Coincidence 11

Zdravíčko :) tak tu je 11.časť :) dúfam, že sa bude páčiť. Sľúbila som článok o Janoskians pre tých, čo o nich ešte nepočuli. No nedám ho sem, ale spravila som nový blog, kde budem potom aj písať o nich poviedku → Janoskians Blog . Zatiaľ tam je len krátky článok o nich, kto sú zač a čo vlastne robia + ich fotky a 12 mojich najobľubenejších videí, ktoré robili. Chystám sa ešte v najbližšej dobe spraviť články o každom z nich tak, že keď kliknete na meno pod fotkou, zobrazí sa vám ten článok :) alebo aj na domovskej stránke. :) tak dúfam, že si ich zamilujete rovnako ako ja a poviedku s nimi budete čítať tak nadšení, ako s 1D. :) 

Presne o 4 som sedela na stoličke pri Carlosovi, teraz už bez županu s obutými 12-centimetrovými lodičkami. O minútu na to prišla Naomi a prezrela si ma.

„Výborne,“ pochválila ich. „Poďme na to!“ zavelila a všetci sme ju nasledovali do akejsi miestnosti, kde bolo natiahnuté plátno a naň mierili svetlá. Postavili ma pred foťák a kázali mi, aby som sa tvárila prirodzene. Potom ma ešte posúvali do všelijakých figúr a ja som im len pózovala.

Po niekoľkých minútach mali zrejme dosť záberov a tak sme sa presunuli inam, tentoraz do stredu nákupného centra. Tam stálo mólo a po ňom sa prechádzalo pár dievčat a skúšalo si rôzne pózy. To sa mám akože prechádzať po móle pred všetkými len v spodnom prádle? To snáď žartujú!

„Odpozeraj si pár póz, ktoré robia dievčatá. Potom vyjdeš hore a prejdeš sa po móle. Vystretá, hlava hore, prepínať kolená, nespadnúť. To je tvoja hlavná úloha. Ak to zvládneš, si v tíme. Ide o to, aby si sa nehanbila predviesť sa,“ hovorila mi Naomi. Prikývla som, že rozumiem a sledovala som modelky na móle.

Po približne dvoch minútach som si myslela, že som pripravená, a tak som vyšla po schodoch hore, nadýchla som sa, odhodila ostych a vykročila vpred. Snažila som sa dodržať všetko, čo mi Naomi prízvukovala. Na konci som spravila krátku pózu, ladne som sa otočila a zamierila som späť.

Zastavila som sa pred Naomi a Sebastianom a čakala som verdikt.

„Dievča, ty si sa pre modeling narodila,“ usmiala sa na mňa po prvýkrát Naomi. „Všetci ťa hltali očami a tá chôdza. Jednoznačne ťa potrebujeme, takže ak máš záujem, príď sem zajtra, keď tu už nebude chaos a dohodneme sa na zmluve a ostatných veciach, dobre?“

„Ďakujem,“ opätovala som jej úsmev. „Prídem rada. Celkom som sa bavila. Len môžem ešte jednu otázku?“

„Počúvam.“

„Budem stále predvádzať len spodné prádlo?“

„Nie, nie, moja,“ zasmiala sa Naomi. „To len teraz som chcela, aby na fotkách vynikla tvoja postava. Možno sa s tým ešte párkrát stretneš, ale zameriavame sa celkovo na kolekcie.“

„Tak to je fajn,“ odvetila som s úsmevom.

„Dobre. Mám ešte prácu, takže sa vidíme zajtra,“ odvetila a odkráčala preč. Pozrela som sa na Sofiu a tá ku mne v momente pribehla a objala ma.

„Gratulujem. Vedela som, že to zvládneš na jedničku,“ usmiala sa.

„No dievčatá, ja už tiež pôjdem,“ ozval sa Sebastian. „Uvidíme sa možno niekedy na fotení.“

Sledovala som ho, ako odchádza a potom sme sa pobrali naspäť do obchodu. Prezliekla som sa do svojho a veci som nechala na skrini. Rozlúčila som sa s Carlosom a odišli sme preč.

„Nepôjdeme niekam na večeru? Nechce sa mi doma variť,“ spýtala som sa Sofiu.

„Ja som za. Nando´s?“

„Môže byť,“ usmiala som sa a vyrazili sme. Objednali sme si poriadne porcie a dosýta sme sa najedli. Potom sme si vonku odchytili taxík a odviezli sa domov.

O niekoľko dní

Sedela som na stoličke pred zrkadlom, tentoraz už nie v nákupnom centre a Carlos mi upravoval vlasy. Odkedy som podpísala zmluvu a prehodnotila všetko s Naomi, bol pridelený k našej skupine. Toto bola moja prvá akcia vôbec. Vlastne to ani nebola nejaká veľká akcia, len mi mal Sebastian zrobiť photobook.

Keď bol so mnou Carlos hotový, poslal ma do šatníka, kde som už mala pripravené oblečenie na troch vešiakoch. Vzala som prvý a hodila to na seba. Napokon som vyšla na pľac a Sebastian mi kázal, ako sa mám postaviť, aký výraz mam nahodiť a podobne.

