One Direction Stories: Coincidence 37

„Všetko najlepšie!“ zvolala a ja som sa pozrela pred seba. Stála som sa preplnenom parkovisku a predo mnou bola obrovská hala, na ktorej svietil nápis ´One Direction Concert´.

„O môj bože!!!!“ zapišťala som. „Ja ... my ... koncert ... ideme?“ pýtala som sa s údivom.

Sofia vybrala z kabelky dva VIP lístky a podala mi ich.

„Neverím!!!“ jačala som ako šialená. „Ale veď ich neznášaš.“

„Ale nie zas až tak,“ usmiala sa na mňa.

„Bože môj! Ja ... neverím .. vlastným ... očiam,“ kúskovala som vetu na časti. Ešte stále mi to nejako nedochádzalo.

„Ja idem na ich koncert! VIP vstupenky!“ zvýskla som nadšene a hodila som sa na Sofiu. Tá sa len začala smiať a opätovala mi objatie. „Ty si tá najlepšia kamarátka na svete!“

„A niečo nové?“ zasmiala sa Sofia. „Len tie VIP lístky už ani nepotrebujeme, keďže sa s nimi poznáš osobne.“

„Ale aj tak to pre mňa znamená neskutočne veľa! Ďakujem ti, Sofi, že mi plníš sny a ďakujem ti, Bože, že mám takúto úžasnú kamarátku!“

„No už toľko neďakuj a poďme dnu,“ zasmiala sa a spoločne sme vykročili. Nemohla som uveriť, že idem na ich koncert. Aj keď som ich už síce poznala, predsa len počuť ich spievať naživo a byť priamo vpredu bude ... nezabudnuteľné!

Postavili sme sa do radu, kde stáli stovky dievčat a pomaly sme sa posúvali, až sme boli dnu a šli sme rovno pred pódium, kde sme ukázali lístky. Dostali sme na krk VIP kartičky a šli sme priamo do stredu pred pódium. Celá natešená som čakala na moment, kedy prídu chalani a rozbalia to.

Hala sa pomaly zaplňovala a všetky dievčatá skandovali ´One Direction´. Nadšene som sa k nim pridala a o chvíľu sa už vypli svetlá a reflektory sa namierili na pódium. Podlaha sa začala dvíhať nahor a postupne sa objavovali ich tváre a telá. V pozadí začala hrať melódia WMYB a Liam začal spievať.

Nadšene som skákala a spievala som spolu s nimi aj vlastne celou halou. Všade okolo mňa boli dievčatá, ktoré to cítili rovnako ako ja a my sme boli niečo ako rodina. Užívala som si každú sekundu piesne a pri sóle sa na mňa Harry pozrel.

Keď ma zbadal, vôbec sa nezatváril prekvapene, len sa pousmial a celé jeho sólo sa na mňa díval. Cítila som, ako sa mi hrnie červeň do tváre, no potom začal opäť refrén a ja som začala opäť skákať a spievať. Bolo to proste neprekonateľné. A to bola zatiaľ len jedna pieseň.

Keď chalani dospievali, hudba stíchla a Harry si vzal mikrofón.

„Ahoooj!“ zvolal a celá hala mu odpovedala ako ozvena.

„Dnešok je výnimočný deň. Pre vás, ktoré tu ste, je možno výnimočný práve týmto koncertom, no pre mňa je výnimočný tým, že dnes je tu aj jedna osoba, ktorá pre mňa neskutočne veľa znamená a navyše je to aj jej veľký deň, pretože má dnes narodeniny. Všetko najlepšie, Vicky,“ zakričal a ukázal na mňa. Myslela som si, že zle počujem. To snáď nie je možné! Odkiaľ vie, že mám dnes narodeniny? civela som naňho šokovane. Sofia! napadlo ma a otočila som sa k nej. Len sa na mňa usmiala a pokrčila plecami.

„Viem, že máš túto pieseň najradšej, takže táto je pre teba,“ usmial sa a poslal mi vzdušný bozk. Vyskočila som a chytila ho. Usmiala som sa naňho a počúvala som tú najkrajšiu pieseň, ktorá bola venovaná mne. Iba mne. Moments.

Zvyšok koncertu spievali chalani všetky ich albumové piesne aj niektoré cover verzie. Celý čas som sa neskutočne zabávala a užívala som si každú stotinu sekundy.

