Coincidence 30

Oklúhla 30-ka :) uvidíme, aké číslo bude posledné :) enjoy 

Vicky

Celý deň som strávila v obývačke pri telke a čakala som, či sa Sofia ukáže. Veď tam predsa nemôže byť zatvorená stále. Musí sa aj najesť. Okolo poludnia som sa síce dočkala, no ona len vyšla z izby a zamierila von.

„No tak, Sofi. Prosím, počkaj!“ volala som za ňou. „Vysvetlím ti to.“

„Nie je čo vysvetľovať. Dôverovala som ti. Myslela som si, že si hovoríme všetko. Sklamala si ma,“ povedala smutným hlasom a zabuchla za sebou dvere. Ani som sa neunúvala za ňou utekať, pretože som vedela, že by si ma nevypočula. Toto bola naša prvá vážna hádka od doby, čo sa poznáme. Vždy sme si vymieňali názory, ale nikdy sme na tú druhú neboli nahnevané viac ako pár minút. Hádam sa jej to usadí v hlave a keď príde domov, vypočuje si ma.

A tak som zamierila opäť do obývačky a pustila som si ďalší film. Vyžierala som popcorn, čipsy a zmrzlinu a zapíjala som to Pepsi. Div som nepraskla. Napokon už bolo o pár minút 8, tak som si vzala mobil a sledovala som, ako sa pretáčajú čísla na displeji.

V momente, keď svietilo 8:00, vytočila som Harryho číslo a nechala to zvoniť. Po približne piatom pípnutí sa ozval zvuk, že to niekto zdvihol.

„Harry, kedy už prídeš? Už som netrpezlivá. Čakám ťa už vyše polhodiny. Prichystala som ti nádherný večer, na ktorý nezabudneš,“ povedala som a čakala. Nejakú chvíľu bolo ticho, a potom som zahlásila:

„Harry?! A do riti!“ zanadávala som a zrušila hovor. Teraz už len čakať, či to vyšlo. Šla som si do kuchyne zohriať večeru v mikrovlnke. Kým sa odpočítaval čas, začula som zvonenie mobilu a rýchlo som utekala do obývačky. Schmatla som mobil a hodila sa na gaučovku. Prijala som hovor od Harryho a nedočkavo som sa ho spýtala:

„No ako to dopadlo?“

„Výborne,“ zvolal plný nadšenia. „Už je preč a to len vďaka tebe! Ďakujeeeem!!!“

„Nie je zač,“ zasmiala som sa. „Na to sú priatelia.“

„Zbožňujem ťa. Najradšej by som ťa celú vybozkával, že si ma zbavila tej ježibaby.“

„No no no. Nepreháňaj to zas,“ zasmiala som sa, no pri jeho slovách som pocítila zvláštne chvenie v bruchu.

„Myslím to vážne,“ odvetil. „A dnes pozývam do klubu! Ide sa oslavovať!“

„Tak dobre. Príď po mňa o hodinu. Maj sa!“

„Budem tam, pa,“ odvetil a zrušil. Ja som sa pozrela na tú spúšť v obývačke. Rýchlo som to popratala a šla som sa pripraviť do izby. No skôr než som začala, zavolala som Sofii a nechala jej odkaz:

„Ahoj, Sofi. Prosím, len si to vypočuj. Nepovedala som ti to kvôli tomu, že som tomu ani sama nemohla poriadne uveriť. Zrazu sa mi ukázal a nevieš si predstaviť, ako som sa cítila. Sám nechcel, aby o tom niekto vedel a ja som mu sľúbila, že nič nepoviem. Ani si nevieš predstaviť, ako ťažko mi to padlo. Práve som z ním volala a pozval ma von do klubu na oslavu jeho rozchodu. Bola by som rada, ak by si mi odpustila a šla tam so mnou, aby som ťa zoznámila. Prosím, odpusť!“

Napokon som už nič nezmohla, tak som sa narýchlo umyla a obliekla do obtiahnutých šiat so zvieracím vzorom a na to som si hodila čierne sako. Na nohy som si obula vysoké ihličky a podišla som ku kozmetickému stolíku. Na oči som si naniesla tekutú linku tak, aby som mala mačacie oči a riasy som si zvýraznila špirálou. Na pery červený rúž a vlasy som si rozpustila v bohatých vlnách. Dnes som stavila na sexy retro look.

