Coincidence 24

Neverím, že som zmeškala ďalší twitcam!!!!!!!!! Vedeli ste, že ho mali včera chalani?!?! Kto ho videl?!?! Ja idem akurát pozrieť na YouTube reprízu. A navyše, dnes je VMA!!! Kto sa teší?! Teda, u nás je to až zajtra nadránom, ale aj tak? Budete pozerať, či spať do školy?! :D

Vicky

Čakala som napätá, kto uhne prvý. Chcela som nad ním za každú cenu zvíťaziť, no ak by malo dôjsť k puse, asi by som otočila hlavu alebo sa predsa len odtiahla. No približovala som sa na maximum, ako sa dalo a dúfala som, že to vzdá prvý. Keď sme od seba boli možno centimeter, tak, že som mu už ani nedokázala zaostriť na tvár, obaja sme naraz zastavili.

Tá chvíľa síce trvala len pár sekúnd, mne to prišlo ako hodina. Oči som mala stále otvorené a čakala som na najmenší náznak, že sa ma chystá pobozkať, aby som sa odtiahla. Srdce mi búšilo ako o život a všetky moje bunky tancovali. V hrudi som mala neskutočný pocit, ktorý ani neodkážem popísať a tak nejak som si začala uvedomovať, že by som ho pobozkať vlastne aj chcela. No potom som sa rýchlo spamätala. Nechcela som, aby to ohrozilo naše priateľstvo.

Vtom sa Harry odtiahol.

„Prepáč, nechcem to domrviť,“ povedal so sklonenou hlavou.

„Čo nechceš domrviť?“ opýtala som sa potichu.

„Naše priateľstvo. Už dva roky som nemal nikoho, ako si ty a nechcem to premárniť kvôli nejakej hlúpej hre.“

„Vážim si to. Tiež som sa chystala odtiahnuť, ak by som videla nejaký náznak,“ usmiala som sa.

„Takže sa nehneváš?“ pozrel na mňa spýtavo.

„Ako by som sa na teba mohla hnevať,“ drgla som doňho priateľsky. Na tvári sa mi rozžiaril úsmev a vzápätí ma z ničoho nič objal. Po pár sekundách ma prvotný šok prešiel a tak som ho objala tiež.

„Som veľmi rád, že ťa mám, vieš o tom?“

„Aj ja som rada.“

„Takže si si myslela, že to vzdám prvý, háá?“ zaškeril sa, keď sa odtiahol.

„Dúfala som. Nerada prehrávam,“ zasmiala som sa.

„Ale veď som najväčší záletník a lámač ženských sŕdc,“ pousmial sa.

„A o tom som mala odkiaľ vedieť?“ našpúlila som pery. Veď presne to odo mňa chcel, nie? Aby som ho nespájala s tými klebetami a článkami.

„Vďaka,“ zasmial sa. Spravila som grimasu a postavila som sa. Podišla som k posteli a hodila som sa na ňu.

„Táto posteľ už tak dúfala. Teraz je celá sklamaná,“ povedala som smutnými hlasom.

„Tak na nej môžeme aspoň spať, aby sa necítila taká zbytočná,“ poznamenal Harry a ľahol si vedľa. Otočila som sa na bok a študovala som jeho profil. Bol dokonalý. Všimol si, ako si ho prezerám a otočil sa na bok ku mne. A tak sme ležali vedľa seba a dívali sme sa na seba.

„Máš krásne oči,“ ozval sa zrazu Harry.

„Ďakujem,“ usmiala som sa a cítila som, ako sa mi červeň hrnie do líc. Keby som ja mala vymenovávať, čo všetko má on krásne, boli by sme u do rána, pomyslela som si.

Nechcela som, aby sa to zvrhlo do témy, o ktorej som nechcela rozprávať, tak som sa ho spýtala na chalanov. Rozprával mi o nich, akí sú a čo všetko s nimi prežil. Pri väčšine ich zážitkov som sa až chytala za brucho, čo ma tak bolelo od smiechu. Fakt boli zábavná kopa a viac než polovicu z toho, čo vravel, som nevedela.

Rozprávali sme sa dlho do noci o všeličom možnom, čo nám práve prišlo na rozum. Vonku bola už tma a mne sa už pomaly od únavy zatvárali oči.

„Harry?“

„Áno?“ usmial sa na mňa.

„Poďme už spať, aby som nezaspala uprostred tvojho rozprávania,“ povedala som zívajúc.

