Coincidence 29

Tie časti, čo mám napísané dopredu sa riadne skracujú :D enjoy

Harry

Keď som jej vysvetlil môj plán a na všetkom sme sa dohodli, ešte chvíľu sme kecali a následne som sa už pobral domov. Musel som sa predsa pripraviť na večer. Na rozlúčku som ju ako zvyčajne objal a užíval som si ten zvláštny, no príjemný pocit, ktorý som pri tom prežíval.

Keď som došiel domov, chalani už boli hore, no Celeste spala. Šiel som za nimi do kuchyne a pripravil som si raňajky. Keď som si k nim prisadol, všetci na mňa upierali svoj pohľad.

„Čo sa deje?“ opýtal som sa.

„Kde si tak skoro ráno zmizol? Veď ty vždy vstávaš posledný, teda okrem Zayna, no ten tu teraz nie je,“ opýtal sa Niall.

„Bol som sa presť.“

„S ňou?“ vyzvedal Louis, no len čo to vyriekol, zakryl si dlaňou ústa. Preriekol sa. Hodil som na neho vražedný pohľad a Niall sa hneď pýtal.

„S kým s ňou?“

„S nikým som nebol. Bol som sám,“ zdôraznil som posledné slovo.

„Ale koho to Louis myslel?“

„Nikoho,“ odvetil som mrzuto.

„No ták, Harry!“ naliehal Niall. Vtom buchli vchodové dvere a dnu sa vtrepal Zayn s Liamom. Odľahlo mi, že sa na to zabudne, no moje nádeje boli zbytočné.

„Chalani, Harry má milenku!“ zakričal Niall.

„Čože má?“ zbystrili pozornosť.

„Nikoho nemám. Je to len kamarátka.“

„Ale isto, Harry. Kedy si ty mal kamarátku,“ podpichol do mňa Zayn. „Friends with benefits?“

„Vieš, že ťa Paul zabije, ak to zistí alebo ak sa to dozvedia noviny,“ pozrel na mňa karhavo Liam.

„Je to len kamarátka,“ zopakoval som beznádejne.

„Pred nami nemusíš skrývať svoju lásku,“ zasmial sa Niall.

„A je aspoň dobrá v posteli?“ pýtal sa Zayn.

„Harry? O čom to tu chalani rozprávajú?“ ozval sa za mnou piskľavý hlas. Celeste. Usmial som sa sám pre seba. Nakoniec to predsa len pekne vyšlo.

„Tak my už radšej pôjdeme,“ povedal Liam a vstal od stola. Ostatní sa pobrali za ním a Louis ma cestou potľapkal po ramene, aby som sa držal. Celeste si sadla oproti mne a uprene sa na mňa dívala.

„Máš milenku? Kto je to?“ opýtala sa nahnevane.

„Nikto. Nikoho nemám,“ zapieral som, no naschvál som sa tváril tak, že aj tupec by zistil, že klamem. A o to mi šlo.

„Určite?“ nadvihla obočie.

„Určite,“ divo som prikyvoval v nádeji, že jej to dopne. No nič. Ona bola asi naozaj vymetená alebo tak naivná.

„Tak dobre,“ usmiala sa. „Kam pôjdeme dnes?“

„Mohli by sme ostať doma, nie? Ale večer mám ešte nejaký program.“

„Dobre, tak si spravíme pekný večer. A potom môžem ísť s tebou,“ ponúkla sa.

„Zvládnem to aj sám,“ odvrkol som a odišiel som preč. Vybehol som po schodoch a vošiel som do izby. Tam už sedel Louis.

„Prepáč, nechcel som sa prerieknuť.“

„To je v pohode,“ usmial som sa. „Padlo mi to vhod.“

„Celeste?“

„Áno.“

„Takže sa na teba vyvrieskala a sťahuje sa?“ opýtal sa s nádejou.

„Zatiaľ nie, ale čoskoro.“

„Takže ty si jej to zaprel.“

„Áno, ale je to súčasť plánu. Ale vieš, ako som „klamal“? Všetko na mne bolo vidno, že každá veta je lož, no ona to nepochopila. No rozumieš tomu?“

„Páni, tá je teda vážne blbá. Čudujem sa, kde ju Paul našiel. Na nejakej psychiatrii alebo kde?“

„Tak to by na ňu sedelo,“ zasmial som sa. „Ale neboj, večer mám plán. Vicky mi s tým pomôže.“

„Ktože to?“

„No tá kamarátka,“ usmial som sa.

„Pekné meno.“

„Len sa nepreriekni pred El.“

„Jasné,“ ukázal mi zdvihnuté oba palce. Hádam to aj dodrží.

Zvyšok dňa sa vliekol ako slimák, no napokon predsa len nastal večer. Celeste objednala sushi a vzali sme si ho ku mne do izby. Tam som mal podhodený rúž, čo mi požičala Vicky a jej podprsenku. No tak nenápadne za vankúšom a na stole pri perách bol rúž.

Kým sme večerali, netrpezlivo som sledoval čas. Keď bolo za minútu 8, ospravedlnil som sa a odišiel som na WC. Mobil som nechal ležať na posteli. Zavrel som sa v kúpeľni a pritisol ucho k dverám. Po chvíľke som počul zvonenie, ktoré onedlho prestalo. Dúfal som, že to zdvihla a počítal som sekundy.