Hotová som sa vybrala dole, čakať Harryho. No na stene na chodbe som zbadala zavesené Sofiine kľúče. Vybehla som naspäť na poschodie a zaklopala som jej na izbu. Po chvíli otvorila nahodená v ružových šatách s čiernym vzorom, vysokých lodičkách a s kabelkou v ruke.

„Už je tu?“ opýtala sa s úsmevom. Mierne šokovaná som na ňu pozerala s nadšením, že ju už nemusím presviedčať. Hodila som sa jej okolo krku a poriadne som ju vyobjímala.

„Prepáč mi to. Už ti nikdy nič nezatajím!“ povedala som plačlivo.

„Odpustené,“ zasmiala sa. „A neplač, rozmažeš si make-up.“

„Ale, je tu ešte niečo, čo ti musím povedať, aby som bola čistá,“ priznala som.

„No hovor,“ nadvihla obočie.

„Videla som Sebastiana nalepeného na nejaké dievča.“

„Čože?“ vykríkla. „Dievča?!“´

Len som ticho prikývla a sledovala som jej reakciu.

„Má jedno šťastie, že chodím s Mattom, inak by si to poriadne zlízol. Ale facku mu dám aj tak,“ zaškerila sa Sofia.

„Takže už chodíte s Mattom?“ spýtala som sa nadšene.

„Áno, dnes sme sa dali dokopy. Môžeš mu poďakovať, pretože inak by som tu nebola.“

„Nohy mu budem bozkávať,“ zasmiala som sa. V tej chvíli zatrúbilo pred domom auto a my sme zbehli dole. Sofia zamkla a spolu sme kráčali k veľkému čiernemu autu na ceste. Páni, to je Harryho?

„Ahoj,“ pozdravil ma Harry, len čo vystúpil.

„Ahoj,“ usmiala som sa na neho. „Nevadí, že mám o pasažiera navyše?“

„Samozrejme, že nie,“ usmial sa. „Už som sa predstavoval,“ podal ruku Sofii.

„Ja som Sofia. Teší ma,“ opätovala mu úsmev. Bola som rada, že sa prekonala, pretože ich veľmi nemala rada, no hádam sa to teraz zmení.

„Harry otvoril zadné dvere a tak sme zbadali Nialla, Louisa a Zayna. Všetci traja čumeli vonku a okukovali nás. Odrazu akoby naraz zdvihli ruky a zakývali. Predné dvere otvoril Liam a tiež nám zamával.

„Toto je Louis, Niall a Zayn, pre tých, čo nevedia, a tamto Liam. Toto je Vicky a jej kamarátka Sofia,“ usmial sa Harry. „Dvaja vystúpiť, do kufra,“ zahlásil Harry.

„Nie, nie. Pôjdeme, keď tak taxíkom,“ povedala som rýchlo. Nechcela som, aby sa kvôli nám tlačili a nie to ešte v kufri.

„To je v pohode, je tam veľa miesta,“ usmial sa Zayn a spolu s Niallom vystúpili. A tak sme si sadli na ich miesta a Harry zatvoril za nami dvere a potom aj kufor. Nasadol za volant a už sme leteli ulicou.

„Kam to vlastne ideme?“ opýtala som sa.

„Nechaj sa prekvapiť,“ žmurkol na mňa Harry do spätného zrkadla. Vtom začal Louis hulákať ako šialený a ostatní sa začali smiať. Harry bol celý červený, jedine sa a Sofia sme netušilo, o čo tu ide.

„Čo sa deje?“ spýtala som sa.

„Nič, nič,“ zahlásil Louis tónom, ktorý rozhodne niečo znamenal. No ťahať to od nich by bolo zbytočné.

Celú cestu som premýšľala, aké som mala poslednú dobu šťastie – na internete som spoznala Hesa, z ktorého sa vykľul Harry, vyhrala som nový mobil, som v Londýne, pracujem s módou, spoznala som ostatných chalanov z 1D, po čom som tak veľmi túžila, ... proste všetko. Tá hviezda mi naozaj splnila všetko, dokonca aj predtým, než som ju videla. Bolo to šialené, no tá radosť, ktorú mi to všetko spôsobovalo, bola neopísateľná.

„A sme tu,“ vytrhol ma z myšlienok Harryho hlas a všetci sme vystúpili z auta. Zábava sa môže začať.