Coincidence 27

Takže nová časť :) dúfam, že sa bude páčiť, aj keď sa tam nič prevratné nedeje :) no rada by som sa ešte vyjadrila k VMA's, pretože predtým som nemala čas :) netuším, či ste to videli naživo, alebo cez YouTube, reprízy alebo vôbec, ale musím poznamenať. že som na chlapcov strašne hrdá, na všetko, čo za tak krátky čas dokázali. Vyhrali nad Adele v Brit Awards, získali dosku Teen Choice Awards a teraz majú tri sošky VMA's. Tie ich reakcie, akí boli zlatí, ako sa tešili a aj Dan a El s nimi, ako tú prvú darovali fanúšikom a všetky tie nádherné momenty, ktoré si my hrdé Directionerky budeme pamätať ešte dlhý dlhý čas :) #ProudOf1D

príchod na VMA's

oznámenie víťazov 

oznámenie víťazov

skupinové objatie - tá radosť :)

Larry Stylinson moment ♥ :)

ďakovanie :)

vystúpenie 'One Thing' 

rozbíjačka na The Wanted - tu boli neskutočne zlatí ♥ zbožňujem tie ich tanečky :D

už s cenami :)

a ešte sem musím dať toto :D neviem, či ste to už videli ale je to strašne super :D

"Keep away from him. He's pure!" 

'Simon Cowell'

Vicky

„Áno?“ zdvihla som cudzie číslo.

„Ahoj, Vicks,“ počula som známy hlas.

„Kto je tam?“

„Skús hádať,“ ozval sa smiech.

„Harry?“ vyslovila som svoje tajné prianie.

„No kto iný. Ako sa máš?“

„Celkom to ide, len sa dosť nudím. Večer ideme so Sofiou niekam von, a ty?“

„Nie bohvieako. Prišla k nám jedna katastrofa. To ti vysvetlím neskôr. Stretneme sa zajtra? Teda pokiaľ sa oslobodím,“ poznamenal.

„Zajtra nemôžem. Ideme na Stonehenge.“

„Tak ti teda neskôr zavolám a sa dohodneme?“

„Môže byť. Musím končiť, lebo sa Sofia dobíja do kúpeľne.“

„Wrr, si v kúpeľni?“ zapriadol.

„Nebuď zvrhlý, Styles,“ zasmiala som sa. „Som oblečená.“

„Tak škoda no, maj sa,“ odvetil smutným hlasom.

„Pa,“ odvetila som so smiechom a zložila. Nebola pravda, že som bola oblečená, pretože som práve vyšla zo sprchy. Usmiala som sa a zamierila som do izby, no predtým som ešte odomkla Sofii. Otvorila som skriňu a vytiahla som si rifle, biele tielko, ružové sako a ružové topánky na viazanie. Oblečená som sa nalíčila a pobalila som si kabelku.

Samozrejme nesmel chýbať dáždnik, pretože počasie vonku sa očividne zbláznilo. Celý deň svietilo slnko a pieklo a teraz ku večeru začala búrka. No ani to nás neodradilo od dnešných plánov. Mal ísť s nami aj Matt, takže Sofia mala o tanečného partnera postarané. Ja som si toho svojho musela zbaliť až v bare.

Hotová som si sadla na posteľ a odpísala som bývalej spolužiačke. Bolo divné, že mi píše, no neriešila som to. Potom si znovu začal vyzváňať mobil. Dnes som nejaká žiadaná, pomyslela som si a zdvihla hovor.

„Áno?“

„Prečo nevoláš?“ ozvala sa mamka.

„Prepáč, nejako som pozabudla.“

„No tak láskavo nezabúdaj, lebo sa vrátiš domov, moja zlatá.“

„Okey, dám si pozor.“

„No ako sa tam máš?“ povedala, tentoraz už o niečo milšie.

„Skvelé. Mesto je úžasné. Už mám aj brigádu.“

„A akú?“

„Modeling.“

„Čože?!“ vybuchla mamina.

„No pracujem pre Hollister.“

„Ako to, že si nám o tom nepovedala? Že si sa neporadila?!“

„Mám už predsa 18. Môžem robiť vlastné rozhodnutia.“

„Pokiaľ bývaš pod našou...“ tu sa zasekla. Uvedomila si, že momentálne nie som pod jej strechou.

