Coincidence 20

Zrejme ma za ten koniec zase budeme v myšlienkach škrtiť, ale tak čo už :P inak, som sa nudila a robila som rozvrh TVD, tak ak je tu niekto fanúšik :) k 1D len taký jednoduchý, možno keď budem mať lepší program, tak spravím aj s nimi :)

Som zaľúbená do Harryho Stylesa! Ale nie do toho slávneho speváka z One Direction, ale do toho obyčajného chlapca, ktorého poznajú len tí najbližší. Uvedomila som si, že som Harryho vlastne milovala aj predtým, tak platonicky, ale to bolo len to pozlátko – len jeho výzor, hlas, oči, úsmev, jamky a podobne.

No tým, že som sa zamilovala do Hesa, spoznala som akoby jeho pravé ja. To, ktoré noviny nevidia. To, ktoré musí tak poctivo skrývať. To, do ktorého som sa zabuchla až po uši. A bola to práve jeho povaha. Jeho žart, srdečnosť, priateľskosť a podpora. Nevedela som, s kým si píšem. Dokonca som ani len nevedela, ako Hes vyzerá, a predsa som sa zamilovala.

Pripadalo mi to šialené. Akoby vystrihnuté z nejakého filmu, a predsa to bola pravda. Odrazu som sa z ničoho nič usmiala. Všetko mi sa mi to usadilo v hlave a ja som sa vrátila do prítomnosti k Hesovi. Teda k Harrymu.

„Už?“ usmial sa na mňa.

„S časti,“ prikývla som. „Kým sa z toho spamätám, bude to trvať ešte dlho, no zvládnem to. Bude akurát ťažké priradiť si Hesa k Harrymu.“

„Vieš, možno by si si ma ani nemala k nemu priraďovať. To, čo sme si písali, to som bol ja. Mnoho z tých vecí, čo som ti o sebe povedal nevedia ani chalani, a keby si k tomu pridala všetky tie veci okolo Stylesa, len mi sa ti skreslil názor, a to ja nechcem. Nechcem, aby si si o mne myslela, že som nejaký sukničkár a opilec, pretože to tvrdia noviny. Ani len netušia, že viac než polovicu z tých dievčat, s ktorými ma dávali dokopy, som ani len nepoznal. Nevedia, že keď som bol vtedy opitý, bolo to preto, že nám umrel náš kocúr, ktorého sme mali od babky a ostal nám ako posledná spomienka na ňu. Za všetkým, čo sa píše v novinách je iná pravda, lenže oni nikdy nejdú hlbšie, aby zistili príčinu alebo si to nebodaj overili,“ povedal Harry smutne.

V tej chvíli mi ho prišlo neskutočne ľúto. Uvedomila som si všetky tie klebety, ktoré som o ňom aj ja posúvala ďalej a zhnusila som sa sama sebe. Rozhodla som sa začať s tým spevákom odznova. Položila som mu ruku na nohu a povedala som:

„Tak dobre. Doterajší Harry Styles, ktorého som poznala z internetových stránok a bulvárnych časopisov nikdy neexistoval. Všetky fakty a klebety sú vymazané. A Hes sa mi len zdôveril so svojím skutočným menom, Harry Edward Styles. Konečne som stretla svojho internetového kamaráta,“ usmiala som sa naňho.

„Ďakujem,“ šepol Harry a prikryl moju ruku tou svojou.

Opäť som bola ako zhypnotizovaná. Voľky-nevoľky som od neho odtrhla pohľad, vyslobodila si ruku a postavila som sa.

„Pome, nasaď čapicu a brejle a ideme. Nebudem predsa sedieť celý deň pri smetiakoch,“ zasmiala som sa.

„Rozkaz, šéfe,“ zasmial sa Harry a postavil sa. Dal si naspäť čiapku aj okuliare a vykročili sme na cestu. Netušila som, kam ideme a zrejme to netušil ani on. Proste sme kráčali, kam nás nohy zaviedli a celý čas sme sa rozprávali. Na jednej strane som sa cítila divne, že sa len tak prechádzam po ulici s tým slávnym spevákom, po ktorom som šalela, no na druhej strane som bola šťastná. No nie kvôli tomu, že som tam bola s celebritou, ale preto, že sa mi páčil ten vývin situácie. Bude to síce ťažké odlúčiť Stylesa od Hesa, no pokúsim sa z plných síl.

