Coincidence 35

Viem, že som teraz občas dávala časti ako na bežiacom páse, no neviem, ako to bude ďalej, pretože už to začína a už teraz neviem, ako stihnem robiť všetky tie domáce a projekty a popritom sa učiť. Takže uvidíme, či vôbec budem stíhať tak často písať a pridávať časti :) no zatiaľ ešte mám v zásobe, tak ... hope u'll like it ;)

Ďalší týždeň som mala pár fotení, na ktoré šiel Harry so mnou. Jedno bolo v štúdiu a zvyšné vonku. Takto sa o nás dozvedela už aj El a väčšinu času sa už Harry neskrýval, čiže sa to rozkríklo po internete. V novinách sa objavili prvé články o neznámom dievčati po boku Stylesa, no keďže sme sa spolu len kamarátili, nemali žiadne fotky, ktoré by potvrdili nejaký vzťah.

Na Facebook-u som mala tisíce nových žiadostí a na Twitter som už radšej ani nechodila, pretože som sa nechcela dostať do depresie kvôli nejakým hlúpym haterom. Stala sa z nás nerozlučná dvojica – najlepší kamaráti. Špekulovalo sa aj o tom, že by sme premohli aj Larryho Stylinsona. Louis sa tým veľmi nezaoberal, pretože trávil čas s El a takisto sme sa už nehádali ani so Sofiou, ktorá bola s Mattom. Všetko sa vyvinulo nadmieru dobre.

Jeden večer sme sedeli s Harrym v mojej izbe a ja som si lakovala nechty francúzskou manikúrou. Harry si prezeral moje fotky na skrinke a takisto aj ten jeden fotoalbum, čo som si doniesla zo sebou. Bola som tam ja od mala aj s rodičmi a sestrou. Bolo tam zaznamenaných necelých 19 rokov. Vlastne zajtra už celých.

28. júna som mala narodeniny. 19 rokov. Už zajtra. Neskutočne som sa tešila, aj keď neviem prečo. Nikto okrem Sofie tu o nich nevedel a chcela som, aby to tak aj ostalo. Sofia mala pre mňa pripravené nejaké prekvapenie, tak som zvedavá.

„Tu si neskutočne zlatá,“ poznamenal Harry a ukázal mi fotku, kde som mala 6 rokov a práve som šla prvé deň do školy. Len som sa pousmiala a vrátila som sa k manikúre. „Bola si čarovné dieťa.“

„Ale čo, a už nie som,“ našpúlila som pery do zrkadla, kde bol v odraze aj Harry.

„Nie, už nie si,“ zasmial sa, na čo som sa odula. „Už nie si čarovné dieťa ale zvodná sexica,“ povedal a podišiel ku mne odrazu. Sklonil sa mi ku krku a kusol ma.

„Harry!“ skríkla som so smiechom a odtiahla som sa.

„Prepáč, neodolal som,“ zaškeril sa.

„Môžem aj škrabať, takže pozor na mňa,“ zasmiala som a škrabla som nechtami do vzduchu ako mačka.

„Ja sa ťa nebojím.“

„Mal by si sa,“ povedala som vážne a postavila som sa oproti nemu. Stála som od neho len pár centimetrov a hrude sa nám takmer dotýkali. „Viem byť aj zlá,“ riekla som a prešla mu nechtami po hrudi.

„Neprovokuj,“ precedil Harry pomedzi zuby a vpíjal sa do mňa pohľadom.

„Donútiš ma?“ povedala som s provokačným úsmevom.

„Nejaký spôsob nájdem,“ zaškeril sa a pritiahol si ma bližšie. Telá sa nám už dotýkali a nebol medzi nimi žiaden priestor. Pozerala som mu do očí a premýšľala som o tejto situácii, keď niekto odrazu otvoril dvere na mojej izbe a vošiel dnu.

„Ou, prepáčte,“ zvolala Sofia, keď nás zbadala.

V momente sme sa od seba odtrhli a ja som sa na ňu usmiala.

„To je v pohode. Čo si potrebovala?“

„Ja len že idem do obchodu, či niečo nechceš.“

„Vezmi mi dve jablkové výživy a jahodové jogurty, vďaka.“

„Iste, tak sa bavte,“ zasmiala sa a vrhla významný pohľad na Harryho.