„Je to normálna práca. Dobre zarábam a nepredvádzam sa nahá ani v spodnom prádle,“ povedala som. O tom kastingu vedieť nemusela.

„Tak dobre, ale opatruj sa.“

„Neboj, budem.“

„Končím už, aby som neprevolala všetky peniaze. Drž sa.“

„Pa,“ odvetila som a zložila. Tento telefonát mi prišiel úplne zbytočný, ale keď ju to potešilo, tak nech. Veď ona si platí účty za hovory mimo SR. Odrazu sa otvorili dvere na mojej izbe a dnu vošla Sofia.

„Môžeme ísť? Matt nás počká pri klube.“

„Tak poďme,“ prikývla som a vyrazili sme za zábavou.

Harry

„Pa,“ odvetila Vicky so smiechom a zložila. Podvedome som sa usmieval ako blázon. Čo sa to so mnou deje? nechápal som. No nejako som to veľmi neriešil a ľahol som si do postele. No piskľavý hlas zdola ma hneď prebral na nohy.

„Harry!!!“ volala Celeste.

Rýchlo som zišiel dole, aby bola ticho.

„Čo sa deje?“ opýtal som sa otrávene.

„Kde si mi zmizol, zlatko,“ usmiala sa a pritisla sa ku mne. Hneď som sa odtiahol a pozrel som sa na ňu škaredo.

„To len kvôli tomu budíš celý dom?“

„Chcela som vedieť, kde sa mám zložiť. A kde mám kufre?“ opýtala sa.

„Hore na poschodie a posledná izba vpravo môže byť tvoja, zatiaľ,“ zdôraznil som posledné slovo. „No ak tu chceš byť, tak by si mala vedieť, že tu platia isté pravidlá. Nikto z nás nie je tvoj sluha, takže si varíš, perieš a podobné veci sama. A nevrieskame a nebudíme ostatných, čo sa snažia spať. A čo sa týka tvojich kufrov, dva sú za tebou a tretí si si doniesla, nie?“

„Ja? Nie, nič som si nedoniesla,“ pozrela na mňa prekvapene.

„Tak bude asi vonku,“ pokrčil som plecami.

„Čože?“ zvýskla a bežala k dverám. Otvorila ich a pred očami sa jej zjavil obrovský lejak. „Nie!“ zapišťala.

„Harry, donesieš mi ho, prosím?“ pozrela na mňa.

„Ja sa plánujem umyť v sprche a nie vonku, ďakujem,“ odvrkol som. No vnútri som sa smial. Toto bude ešte zábava. Odrazu sa rozbehla a utekala k autu, ktoré bolo od vchodu vzdialené dobrých 50 metrov.

„Chalani, poďte sem, zasmejete sa,“ zakričal som a hneď som počul dupot nôh na schodoch. O chvíľu sa pri mne objavili tri tváre a vykukovali von. Pozerali sme na Cel ako snaží dostať kufor po tom blate. Samozrejme, že sa jej to nedarilo a kolieska sa prešmykovali. Všetci štyria sme vybuchli smiechom a nemohli sme sa vynadívať na zmočenú Cel.

„Keby nebola taká mrcha, bral by som ju,“ poznamenal Niall a ja som sa zasmial.

„Kľudne ti ju prenechám.“

„Nie, nie, ďakujem!“ cúval hneď Niall. Keď sa Cel konečne dotrepala k dverám celá premoknutá a špinavá od blata, uvoľnili sme jej cestu. Zložila sa unavená v strede chodby a zosypala sa na podlahu. Unavene otvorila kufor a po jednom vyťahovala premoknuté úplne zničené veci.

„Nie, nie, nie,“ skuvíňala. My sme sa za ňou potichu uškŕňali.

„Prečo si mi nezobral kufor, Harry!“ oborila sa na mňa.

„Ja?! Veď som ti niesol dve kufre. Ako som mal zvládnuť tretí?! To bol až taký problém, doniesť si jeden kufor?“ zrúkol som na ňu.

Nahnevane buchla päsťami do kufra a vybrala sa hore schodami.

„Ale nezabudni za sebou poumývať to blato, miláčik,“ zakričal som zadržiavajúc smiech. Chalani vybuchli do hurónskeho rehou a nemohli sa zastaviť. Pridal som sa k ním a spoločne sme sa chytali za bruchá, čo nás boleli od toľkého smiechu. Napokon si možno užijeme zábavy.