Coincidence 47

Nezabudnite zajtra twitcam :) okolo 16 možno pol 17 :) teším sa na vás :-*

A mimochodom: 
Povráva sa, že 5. októbra sa všetci hateri 1D spoja a na YT si dislájknu WMYB video. To isté sa stalo Bieberovi a video "Baby" sa stalo najviac dislájknutým videom na YouTube. V ten deň by preto všetci directioneri mali video lájknuť, aby sme nad hatermi zvíťazili. Šírte to ďalej!
baby vyzerá to byť pravdivé....

Otec šiel domov a my sme sa vybrali prejsť do mesta. Za celý týždeň som mu ešte nič neukázala, tak som sa rozhodla, že teraz je ten pravý čas. Chytila som ho za ruku a viedla som ho po všetkých pamiatkach mesta, aké som poznala. Samozrejme, že sa to nezaobišlo bez sprievodcovských komentárov a občas som mala pocit, že si to užívam viac než on.

Napokon sme po toľkej chôdzi vyhladli a Harry sa opýtal na nejakú reštauráciu. Prvé čo mi prišlo na rozum bola La Cucaracha, takže sme šli tam. Objednali sme si a do sýtosti sa najedli.

„A čo teraz?“ opýtal sa Harry.

„Hmmm, už je dosť neskoro, tak čo tak nejaký večerný podnik?“ pozrela som naňho so zdvihnutým obočím.

„Výborný nápad. Aspoň mi ukážeš, kam chodievaš von,“ usmial sa a ja som premýšľala, či je to predsa len dobrý nápad vziať ho do Štýlu. No napokon som si povedala, že mi môžu byť všetci odtiaľ ukradnutý a súhlasila som.

Autobusom sme sa odviezli domov, pretože som trvala na tom, že sa musím umyť a prezliecť, na čo Harry len zagúľal očami, no vedel, že nemá zmysel ma presviedčať. A tak, keď sme vošli do bytu, Harry zamieril do obývačky a ja som sa šla umyť.

Čistučká som si otvorila kufor a prezrela som si veci, čo som si zbalila. Nebol to veľmi veľký výber, no napokon som si predsa len niečo našla a rýchlo som to na seba hodila. Na tvár som si len rýchlo naniesla make-up, oči som si zvýraznila linkou ako mačka a riasy pretrela špirálou. Na pery som si dala marhuľový lesk a do kabelky som hodila mobil, kľúče a peňaženku. Samozrejme, že tam bolo ešte tisíc ďalších vecí.

Hotová som sa vybrala do obývačky, kde som našla Harryho pohrúženého do debaty s otcom, zrejme o futbale, ktorý práve bežal na obrazovke. Zastala som na dverách a sledovala som ich oduševnený rozhovor. Boli taký zlatí. Páčilo sa mi, že si rozumejú.

Po chvíľke si ma všimli a Harry sa ospravedlnil, že to doberú neskôr. Usmiala som sa naňho a rozlúčila som sa s otcom.

„A daj na ňu pozor, Harry!“ zvolal za nami.

„Samozrejme, pán Sanchez,“ odvetil  Harry nahlas a vyšli sme z bytu.

Privolala som výťah, ktorý tam bol o pár sekúnd a spoločne sme nastúpili. Len čo som stlačila prízemie a výťah sa pohol, Harry ma s úškrnom zatlačil do kúta a zmocnil sa mojich pier. Samozrejme, že som mu bozky opätovala, no keď výťah zastal, doslova som ho od seba musela odtláčať, aby sme sa dostali von.

„Zmenil som názor. Neostaneme u vás?“ zamrmlal Harry.

„Nie, nie,“ zasmiala som sa. „Ideme von. Tam ma aspoň nebudeš môcť znásilňovať.“

„Takže ja ťa znásilňujem? Šak ty počkaj,“ povedal s iskrou v očiach a podišiel ku mne. Došlo mi, čo ma za lubom a tak som sa so smiechom rozutekala. No keďže som mala opätky, môj útek nebol veľmi účinný a Harry ma hneď dohnal. Pritiahol si ma k sebe a začal ma nenásytne bozkávať.

Nemohla som sa brániť, ani keby som chcela, pretože ma pevne držal. Nie násilne, ale dostatočne silno na to, aby som neutiekla. Chvíľu som ho tiež bozkávala, no potom som si všimla, ako na nás z balkóna pozerá postaršia suseda a krúti hlavou. Jemne som mu zakúsila do jazyka, takže sa aspoň na chvíľu odtiahol.

