úškrnom.

„Iste že nie,“ spamätal sa a otvoril mi dvere auta. „Až po tebe.“

Nastúpila som a on si prisadol vedľa. Vodičovi zahlásil názov hotela a už sme sa viezli nočným Londýnom. Vytiahla som z kabelky mobil a napísala som SMS Sofii, že som už odišla a nech ma nečaká. Potom som ho odložila a pozrela sa von oknom. Odrazu som na stehne pocítila dotyk a ľudské teplo. Harryho ruka. Otočila som sa k nemu a sledovala som jeho úškrn.

„Nebodaj nevydržíš?“

„Predohra predsa musí byť.“

„V taxíku? Nie veľmi pohodlné,“ poznamenala som. Harry sa len usmial, no jeho ruka ostala na mojom stehne a doslova ma pálila. Len tak tak som sa premohla. Celým telom mi lomcovali hormóny a srdce mi bilo v nepravidelných intervaloch. Raz rýchlo, raz pomaly, inokedy vôbec – akoby sa zbláznilo. No našťastie som a udržala na uzde a pomyslela som si: Chce provokovať. To ma ešte dobre nepozná!

Natiahla som svoju ruku pod tú jeho a jemne som mu nechtami prešla po stehne až úplne nahor. Pobavene som sledovala jeho výraz, ako sa premáha a hryzie si do pery. Presne som vedela, čo na chlapcov platí, aj keď som ešte so žiadnym nič nemala. Spokojná som svojím výkonom som stiahla ruku späť k telu a tvárila som sa akoby nič. A potom sme zastavili.