Prechádzali sme sa ani neviem ako dlho, až ma pomaly začali bolieť nohy a Harry navrhol, aby sme si šli niekam sadnúť. Akoby mi čítal myšlienky. A tak sme zamierili do McDonaldu, ktorý bol cez cestu. Objednala som si McChicken Menu a Harry si vzal to isté. Všetko zaplatil a ja som sa mu odvďačila úsmevom.

Gentleman, zapísala som si do hlavy na čistú stranu o ňom. Pousmiala som sa a s táckou som zamierila k stolu čo najďalej od dverí. Ani neviem, prečo. Harry si sadol oproti mne a pustili sme sa do jedenia. No ani vtedy sa debata nezastavila a napodiv sme sa stále mali o čom rozprávať.

„Takže si to takto plánoval?“ zasmiala som sa.

„Tak nejak,“ zasmial sa tiež. „Nie až do detailov, ale v podstate áno.“

„A čoby sa ti plány nejako narušili?“ opýtala som sa ho.

„Ako to myslíš?“

„Čo keby sme sa náhodne stretli nejako skôr a ja by som bola len fanúšička. Ty by si ma spoznal, no ja teba nie.“

„Tak to netuším. Improvizoval by som. Ale teoreticky sa to nemohlo stať, keďže sme tu ešte len od Londýna a skoro nikde som nebol okrem štúdia a s Louisom po El.“

„Mohlo,“ usmiala som sa.

„A kedy, prosím ťa,“ zasmial sa.

„Vtedy, keď si šiel po El s Louisom.“

„Ako to?“

„Pracujem s ňou,“ zasmiala som sa. „V ten deň ma volala, že či nechcem ísť s vami, že nás zoznámi, pretože videla, keď sme sa prvýkrát stretli, že mám odznak 1D.“

„Vážne? To by bola pekelná náhoda. Narušili by sa všetky plány.“

„Tak to asi áno.“

„A prečo si vlastne nešla, keď si sama vravela, že si naša fanúšička a túžila si po tom, stretnúť ma?“

„Stratégia,“ zaškerila som sa. „Ale nie, už som bola dohovorená s kamarátom, že ma odvezie, tak som to nechcela rušiť. A El mi aj tak navrhla, že niekedy nabudúce.“

„Páni, plánuješ jej to povedať?“

„A ty to plánuješ povedať chalanom?“ odvetila som mu otázkou.

„Netuším. Vieš, je to také ... moje. Niečo ako moje tajomstvo a páči sa mi, že o tom nik nevie,“ zasmial sa Harry.

„Veď aj mne. Len musím ešte vymyslieť, čo poviem kamoške. Ako Hes vyzerá a ako bolo, pretože sa bude istotne vypytovať.“

„Takže tvoja kamarátka to vie? Že sme si písali?“

Hups, a čo teraz? Čo mu mám povedať? Nemôžem sa predsa priznať, že na mne zistila, že som sa do neho zamilovala. To sa nedá.

„Dozvedela sa to len v nedeľu. Bola v mojej izbe práve, keď si mi písal,“ zaklamala som.

„Ach tak,“ usmial sa a odpil si z koly. Na táckach sme už mali len papiere a servítky a dopíjali sme posledné deci vody.

„A čo bude teraz?“ opýtal sa ma.

„Tak to mi povedz ty.“

„Ja by som bol rád, keby sme sa aj naďalej stretávali,“ sklopil Harry pohľad. Neviem, či sa mi to zdalo, alebo sa naozaj červenal. Zalichotilo mi to.

„Tak to by som bola rada aj ja,“ usmiala som sa.

„Tak zajtra?“

„Prečo nie.“

„Na moste ako zvyčajne?“

„Tak dobre. Nejdeme už?“

„Poďme,“ prikývol a tak sme odniesli bordel do koša a odložili sme tácky. Pešo sme sa vybrali naspäť k parku, kde som zastavila a otočila som sa čelom k Harrymu.

„Som rada, že sme sa stretli a že som zistila, kto vlastne si. Bolo mi super,“ usmiala som sa. Čakala som, že mi na to Harry niečo odpovie, no on na mňa len uprene hľadel. Cítila som, ako mi telom prechádza elektrina a jeho pohľad ma spaľuje. Lomcovala mnou nervozita, pretože som nevedela, čo príde. Napokon sa usmial a ukázal tie svoje nádherné jamky, ktoré som na ňom zbožňovala.

„Aj ja som rád a bolo mi skvele. Teším sa na zajtra. O tretej?“

„O tretej,“ prikývla som. Odrazu sa ku mne nahol a ...