Coincidence 39

Tak máme tu ešte ďalšie tri ocenenie EMA pre One Direction na MTV - hlasuj tu. Kľudne môžete hlasovať aj viackrát stisnutím F5 alebo refresh ikony. Musíme predsa vyhrať nieee?! :D 

Vicky

Na chvíľu medzi nami zavládlo ticho. Každý z nás sa ponoril do svojich myšlienok a o niečom premýšľal. No z dumania nás vytrhol blesk na nebi a následne aj dunenie hromu.

„Zrejme bude pršať,“ poznamenal Harry. „Asi by sme už mali ísť.“

Vstali sme z lavičky a pomaly sme sa pustili pešo ku mne. No o chvíľu zahrmelo znovu a z ničoho nič sa spustil obrovský lejak.

„Bež!“ skríkla som so smiechom a rozbehla sa po chodníku v tých vysokých topánkach. Harry sa pustil za mnou a po chvíľke som ma dobehol. Pozrela som naňho a vybuchla som smiechom. Vyzeral tak vtipne, keď bol celý zmočený a vlasy sa mu lepili na tvár. Harry sa rozosmial tiež a ja som radšej zastavila, pretože nemohla som naraz bežať aj sa smiať.

„Nemá zmysel bežať. Aj tak sme celí mokrí,“ zasmiala som sa.

„Máš pravdu. Suchší už nebudeme,“ uškrnul sa. „Môžeš ísť do súťaže Miss Mokré tričko.“

„Heeej!“ zvolala som so smiechom.

„Ja za to nemôžem,“ pokrčil plecami. „Predsa len som chalan.“

Opäť som sa zasmiala aj keď mi padal dážď na vlasy a bola som celá zmočená. Kašľala som na to. Odrazu sa mi Harry vpil pohľadom do očí a podišiel bližšie. Čakala som celá napätá, čo sa bude diať ďalej. Srdce mi búšilo ako o preteky, ako inak, a v bruchu moje motýle doslova šaleli.

„Aj keď si mokrá, si prekrásna,“ šepol a pohladil ma po líci. Pri jeho dotyku mnou preletel náboj a od líca sa mi postupne šíril do celého tela. Jemne som sa akoby oprela o jeho dlaň, no on prešiel od líca ku krku. Napäto som očakávala, čo sa stane ďalej. Mala som pocit, že dnes je môj šťastný deň, no predsa som vedela o niečom, respektíve o niekom, kto by ho mohol spraviť ešte krajší. Do polnoci ostávalo niekoľko minút, tak predsa na narodeniny ...

Druhou rukou si ma pritiahol bližšie za pás a ja som z neho nespustila pohľad. Telá sa nám dotýkali a vnímala som len jeho prítomnosť. Srdce mi bilo neskutočným tempom a mala som pocit, že o chvíľu dostanem infarkt, ak to bude takto ďalej pokračovať. 

A vtom sa priblížil ku mne a spojil naše pery v nežnom sladkom prvom bozku. Oproti tomu, čo som čítala v miliónoch knižiek a tomu, čo som si predstavovala, to bolo miliónkrát lepšie. A pritom to bol len malinký nesmelý bozk. No aj tak to bol môj prvý, a ja som sa rozplývala šťastím. Práve ma pobozkal Harry Styles! uvedomila som si. No čo pre mňa znamenalo oveľa viac bolo, že ma práve pobozkal chlapec, ktorého som poznala ako svoje boty a bola som doňho zamilovaná aj bez toho, aby som vedela, o koho sa jedná. A to poznanie ma obšťastnilo o to viac.

Po chvíľke sa odtiahol, hoc len na malú medzierku a čakal, čo spravím. Myslí si, že sa odtiahnem? Som snáď blázon?! lietalo mi hlavou. Len som sa mu pozerala do očí so všetkou tou láskou, ktorú som k nemu cítila a zdalo sa, že to pochopil, pretože sa opäť ku mne naklonil, no tentoraz to už nebol len nesmelý prvý bozk. Teraz to bolo iné. Viac vášnivé, akoby aj on niečo cítil ku mne. Mohla by to byť pravda? Mohla by som sa páčiť Harrymu? No na myšlienky teraz nebol priestor. Vžila som sa do bozku a opätovala som mu ho so všetkými citmi, ktoré sa vo mne celý ten čas hromadili.

Zdvihla som ruky a oprela som si ich o jeho hruď. Pritisol si ma ešte bližšie k sebe, takže som cítila každý jeden sval na jeho tele. Mala som pocit, akoby ma bozkával s neskutočnou láskou, no bála som si to priznať, aby som sa nesklamala. No aj napriek tomu mi srdce takmer prestávalo biť, motýle v bruchu šaleli a všetky bunky v mojom tele tancovali. V hlave mi vybuchovali ohňostroje a ja som sa nemohla sústrediť na nič iné než na to, že sa práve teraz bozkávam s osobou, ktorú milujem. A to bol ten najkrajší darček, aký mi kto mohol na narodeniny dať.

Po niekoľkých minútach, keď som ledva lapala po dychu sa Harry na pár centimetrov odtiahol. Sčasti zaskočená som takmer stratila rovnováhu, no Harry ma zachytil a pozrel sa mi do očí. Nevedela som, čo povedať alebo urobiť, tak som tam len mlčky stála a opätovala som mu pohľad.

„Prepáč,“ povedal odrazu.

„Čože?“ spýtala som sa zmätene.

„Nechcel som ... teda chcel, ale nemal som,“ koktal Harry.