„Jasné,“ odvetil a postavil sa. Začal si rozopínať nohavice a ja som naňho len šokovane pozerala.

„Harry?“

„Hmmm?“ zamrmlal.

„Asi by bolo lepšie, keby si si aspoň tie nohavice nechal na sebe,“ poznamenala som.

„Jáj, prepáč,“ usmial sa a zapol si ich naspäť. Vyzula som si topánky, ľahli sme si pod perinu a popriali si dobrú noc.

Ráno som sa zobudila s Harrym za chrbtom a jeho rukou prehodenou cezo mňa. Nebol to nepríjemný pocit. Žalúdok mi však zvieralo a srdce znovu búšilo ako o preteky. Opatrne som mu nadvihla ruku a snažila som sa spod nej dostať.

„Hmmm,“ zamrnčal Harry a prehodil sa na druhý bok. Konečne som bola voľná a mohla som vstať. Rýchlo som šla do kúpeľne, aby som uvidela svoj stav. Našťastie to nebolo až také zlé. Prečesala som si vlasy rukou a zotrela som si spod očí maskaru.

Napokon som sa vrátila späť do izby a to už bol Harry hore a sedel na posteli.

„Dobré ráno,“ usmiala som sa.

„Aj tebe,“ opätoval mi úsmev. „Ako si sa vyspala?“

„Veľmi dobre. Na takejto výbornej posteli v skvelej spoločnosti to inak ani nemohlo byť.“

„Ale no, budem sa červenať,“ mávol rukou Harry a ja som sa zasmiala.

„Ja už radšej pôjdem, aby sa o mňa Sofia nebála,“ povedala som a vzala si z gauča kabelku.

„Ešte počkaj, prosím. Raňajky?“ pozrel na mňa.

„Tak dobre,“ súhlasila som a sadla som si späť na posteľ. Harry zatiaľ zdvihol telefón a objednal nám lievance s kúskami ovocia a džús. O pár minút nám už klopali na dvere a Harry šiel otvoriť. Samozrejme bez košele. Keď ho to dievča zbadalo, myslela som si, že tam na mieste umrie. Harry vyčaril svoj sexy úsmev a poďakoval sa.

„Chudák to dievča,“ zasmiala som sa, keď zatvoril dvere.

„Prečo?“ nechápal Harry.

„Nevidel si ten jej výraz? Otvoril jej polonahý Styles.“

„Nepreháňaj,“ mávol rukou a položil tácku na posteľ. 

Prisadol si ku mne a spoločne sme sa pustili do jedenia. Keď som bola plná, oprela som sa o vankúše a predychávala som to.

„Nemôžem. Sa. Pohnúť,“ dostala som zo seba horko ťažko.

„Neboj,“ zasmial sa Harry a odniesol tácku na stolík. Potom si obliekol košeľu a sako s mojou kabelkou a taškou mi hodil do rúk. Potom sa zohol a ruku mi vopchal po chrbát a kolená. Keď som zistila, čo chce urobiť, vykríkla som.

„Harry, nie!“ začala som sa smiať.

„Držím ťa, neboj,“ usmial sa a ja som ho objala okolo krku.

„Polož ma, prosím,“ dostala som zo seba pomedzi smiech.

„Nie,“ zaťal sa a kráčal k dverám.

„No tak, Harry!!!“ dusila som sa smiechom. Ani len sa nezastavil a otvoril dvere. Vyšli sme von a ja som stlačila gombík na výťah.

„Ešte ti nestačí?!“

„Nesiem ťa až do taxíka,“ povedal tvrdohlavo.

„Harry, prosím!“ smiala som sa. Bol zaťatý ako baran. Vyšli sme tak z výťahu a všetci v hale sa na nás dívali. Nemohla som sa prestať smiať, tak som aspoň tlmila zvuk do Harryho košele. A bolo to dobré aj na druhú vec, že nikto nevidel moju tvár. Vyšli sme až pred hotel a tam už čakalo viacero taxíkov. Harry otvoril na jednom dvere a opatrne ma posadil. Len čo som sa posunula, sadol si ku mne a zavrel dvere.

„Najprv odvezieme teba, takže povedz adresu,“ povedal. A tak som pomedzi smiech nadiktovala, kde bývam a snažila som sa upokojiť.

„Si blázon, vieš o tom?“

„Hovoria mi to,“ uškrnul sa.