Coincidence 12

Zdravíčko :) takže je tu nová časť :) a dnes sú taktiež ... Liam's birthday !!! ♥ takže všetci dúfam, že ste mu už blahoželali na twitteri alebo na FB a dnes žiadne lyžičky :P a taktiež ich podporme hlasy na MTV → http://www.mtv.com/ontv/vma/2012/most-share-worthy-video/ . Stále sa to strieda - raz je prvý Jv a raz 1D ... tak ukážme, aké sú Directionerky silné :D a ešte oznam, ohľadom toho twitcamu :) presúva sa na piatok 31.8. okolo 15:00 :) príjemné čítanie

Vošla som do izby a vrhla som sa na šatník. Od nášho príchodu do Londýna sme boli nakupovať už trikrát, takže sa moja zbierka značne zväčšila. Hrabala som sa tou kopu vešiakov, až kým som nenašla letné šaty broskyňovej farby bez ramienok. K nim som doladila doplnky, lodičky a kabelku a všetko som si prichystala na posteľ.

Následne som vošla do kúpeľne a zamkla som obe dvere, aby mi sem niekto náhodou nevtrhol. Napustila som si vaňu a zaliezla do nej až po krk. Vychutnávala som si horúcu vodu a penu a premýšľala som o živote, ako inak.

Keď som mala brušká prstov úplne rozmočené, vydrhla som sa a vyšla z vody von. Dokončila som večernú očistu a otvorila som obe dvere. Dnu vtrhla hneď Sofia, celá nahnevaná, že čo tam robím tak dlho. Pokojne som ju ignorovala a vrátila som sa späť do izby, čo ju rozzúrilo ešte viac. Tresla oboma dverami a zamkla sa. Veď to ju prejde, pomyslela som si a obliekla som sa.

Následne som si sadla pred zrkadlo a premýšľala o dnešnom make-upe. Páčilo sa mi, ako ma vtedy na konkurze upravil Carlos, no nebola som si istá, či to tak zvládnem aj sama. No napokon som sa odhodlala to aspoň vyskúšať. Veď stále som to mohla zmyť a nalíčiť sa ako zvyčajne.

A tak som začala experimentovať a po pár minútach som sa hotová pozrela do zrkadla. Musela som uznať, že to nevyzeralo zle, aj keď to samozrejme nebolo Carlosove dielo. Oči som si nalíčila dymovým líčením od broskyňovej po hnedú a na líčka som si naniesla jemnú vrstvu lícenky. Maskara ako zvyčajne, len v trošku väčšom množstve a broskyňový lesk na pery.

Spokojná sama so sebou som vyšla z izby a podišla k ľadničke. Vzala som si odtiaľ ryžový jogurt a pustila som sa doňho. Po chvíľke vošla do kuchyne Sofia a krátko po nej aj Tom s Claire.

„Kamže kam, tak vyparádené?“ pozrel na nás so zdvihnutým obočím.

„Ideme do mesta. Neviem, kedy sa vrátime,“ odvetila Sofia.

„Počkaj, počkaj! A tak sa ma spýtať, mladá slečna? Londýn je veľký a samú ťa do mesta nepustím.“

„Čože? To snáď nemyslíš vážne?“ vypleštila oči Sofia a ja som tiež len zmätene sledovala ich hádku.

„Samozrejme, že myslím!“

„A čo Vicky?“

„Nie som jej rodič, a tak jej nemôžem nič prikazovať. No hádam si vezme moju radu k srdcu a nikam nepôjde.“

„Ale oci, no táák. Už som predsa dospelá. Mám 18 a Vicks už bude mať onedlho 19. Tam aj naspäť pôjdeme taxíkom. Nič sa nám nestane!“ prosila ho Sofia.

Vtom sa Tom pozrel na Claire a obaja vybuchli smiechom. Vymenili sme si so Sofiou nechápavé pohľady a čakali sme, kým nám to vysvetlia.