„Čo to tu melieš?“

„Všetko som pokazil,“ odvetil Harry potichu a ustúpil o krok dozadu. Hlavu mal dole a hľadel si na špičky.

„Nič si nepokazil,“ odvetila som.

„Naše priateľstvo.“

„To tam je aj naďalej.“

„Nemal som ťa nútiť. Bol som blázon. Prepáč,“ ospravedlňoval sa Harry.

„Harry,“ povedala som rázne a pristúpila som k nemu. Zdvihla som mu palcom bradu, aby som mu mohla pozrieť do očí, v ktorých sa ligotali slzy.  „Ty plačeš?“ opýtala som sa zmätene.

„Nie, nie,“ odvetil rýchlo Harry a rukou si utrel oči.

„Teraz ma dobre počúvaj. Tesne pred tým, než sme sa dohodli, že sa prvýkrát stretneme, som zistila, že som sa zaľúbila,“ keď som toto povedala, šokovane na mňa pozrel a chystal sa otvoriť ústa, no ja som mu na ne priložila ukazovák, aby som ho umlčala. „Nevedela som, ako Hes vyzerá, no aj tak som každú sobotu túžobne očakávala okamih, kedy si budeme môcť písať. Zmierila som sa s tým, že som sa prvýkrát v živote naozaj zamilovala, a to dokonca do osoby, ktorú poznám len cez internet, hoc tak dôverne. A keď si mi prezradil, že si vlastne Harry, ani ma tak nešokovalo to, že ťa vidím, ale to, že som do teba zaľúbená. Naozaj zaľúbená do tvojho pravého ja a nie platonicky ako väčšina dievčat do toho pozlátka navonok. Nevieš si predstaviť, aké to bolo pre mňa ťažké.“

Po mojom monológu zavládlo ticho. Stiahla som svoj ukazovák z Harryho pier a teraz som sa dívala do zeme pre zmenu ja.

„Takže som to nepokašľal?“ ozval sa napokon Harry.

„Záleží na tom, čo bude ďalej,“ odvetila som nervózne.

„Nechcem byť len tvoj kamarát. Už dávno som pociťoval zvláštne pocity v momentoch, keď som bol s tebou, keď sme sa dotkli alebo keď sme hrali tú hru v hoteli. Nikdy som si ich nedokázal vysvetliť, pretože som nikdy nebol naozaj zamilovaný. Až dnes som vlastne pochopil, ako veľa pre mňa znamenáš. Keď som ti dával darček, mal som obrovský strach z toho, že sa ti nebude páčiť. A teraz, keď som ťa videl takúto usmievavú aj napriek tomu dažďu, pochopil som, že to nie je len čisté priateľstvo, čo k tebe cítim. Mal som takmer až chorobnú potrebu pocítiť tvoje pery a tak som to urobil, aj keď môj mozog kričal ´Zastav, zničíš vaše priateľstvo!´. No srdce bolo silnejšie. Asi ťa ... ja ťa ... ľúbim ťa,“ šepol s pohľadom, ktorý ma celú spaľoval.

„Aj ja ťa ľúbim, Harry,“ povedala som konečne to, čo som mala na srdci tak dlho. Harry sa radostne usmial sa opäť spojil naše pery vo vášnivom bozku plnom našej lásky. Cítila som sa ako v nebi. Je toto možné?! Nesníva sa mi? Ako to, že mám toľko šťastia? nechápala som, no to v tej chvíli nebolo vôbec podstatné. Dôležité bolo, že som tam s ním a že ma ľúbi. Tie slova mi zneli ako ozvena v mysli a ja som dúfala, že odtiaľ nikdy nezmiznú.

Náš bozk však prerušilo zvonenie Harryho mobilu. Najprv ho nechcel zdvihnúť, no napokon som sa od neho odlepila sa, aby to vzal.

„No?“ opýtal sa otrávene.

„Kde si?“ začula som Louisov hlas.

„Vonku s Vicky.“

„Hiiiii! Prerušil som niečo?“ zjajkol Louis.

„Tak trochu.“

„Prepáč. Dávajte si pozor, už je po polnoci,“ povedal a zložil.

Harry len mlčky odložil mobil a povedal:

„Asi by sme sa mali rozlúčiť, aby si aj ty neprišla neskoro a aby sa o teba nebáli,“ povedal starostlivo.

Mlčky som prikývla a vykročila som k domu nevediac, ako sa správať. Harry kráčal tesne vedľa mňa a po chvíľke spojil naše ruky. Len som sa naňho usmiala a spoločne sme kráčali ulicou.

Pred bránkou sme zastavili a ja som sa otočila k nemu. Nahol sa a nežne ma pobozkal. Prehĺbila som bozk a po chvíli sme sa od seba odtrhli. Páčilo sa mi, že na to nešiel zhurta. Dokonca na mňa ani netlačil, čo sa týka francuzáka. Nechával to na mňa.

„Povieme im to?“ ozval sa odrazu.

„Čože?“ vrátila som sa späť z myšlienok.

„Či im to povieme, že sme spolu.“

„Asi áno. Zaslúžia si poznať pravdu. A ja už dlhšie nedokážem predstierať,“ usmiala som sa.

„Tak po teba prídem zajtra pred obedom.“

„Dobre,“ odvetila som a nespustila som z neho pohľad. Naposledy ma nežne pobozkal na dobrú noc a ja som pomaly zamierila dnu. Pri dverách som sa ešte otočila a poslala mu vzdušný bozk. Až keď ho chytil, zasmiala som sa a vošla som do domu.