„A teraz posledná pieseň, Forever Young, no predtým by som poprosil, aby nám sem doniesli jedno prekvapenie,“ uškrnul sa Harry a nejaký chlapec doniesol na pódium veľkú čokoládovú tortu. O môj bože! vzdychla som si. To nemyslí vážne! No on to myslel vážne.

„A teraz nám tu už chýba iba oslávenkyňa!“ zvolal Harry a podišiel ku mne na kraj pódia. Podal mi ruku, aby mi pomohol dostať sa na pódium, no ja som odmietla. Šokovane som kývala hlavou zo strany na stranu a ustupovala som.

„Niekto sa nám tu hanbí!“ zvolal Louis a ja som naňho vrhla vražedný pohľad. „Tak jej trošku pomôžme! Vicky! Vicky! Vicky!“ začal skandoval a ostatní chalani sa k nemu pridali. Postupne sa pridala celá hala a tak som podala ruku Harrymu a vyšla som hore. Stovky dievčat začali hulákať a ja som sa im naozaj čudovala, že ma v duchu nepreklínali a nezabíjali, aby mohli byť na mojom mieste.

Harry ma viedol k torte, na ktorej horelo 19 sviečok.

„Sfúkni ich a niečo si želaj!“ usmial sa na mňa.

Opätovala som mu úsmev a chytila som si vlasy, aby sa mi nezapálili. Sfúkla som sviečky a priala som si. Povedať to nesmiem, inak sa to nesplní. Potom ku mne podišiel Harry a objal ma. Popritom mi do ucha zašepkal:

„Vyzeráš nádherne. Príďte potom za nami dozadu.“

Poďakovala som mu úsmevom a pobrala som sa späť k Sofii. Netušila som síce, načo bolo toto dobré, no bolo to naozaj milé a cenila som si to. Toto boli tie najkrajšie narodeniny, aké som kedy zažila, a to sa ešte zďaleka nekončili. Netušila som, čo majú prichystané, no ako som poznala Harryho, toto ešte nebol koniec.

Užila som si poslednú pieseň a keď chalani za aplauzu odchádzali, vybrali sme sa za nimi dozadu. Ochrankári nás pustili bez problémov a my sme sa ponáhľali za nimi po chodbe.

„Chalani, stojte!“ zakričala som za nimi.

Všetci sa otočili a s úsmevom nás počkali.

Šla som rovno k Harrymu a tuho som ho objala.

„Si blázon, vieš o tom?!“ zasmiala som sa.

„Áno, viem,“ zaškeril sa. „Ale poďakuj sa Sofii. Ona všetko zorganizovala.“

„Už sa stalo! Je to tá najlepšia kamarátka na svete,“ usmiala som sa na ňu.

„No a teraz poďme dozadu,“ zvolal na nás Liam a my sme ich nasledovali. Vošli sme do ich šatne, kde nikoho nebolo, len na stole ležali zabalené škatule previazané stuhou.

„Všetko najlepšie, ešte raz,“ zvolali všetci naraz a Sofia pribehla k stolu a z tašky vytiahla svoj darček. Stála som tam udivená a neschopná preriecť slova.

„Vy ste sa zbláznili,“ dostala som zo seba po chvíli.

„Ale čoby. Sú to len drobnosti na pamiatku,“ mávol rukou Zayn.

„Otvor ich,“ kázal mi nadšene Niall.

„Tak dobre,“ usmiala som sa a podišla som bližšie k stolíku.

„Najprv môj!“ skríkol Louis a vopchal mi do rúk stredne veľký balíček. Bol ľahučký ako pierko, no netušila som, čo v ňom je. Dala som dole mašľu a rozbalila ho. Z krabice som vytiahla plyšovú mrkvu s očami a vyplazeným jazykom.

„Jeeej, Louis. To je zlaté,“ nadchýnala som sa. „Ďakujem,“ objala som ho.

„Teraz môj!“ zvolal Niall a dal mi druhý balík. V ňom bol obrovský červený Haribo medvedík na paličke.

„Mňam,“ oblizla som sa. „Ďakujem krásne,“ objala som aj jeho. Takto to pokračovalo ďalej a od Zayna som dostala krásne zdobené zrkadielko s držadlom a od Liama náhrdelník s korytnačkou, pričom pancier bol zo zeleného smaragdu. Dúfala som však, že to nie je pravý drahokam. Sofia mi kúpila navyše ešte fľašu drahého šampanského, pri ktorej som sa zasmiala a napokon prišiel na rad Harry a do rúk mi vložil malú krabičku.