Coincidence 25

Odrazu mi začal zvoniť mobil, tak som ho vybrala z kabelky. Kto iný než Sofia.

„Ahoj,“ ozvala som sa veselo.

„Kde si, kriste pane?!“

„V taxíku. Už idem domov,“ zasmiala som sa. Ani jej tón mi nemohol skaziť dobrú náladu.

„Kde si bola celú noc?! A kde si spala?“

„V hoteli.“

„Čo si, preboha, robila v hoteli?“

„No predsa spala som tam.“

„Sama?“

„Nie.“

„O môj bože?! S kým?“ zvýskla.

„S Hesom,“ smiala som sa a Harry na mňa pobavene pozrel. Zrejme počul celý rozhovor, no nevadilo mi to.

„Tak toto mi vysvetlíš!“

„A čo ti mám k tomu vysvetľovať?“

„Šak ty počkaj! Vidíme sa doma!“ povedala a zložila.

„Vieš o tom, že si myslí, že sme spolu spali,“ zasmial sa.

„Nech. My vieme, že nie,“ pokrčila som plecami.

„Ty si číslo.“

„Hovoria mi to,“ zopakovala som po ňom s úsmevom. Opäť sa zasmial a skĺzol sa nižšie na sedadlo. O pár minút taxík zastavil a ja som sa rozlúčila. Objala som ho a chystala som sa vystúpiť, keď ma Harry chytil za ruku. Nechala som dvere otvorené a otočila som sa k nemu.

„Dáš mi tvoje číslo? Zavolám ti a dohodneme sa na budúce,“ usmial sa.

„Ukáž mobil,“ odvetila som a on mi podal svoj Blackberry. Vytvorila som nový kontakt a uložila som mu číslo pod Vicks :-*. Vrátila som mu mobil a zakývala mu.

„Maj sa,“ zavolala som a zabuchla dvere auta. Potom som už len prešla cez záhradu a vošla do domu. Len čo sa za mnou zavreli dvere, začula som na poschodí dupot a hneď sa na schodoch objavila Sofia.

„No poďme, vysvetľuj!“ vrhla sa na mňa ako sup.

„Čo ti mám vysvetľovať?“ smiala som sa.

„Čo si s ním robila v hoteli?“

„Nič,“ pokrčila som plecami. „Len sme sa rozprávali a potom sme šli spať. Ráno sme si dali lievance a odviezli sme sa taxíkom.“

„To je všetko?!“ opýtala sa sklamane.

„A čo si čakala? Že mu pri druhom stretnutí vleziem do postele?“

„Prepáč,“ ospravedlnila sa. „Ako ste sa vlastne stretli?“

„Bol na prehliadke,“ usmiala som sa.

„To nemyslíš vážne?! Prečo si ma nepredstavila?“

„Nebol čas, prepáč.“

„Tak za toto sa hnevám!“ odula peru a vypochodovala do svojej izby. Len som sa pousmiala, pretože som vedela, že jej to dlho nevydrží. Inak by nemohla počuť ďalšie novinky.

Vošla som do svojej izby a zvalila som sa na posteľ. Cítila som sa skvele. Kto by bol čakal, že sa môj nudný deň na Omegle takto rozvinie. Vyzliekla som si šaty a topánky a vliezla som pod sprchu. Vydrhla som sa a odlíčila si make-up.

V uteráku som vošla do izby a pod posteľou som zbadala zasunutý notebook, ako som ho tam naposledy nechala. Zapla som ho a prihlásila sa na Facebook. Na všetkých Directionerských stránkach písali o Harryho poslednom tweete. A tak som sa prihlásila aj ja na Twitter a pozrela si, čo napísal. Best evening/night, xx.

Otvorila som podrobnosti a čítala som tie odpovede. Musela som sa zasmiať, keď nejaké dievča odpísalo Mine too, xx. Retweetla som ho a vypla som počítač. Premýšľala som, čo budem celý deň robiť. Odrazu som dostala chuť na varenie a pečenie, tak som sa obliekla do starého a zišla som do kuchyne. Skontrolovala som všetky prísady a pustila som sa do toho.

Harry

Viezol som sa taxíkom ku nám a celý čas som sa usmieval. Bola to úžasná noc a pritom sa ani nič také „nočné“ nestalo. Puto medzi mnou a Vicky sa zosilňovalo a jednoznačne som vedel, že ju môžem radiť medzi svojich najbližších. Cestou som sa prihlásil na Twitter a napísal som: Best evening/night, xx. Možno to vyvolá veľa klebiet, no musel som to zo seba dostať.

Len čo taxík zastavil, zaplatil som a vystúpil von. S úsmevom od ucha k uchu som vošiel dnu, kde sa na mňa vrhol Louis.

„Kde si bol, bro?“

„Preč,“ pokrčil som plecami.

„Celú noc? Sám?“ zdvihol obočie.

„Nie, nebol som sám.“

„Aspoň si nám mohol dať vedieť, aby sme sa o teba nebáli, alebo si mal dvihnúť telefón.“

„Nepočul som ho zvoniť, prepáč, mami!“

„Len som sa o teba bál, Harry, to je všetko,“ povedal smutne Louis a odišiel do obývačky.

„Prepáč, nechcel som, aby to tak vyznelo,“ odvetil som a šiel som za ním. „Kde je zvyšok?“

„Niall bol hladný a Zayn je u Perrie.“

„Chceš to vedieť?“ opýtal som sa po krátkom váhaní. Vždy sme si hovorili všetko a cítil som sa zle, že mu to zatajujem. Rozhodol som sa vyjsť s pravdou von.

„To sa ma akože vážne pýtaš?“ pozrel na mňa spýtavo Louis a otočil sa.

„Tak dobre. Je v tom jedno dievča.“

„Ja som to vedel!“ zvolal.

„Nie také dievča. Sme kamaráti.“

„Ale chod´. Kamaráti spolu netrávia noc,“ zasmial sa.

„Nespali sme spolu.“

„Neverím, že si sa pri nejakom dievčati udržal na uzde celú noc.“

„No tak, Louis.“

„Dobre, dobre. Už som ticho.“

„Spoznali sme sa cez Omegle a pár mesiacov sme si písali. Nevedela, že som to ja. Vymyslel som si meno Hes. V nedeľu som jej navrhol, aby sme sa stretli, pretože som už nechcel predstierať a v stredu sa dozvedela, kto som. Musela to predychávať, ale zobrala to v pohode. Pracuje s El. To ona je tá jej kamarátka,“ usmial som sa.

„Takže ste sa včera po prehliadke spolu vytratili preč a šli ste do hotela, kde nič nebolo?“ pozrel na mňa neveriacky.

„Sme len kamaráti.“

„Ale keď o nej rozprávaš, žiariš ako slniečko, vieš o tom.“

„To len preto, že ju mám rád. Ako kamarátku. Berie ma takého, aký som a nie ako celebritu. Kašle na všetky tie klebety, čo sa o mne šírili. A preto ju mám rád.“

„No ak myslíš,“ zapochyboval Louis. Kašľal som na to, čo si myslí. Dôležité bolo to, čo som vedel. A ja som vedel, že sme len priatelia.