Ja som sa len pousmiala a radšej som to nekomentovala. Predsa len, situácia, pri ktorej nás zastihla by sa dala rovnať s mileneckou a nie priateľskou. Harry sa zasmial a hodil sa na posteľ. Ľahol si na chrbát a hlavu zaklonil dozadu. Podišla som nad neho a vlasmi som ho šteklila na tvári.

„Baví ťa to?“ zamrmlal Harry.

„Keď vidím tvoj výraz tak áno,“ zasmiala som sa a odišla som preč.

„Poďme niekam,“ navrhol Harry.

„Okey, len sa prezlečiem.“

„A načo?“ začudoval sa.

„To mám ísť von v teplákoch?“

„No a?“

„Ja viem, že tebe by to asi nevadilo a Louis šiel tiež na letisko v pyžame, ale ja by som sa cítila dosť divne,“ odvetila som a otvorila skriňu. Vybrala som si pásikavé modro-biele tričko a modré vysoké kraťasy. K tomu som vytiahla modré Vansy a čiapku NY a začala som sa prezliekať.

Keď som si však dala dole tričko, zachytila som Harryho prekvapený pohľad.

„No čo, veď si ma už videl v spodnom prádle,“ pokrčila som plecami a prezliekala sa ďalej. V duchu som sa musela pousmiať, že sám Harry Styles bol zmätený z toho, že sa pred ním dievča začalo vyzliekať. Keď som bola prezlečená, vložila som si pár vecí do malej bielej kabelky cez plece a postavila som sa k dverám.

„Môžeme ísť,“ usmiala som sa.

Harry bez slova vstal a spoločne sme vyšli von. Tam sme nasadli do Harryho nového auta, ktoré som dnes videla prvýkrát a vyrazili sme bohviekam.

„Harry? A kam to ideme?“

„Do lunaparku,“ zahlásil.

„Čože?“ zvýskla som prestrašene. „Zbláznil si sa? Zastav, nikam nejdem!“

„Ty sa bojíš kolotočov?“ zasmial sa Harry.

„To nie je na smiech. Vieš, čo všetko sa môže stať?“

„Upokoj sa. Keď, tak pôjdeme len na tie malé, dobre?“

„Fajn,“ súhlasila som a schúlila som sa na sedadle. Už len myšlienka na nadchádzajúce minúty ma desila. Ako malá som síce na kolotočoch bola, no odkedy som v televízií videla nešťastnú nehodu, ako sa pokazilo ruské koleso a odtrhla sa jedna časť, čiže kabínka visela nabok, už som sa ku kolotočom nepriblížila ani na kilometer.

No dnes budem očividne prekonávať svoj strach. Harry je neoblomný a čo si vezme do hlavy, to spraví, takže by nemalo absolútne žiaden význam ho presviedčať o opaku. Len čo sa predo mnou objavili prvé náznaky, chytila ma panika a ja som sa ledva udržala, aby som neprinútila Harryho zastaviť auto a otočiť to. Neskutočne som sa bála. Keď sme zaparkovali a šli kúpiť lístky, v očiach som mala hrôzu a Harryho ruku som mliaždila. Čudujem sa mu, že ani nepípol.

S lístkami v rukách sme vošli dnu a Harry ma viedol k tým najjednoduchším kolotočom pre malé deti.

„Chceš si to vyskúšať najprv tu?“ opýtal sa starostlivo, keď sme zastavili pri tom otáčavom čude s koňmi. Ako malá som vždy túžila zviesť sa na ňom, no na Slovensku to nikdy nebolo. A teraz som bola príliš stará. Ale ...

„Len ak pôjdeš aj ty,“ odvetila som, a tak sme sa postavili do radu k ostatným deťom. Keď kolotoč zastavil a my sme mohli nasadnúť, vybrali sme si kone hneď pri sebe a celý čas som držala Harryho za ruku. Dokonca ani pri tam primitívnom stroji som sa nedokázala zbaviť svojho strachu. No ako sa kolotoč pomaly rozhýbal, strach zo mňa opadával a ku koncu som sa už len usmievala a dokázala som aj pustiť Harryho.