Po hodine sme to mali konečne za sebou a už sme len vyberali tie najlepšie zábery do knihy. Napokon sme sa zhodli na dvadsiatich best a mohla som ísť domov. Myslela som si, že ma tam bude Sofia čakať, no keď som vošla dnu, dom bol prázdny. V kuchyni som si našla odkaz, že si šla popozerať nejaké šaty na moju prvú prehliadku. Usmiala som sa a znovu sa zasnívala.

Dnes bola sobota a celý nasledujúci týždeň som mala voľno. Potom v sobotu sme mali mať prehliadku novej kolekcie a v stredu sa mala nafotiť do katalógu. Mohla som si pozvať dvoch ľudí, a tak so mnou samozrejme šla Sofia. Druhú osobu som nepotrebovala. A keďže to bol galavečer, Sofia potrebovala nejaké spoločenské šaty. Aj mne by nejaké trebalo, pretože hneď po prehliadke má byť afterpárty a tam už budem vo vlastnom. Rozhodla som sa, že na nákupy pôjdem v pondelok.

Vybrala som si z ľadničky včerajší obed a zohriala som si ho v mikrovlnke. Len čo som sa najedla, hodila som sa na gauč v obývačke a unavená som zaspala. Zobudil ma Sofiin smiech a nejaké cudzie hlasy.

„Konečne doma,“ vzdychla si žena.

„Nebodaj sa ti dovolenka nepáčila?“ opýtal sa muž.

„Ale áno, lenže domov je domov.“

Postavila som sa na nohy a šla som omrknúť, kto to je. V chodbe stála staršia žena s mužom, asi tak okolo 50-ky. Podišla som k nim a pozdravila som.

„Dobrý deň.“

„Aaaa, zdravím,“ usmial sa muž. „Ty musíš byť Viktória, však?“

„Áno, to som ja,“ usmiala som sa.

„Ja som Sofiin otec. Volaj ma Tom a toto je moja žena, Claire,“ ukázal sa ženu po jeho boku.

„Veľmi ma teší,“ podala som obom ruky.

„Takže, zoznámenia máme za sebou. Ideme do mojej izby,“ zavelila Sofia. S úsmevom som ju nasledovala. Sadla som si na kreslo, zatiaľ čo ona vybaľovala na posteľ nákupy.

„Už len minútku,“ ukázala prstom a otočila sa mi chrbtom. Vkráčala do našej spoločnej kúpeľne, ktorá bola medzi izbami a ja som zatiaľ sledovala oblohu za oknom. Po chvíľke sa vrátila, už prezlečená a s úsmevom sa na mňa pozerala.

„Tak? Čo na nich povieš?“

Mala na sebe nádherné ružové šaty bez ramienok nad kolená s predĺženou sukňou. Tesne obopínali jej skvelú postavu a zvýrazňovali ladné krivky.

„Páni!!! Vyzeráš v nádherne,“ vzdychla som si.

„Všakže?“ odvetila nadšene. „Hneď, keď som ich zbadala, vedela som, že budú moje. A neboli ani veľmi drahé.“

„Tak to je super.“

„Môžeme tam ísť pozrieť aj tvoje šaty. Určite si niečo vyberieš,“ usmiala sa.

„Tak to dúfam. Inak budeš za hviezdu ty,“ zasmiala som sa.

„Veď by to nebolo po prvýkrát,“ podpichla ma tiež. Hodila som do nej vankúš a zasmiala som sa. Človek by si myslel, že sa na seba za takéto reči urazíme a minimálne týždeň spolu neprehovoríme, no my sme si dokonale rozumeli a vedeli sme, kedy tá druhá žartuje.

„Ideme večer niekam?“

„Môžeme skočiť do toho klubu, čo sme tam boli prvýkrát. XOYO,“ navrhla Sofia.

„To je dobrý nápad,“ usmiala som sa. „Rozptýlenie mi padne vhod. Aj keď mám teraz týždeň voľno.“

„To je job. Pracuješ možno 5-krát od mesiaca a pritom zarábaš 3-krát viac ako iný brigádnici.“

„Mohla si ísť aj ty. Ale ty nieee.“

„Nechcem robiť modelku. Chcem sa tieto prázdniny flákať, poznávať mesto a stretnúť nejakých nových ľudí, poprípade špicľovať nejaké celebrity,“ zasmiala sa.

„To je dobrý nápad,“ súhlasila som. „Oooch, keby som tu stretla Harryho Stylesa, asi by som umrela od šťastia.“

„Stop!!! Prosím, žiadne One Direction ani Harry Styles. Ešte ich pri tebe začnem mať rada.“

„Veď to by bolo super,“ zasmiala som sa.

„Nie, nebolo,“ zamračila sa Sofia. „Zmeňme tému. 28.6. si nič neplánuj!“

„Čože? A to už prečo?“ začudovala som sa.

„Uvidíš,“ usmiala sa záhadne Sofia a ja som vedela, že mi to nepovie. Nikdy neprezradila žiadne tajomstvo ani prekvapenie.

„Tak fajn, ale nech to stojí za to!“

„To si píš, že bude.“

„Idem sa pripraviť na večer,“ zasmiala som sa a odišla späť do svojej izby.