Celeste

Harry sa ospravedlnil, že si musí odskočiť a tak som osamela. Prezerala som si jeho izbu, čo všetko tu má a tak ďalej. Čítala som si názvy kníh, keď mi zrak padol na stojan s perami. Zdalo sa mi, že tam niečo nesedí, no v tej chvíli začal zvoniť Harryho mobil a ja som šla ku posteli. Zobrala som ho do rúk a pozrela na displej. Vicks :-*?!?! Kto je do čerta Vicks a prečo ma pri jej mene pusinku?!

Hypnotizovala som mobil pohľadom a premýšľala som, či to dvihnúť. Veď Harry je aj tak na toalete. Napokon som sa rozhodla pre stlačenie zeleného tlačidla a mobil som si priložila k uchu.

„Harry, kedy už prídeš. Už som netrpezlivá. Čakám ťa už vyše polhodiny. Prichystala som ti nádherný večer, na ktorý nezabudneš,“ ozval sa ženský hlas. Čože?! Kto to je?! A prečo mal k nej Harry prísť? Nádherný večer?! On má milenku! Klamal mi! uvedomila som si odrazu a od šoku som sa ani nemohla pohnúť.

„Harry?!“ ozval sa opäť hlas v telefóne. „A do riti!“

Píp, píp, píp. Hovor zrušený. Do kelu, Harry ma podvádza! S nejakou hlupaňou. Čo teraz?!

Odrazu sa otvorili dvere z kúpeľne a dnu vošiel Harry celý vysmiaty.

„Ešte stále mám v ústach tú výbornú chuť,“ usmial sa a šiel ma pobozkať. Odtiahla som sa a postavila vedľa postele.

„Volala ti tvoja milenka,“ povedala som so slzami na krajíčku.

„Čože? Aká milenka?!“ opýtal sa. Nepovedal, že žiadnu nemá. Opýtal sa aká. Je ich nebodaj viac?!

„Vicks! Vraj ma pre teba pripravený nádherný večer, na ktorý nezabudneš, tak by si sa mal poponáhľať!“ skríkla som a slzy mi vytryskli z očí. Z postele som schmatla prvý vankúš, čo mi prišiel pod ruku a hodila som ho po ňom. A pod ním bola ... podprsenka?!

„Nepodvádzam ťa!“ skríkol, len čo sa uhol.

„Nie? A čie je toto?“ zvolala som a hodila mu do tváre tú podprsenku.

„Ale .. to nie je tak, ako si myslíš!“

„Paul mi tvrdil, že si iný, no nemala som mu veriť. Odchádzam a už ťa v živote nechcem vidieť!“ skríkla som a vykročila na chodbu k svojej izbe.

„Ale no taaak ...“ zvolal za mnou. Ani len som sa neotočila a vošla som do izby, kde som zatiaľ bývala. Nestihla som si všetko vybaliť, a tak to bolo pre mňa ľahšie. Tých pár vecí som hodila do kufrov a prvé dve som zniesla dole. Keď som sa vracala po tretí, z izby vyšiel Harry a kľakol si predo mňa.

„No tak, odpusť!“

„Prac sa mi z cesty!“ zvrieskla som a vypochodovala som s posledným kufrom dolu. Vyšla som pred dom a odchytila si taxík. Vodič mi pomohol s tretím kufrom a ja som niesla prvé dve. Harry za mnou ešte stále kričal: „Ja sa zmením! Daj mi šancu!“

Ukázala som mu prostredník a nastúpila do auta. Vraciam sa do New Yorku!

Harry

„Ale no taaak ...“ volal som za ňou, keď odchádzala z mojej izby. Neotočila sa a zmizla v tej svojej. Z dverí oproti vykukol Louis a spýtavo sa na mňa pozrel. Ukázal som mi zdvihnutý palec a vrátil som sa do izby. Keď sa vracala po posledný kufor, hodil som sa pred ňu na kolená a riekol som dúfajúc, že moje slová nevezme vážne:

„No tak, odpusť!“

„Prac sa mi z cesty!“ zvrieskla a odpochodovala dolu. Vyšla pred dom a odchytila si taxík. Vodič jej pomohol s tretím kufrom ja som za ňou posledný krát zakričal: „Ja sa zmením! Daj mi šancu!“

Ukázala mi vztýčený prostredník a nasadla do auta. Len čo zabočili za prvú zatáčku, vrátil som sa dnu, zavrel dvere a nadšene som z plného hrdla vykríkol:

„Juchúúúúúú!!! Je preeeeeč!!!“

Chalani zbehli dolu a radovali sa so mnou. Konečne sme sa jej zbavili. Vybral som z vrecka mobil a vytočil som Vickyne číslo:

„No ako to dopadlo?“ opýtala sa nedočkavo.

„Výborne,“ zvolal som. „Už je preč a to len vďaka tebe! Ďakujeeeem!!!“

„Nie je zač,“ zasmiala sa. „Na to sú priatelia.“

„Zbožňujem ťa. Najradšej by som ťa celú vybozkával, že si ma zbavila tej ježibaby.“

„No no no. Nepreháňaj to zas,“ smiala sa.

„Myslím to vážne,“ odvetil som. „A dnes pozývam do klubu! Ide sa oslavovať!“

„Tak dobre. Príď po mňa o hodinu. Maj sa!“

„Budem tam, pa.“

„Takže nikto?“ pozreli na mňa tí traja naraz.

„Je to len kamarátka,“ usmial som sa od ucha k uchu. „Ide sa oslavovať! O polhodinu, že ste nachystaný, zoznámim vás.“