„Mali by sme už ísť,“ usmiala som sa a on so vzdychnutím súhlasil. Chytil ma za ruku a spolu sme kráčali na zastávku, kde sme akurát stihli autobus do mesta. Keď sme vystúpili, viedla som Harryho priamo do Štýlu. Tesne pre posledným rohom som si spomenula, že nie je vôbec zamaskovaný a mohli by ho spoznať. Prudko som zastavila.

„Čo sa deje?“ spýtal sa ma nechápavo.

„Čo ak ťa spoznajú?“

„Už je to jedno,“ vzdychol si Harry. „Chcem byť s tebou a nechcem sa už skrývať.“

„Tak dobre,“ pousmiala som sa a zahli sme za roh k baru. Samozrejme, ako vždy, vonku stála polovička ľudí a tak som pár z mojich známych pozdravila a rýchlo som kráčala hore schodmi ťahajúc Harryho za sebou.

„Spomaľ kráska, lebo sa tu na tých schodoch prizabijem,“ zvolal za mnou Harry.

„Och, prepáč.“

„To je v pohode,“ usmial sa a spolu sme vošli dnu. Bar bol, ako inak, preplnený, pretože bola sobota. Očami som blúdila po miestnosti a hľadala nejaké voľné miesto. Nikde nič. Ostávala len posledný možnosť, nefajčiarske. Šli sme sa teda pozrieť dozadu, či tam je voľné. No už pri dverách som zastavila a rýchlo som sa otočila na päte.

„Hmmm, asi pôjdeme inde,“ povedala som Harrymu a chcela som ísť preč.

„Ale prečo, veď tam je voľné,“ ukázal Harry na malý stolík vzadu, hneď vedľa ...

„Ale ja ...“

„Prečo tam nechceš ísť?“ opýtal sa Harry. Opäť som sa pozrela dozadu a hneď vedľa prázdneho stolu som zaostrila naňho. Ako vždy sedel s ostatnými chalanmi okolo obrovského stola a hrali poker. Typické. Spomenula som si na časy, keď som tam sedávala s nimi a sledovala ich. Teda skôr jeho. Vždy mnou lomcovali všetky hormóny, keď som bola pri ňom. A keď sa ma dotkol, myslela som si, že vyletím do nebies.

No potom sa všetko zmenilo. Predtým sme si písali na Facebook-u takmer denne dlho do noci, no odrazu sa začal chovať inak. Už mi skoro vôbec nepísal, a ak som mu napísala ja, odpovedal raz za polhodinu. Potom som prestala chodiť do baru, pretože začala škola a ja som na to nemala čas a ani náladu. Aspoň to som si nahovárala. No pravda bola iná. Nechodila som tam kvôli nemu.

Zakaždým, keď bola Sofia v bare, telefonovala mi, čo sa tam deje. Teda, čo sa deje okolo neho. Skoro každý večer tam bol s nejakou inou holkou. Lámalo mi to srdce, a až vtedy som si začala uvedomovať, že ho mám asi radšej, než kamaráta. No on o moju pozornosť nestál. Radšej sa zahrával s dievčatami, najlepšie každý večer s inou. Úplne sa zmenil. Nechápala som to. Poznala som ho ako milého, čestného a hlavne skromného chlapca, ktorý mal v sebe neskutočnú charizmu, no to všetko zmizlo. A spolu s tým pomaly mizol aj môj záujem oňho. Zmierila som sa s tým.

No teraz, keď som ho videla znovu, akoby vo mne opäť niečo ožilo. Nie, nezamilovala som sa ani sa mi nevrátili city k nemu, veď som predsa ľúbila Harryho a to celým svojím srdcom, ale pri pohľade na neho sa mi vrátili všetky tie krásne spomienky s ním, no aj tie menej pekné. Nemala som chuť ho vidieť a už vonkoncom nie vedľa neho sedieť, pretože by sa to určite nezaobišlo bez povšimnutia. A potom by som mu musela pozdraviť a bolo pravdepodobné, že by sa začal rozhovor, na ktorý som ale absolútne nemala náladu.

No mala som toto všetko vysvetľovať Harrymu? Odrazu sa ozvala moja intuícia ´Nie!´. Tak teda nie, nepoviem mu to. Ale to znamená, že tam musím ísť! Snáď to prežijem.

„To nič, kašli na to,“ usmiala som sa. „Len som si tie miesta nevšimla,“ zaklamala som, no Harry si moju lož nevšimol. Vtisol mi nežný bozk a viedol ma k stolu.