Coincidence 23

Taká novinka k časti ako doplnok :) Zayn a Harry sa vraj včera pobili, ale už sú v pohode :)

Harry

Sadol som si teda do kresla a sledoval som Vicky, ako mieri dozadu. Nemohol som si odpustiť pomyslenie na jej zvodné krivky a očarujúci úsmev. Vždy, keď sme sa stretli, všetky myšlienky v hlave sa mi rozhádzali a nemohol som sa poriadne sústrediť. Nemal som ani tušenia, čo sa to deje.

Odrazu som počul zvýšené hlasy. Akoby sa niekto hádal. Najprv som to nebral na vedomie, no potom ku mne došli aj slová.

„Nesnaž sa ma vydierať! Nemal si klamať. Oveľa ľahšie by zobrala, keby si jej povedal, že nie je tvoj typ. Hnusíš sa mi!“

Bol to Viktóriin hlas. Okamžite som sa postavil a v sekunde som stál za ňou. 

„Nejaký problém?“ ozval som sa.

„Ale nie,“ odvetila a schmatla nejakú tašku. „Môžeme ísť.“

„Vickyyy!!!“ volal za ňou Sebastián, no ona ho ignorovala a rútila sa von.

„Ten parchant jeden!“ nadávala potichu, no ja som ju aj tak počul.

„To bol tvoj priateľ?“ opýtal som sa.

„Ale nie, to je debata na dlho. Už sa o ňom nebavme,“ povedala a usmiala sa. „Tak kam teraz?“

V tej chvíli sa vo mne prebudilo moje druhé ja, ktoré sa rado hralo a podpichovalo, a tak som s úškrnom navrhol.

„Na hotel?“

„Tak poďme. Ale platíš.“

Očakával som jej odpoveď typu, či som sa zbláznil, no to, čo zo seba dostala ma zarazilo. Zmätene som tam stál a snažil sa spamätať. Medzitým ona zastavila taxík a zvedavo sa na mňa dívala.

„Zľakol si sa?“ podrýpla s úškrnom.

„Iste že nie,“ spamätal som sa. To by teda bolo, aby som ja ustúpil a nechal ju vyhrať. Chcela sa hrať, tak sa budeme hrať. Aj keď som to síce začal ja. Otvoril som jej dvere auta a povedal: „Až po tebe.“

Nastúpila a ja som si prisadol vedľa. Netušil som, na akú tému začať konverzáciu, keďže to bola zvláštna situácia, a tak sme sa viezli mlčky. Písala niečo do mobilu, no po chvíľke ho odložila a zahľadela sa von oknom. Do tela som dostal impulz a inštinktívne som jej položil ruku na nohu a čakal som, ako zareaguje.

„Nebodaj nevydržíš?“ opýtala sa ma zvedavo.

„Predohra predsa musí byť,“ uškrnul som sa.

„V taxíku? Nie veľmi pohodlné,“ poznamenala. Ja som sa len pousmial, no ruku som nestiahol. Nechala to tak a opäť sa pozerala von oknom. No po chvíli som na kolene pocítil dotyk a hneď so vedel, že je to ona. Tušil som, že to nenechá len tak.

Jemne mi nechtami prešla po stehne až úplne hore a tak ma dráždila. Presne vedela, čo robí a ja som sa len napol a zahryzol si do pery.  Vedel som, že to vidí, no ak by som to nespravil, hneď by som sa na ňu vrhol. Telom mi lomcovala horúčava, ktorú spôsobil jej dotyk a cítil som, ako sa mi napínajú nohavice. Našťastie si to nevšimla, pretože sme zastavili.

Rýchlo som vystúpil a zaplatil som taxikárovi. Medzitým som myslel na absolútne nepríťažlivé veci, aby som sa zbavil toho malého problému. No tak rýchlo sa to nedalo. A tak som sa voľky-nevoľky otočil k nej a dúfal som, že si nič nevšimne.

„Môžeme?“ ponúkol som jej rameno. S úsmevom sa ho chytila a prikývla. Kráčali sme po schodoch do hotela a na recepcii som objednal apartmán. Ja to nevzdám. Hráme až do konca! pomyslel som si, keď mi recepčná podávala kľúč.

S Vicky sme kráčali k výťahu a odviezli sme sa na druhé poschodie. Odomkol som izbu a nechal ju vojsť prvú. Uvidíme, ako ďaleko jej to dnes vydrží, pousmial som sa v duchu.

Vicky

Keď sme vystúpili Harry zaplatil a blížil sa ku mne. Nemohla som si nevšimnúť tú hrču na jeho nohaviciach. Takže moja taktika zabrala, uškrnula som sa v duchu, no navonok som musela všetko zakrývať. Šlo to ťažko. Ponúkol mi rameno a spoločne sme vošli do hotela. Kým Harry objednával izbu, obzerala som si dekorácie. Potom sme spolu podišli k výťahu a odviezli na hore. Harry odomkol izbu a ja som vkročila do obrovského apartmánu. Nepreháňa to trošku?!

No kašľala som na to a posadila som sa na gauč. Harry zavrel dvere a vyzliekol si sako.

„Je tu teplo, nebude ti vadiť..?“ opýtal sa a začal si rozopínať gombíky. Ako sa po čiastočkách objavovala jeho nahá koža pod košeľou, zarývala som prsty hlbšie a hlbšie do gauča, až som si myslela, že urobím dieru. Napokon si dal dole celú košeľu a mne sa naskytol pohľad, po ktorom túžilo toľko dievčat na celom svete. Iste, na nete sa už objavili jeho fotky bez trička, ale naživo to bolo predsa len niečo iné.

„Dáš si niečo? Šampanské alebo víno? Alebo radšej tvrdé?“ pozrel na mňa.

„Nemám chuť na nič, čo si menoval,“ odvetila som a pomaly som si olizla peru. Vlasy som si prehodila cez plece a prstami som si prešla po krku. Pozeral na mňa ako zhypnotizovaný a ja som sa len len ovládla a nezačala som sa smiať. Musíme to dokončiť. Nechcem prehrať! On to vzdá!

„A čo by si rada?“ usmial sa, keď sa spamätal.

„Hmmm, čo tak využiť túto izbu, keď si už za ňu toľko zaplatil,“ navrhla som s úškrnom. Toto už neboli len nevinné narážky ale priama pozvánka, ak keď myslená len zo žartu. Teda aspoň z mojej strany a hádam aj z jeho.

„Ako myslíš,“ usmial sa a prisadol si. Jednu ruku si oprel dozadu a pozrel sa na mňa. Vpíjal sa do mňa pohľadom a ja som v žiadnom prípade nemienila uhnúť. Pomaly sme sa k sebe začali približovať ...

Harry

Vošla dnu a sadla si na gauč. Ja som zavrel dvere a vyzliekol som si sako. Vtom ma napadlo vyzliecť si aj košeľu. Ďalšia provokácia.

„Je tu teplo, nebude ti vadiť..?“ opýtal som sa a začal som si rozopínať gombíky. Bez mrknutia ma sledovala a zatínala nechty do gauča. Myslela si, že som si to nevšimol. Keď som si ju vyzliekol úplne, navrhol som niečo na pitie.

„Dáš si niečo? Šampanské alebo víno? Alebo radšej tvrdé?“

„Nemám chuť na nič, čo si menoval,“ odvetila a pomaly si prešla jazykom po hornej pere. Potom si odhrnula tváre a prstami si prešla po krku. Robila to presne s jasným cieľom a ten sa jej aj podaril. Upútala moju pozornosť a ja som od nej nemohol odtrhnúť oči. Napokon som sa predsa len odpútal a odvetil som:

„A čo by si rada?“

„Hmmm, čo tak využiť túto izbu, keď si už za ňu toľko zaplatil,“ navrhla s úškrnom. Toto už bolo ako pozvánka.

„Ako myslíš,“ usmial som sa a prisadol som si. Oprel som sa o zadok gauča a otočil som sa k nej. Vpíjal som sa do nej pohľadom a ona neuhla za žiadnu cenu. Pomaly sme sa k sebe začali približovať ...