„Ale ste nám pekne naleteli,“ smial sa Tom na celý dom.

„Takže si to len hral?“ opýtala sa Sofia.

„Samozrejme,“ prikývol s úsmevom. „Hádam máte rozum a viete sa o seba postarať. Nebudem tu nad vami sedieť a dozerať na vás celý čas.“

„Vďaka bohu,“ vydýchla si Sofia s úsmevom. „Tak my teda ideme.“

„Bavte sa,“ zakričal za nami. „A dávajte na seba pozor. Predsa len som za vás zodpovedný.“

„Iste,“ odkričali sme mu a zavreli za sebou dvere. Vonku nás už, ako inak, čakal pripravený taxík a my sme len rýchlo nastúpili a povedali ulicu. Po pár minútach sme boli na mieste a vystúpili sme. Tentoraz tam bolo trošku viac ľudí ako naposledy, zrejme kvôli tomu, že bola sobota. Vystáli sme rad, kúpili si lístky a vošli dnu.

Ako v prvý deň, zamierili sme rovno k baru a objednali si. Tentoraz tequilu. Potom po nás prišli nejaký chalani a volali nás tancovať. Neváhali sme a vyrazili sme do víru tanca. Zvŕtali sme sa okolo nich a užívali si mladosť. Keď sme mali dosť aj tanca aj alkoholu, rozlúčili sme sa s tými dvoma a vyšli sme von. Nasadli sme do prvého taxíka, čo nám pristavil a viezli sme sa domov.

V polovici cesty zrazu auto nejak divne zasyčalo a prudko zastavilo. Čo sa to deje? Spýtavo sme sa pozreli na šoféra a ten len pokrčil plecami a vyšiel von to omrknúť.

„Čo teraz?“ spýtala som sa Sofie. „Nechce sa mi tu čakať, kým to opraví.“

„Tak poďme pešo,“ navrhla. „Už to nie je ďaleko.“

Prikývla som a vystúpili sme z auta. Vodič si nás ani nevšimol, a tak sme odišli bez platenia. Kráčali sme vysvietenou ulicou a dúfali sme, že ideme správnym smerom. Napokon po polhodine chôdze, keď nás už od vysokých topánok boleli nohy, sme si sadli na najbližšiu lavičku a priznali si, že sme sa stratili.

„Čo teraz?“ opýtala som sa.

„Netuším. Celú cestu okolo nás neprešiel ani jeden taxík. Číslo mám v izbe, takže si ho zavolať ani nemôžeme. A otcovi volať nebudem ani keby sme boli na Sahare, keď si zo mňa práve kvôli tomuto robil srandu,“ odvetila.

„Skúsime sa niekoho spýtať?“ navrhla som.

„Nech sa páči,“ ukázala rukou na okoloidúci párik. Zdvihla som sa teda a šla rovno za nimi.

„Ahojte, prepáčte, že ruším, ale mám menší problém, že sme sa s kamoškou tak nejak stratili a nevieme, kde sme.“

„Toto je Pepys Street. Keď zabočíš doprava, tak sa ulicou dostaneš priamo k Tower of London.“

„Jeej, super. Odtiaľ už trafíme. Vďaka,“ usmiala som sa a vrátila sa k Sofii. „No poď moja, ide sa domov.“

Len bez nálady vstala a nasledovala ma až k ich domu. Jej fotrovci už spali, pretože všade bolo hrobové ticho, a tak sme ako myšky vyšli na poschodie a zaliezli do svojich izieb. Zhodila som zo sbea všetko oblečenie a odlíčila som sa. Prezliekla som sa pyžama a zalietla do postele. Len čo sa moja hlava dotkla vankúša, zaspala som.

Sobota – deň prehliadky

„No tak, Sofia. Prídem neskoro!“ búchala som na kúpeľňu. Konečne otvorila a ja som si mohla umyť vlasy. Určite som prekonala svetový rekord, pretože taká rýchla som ešte nikdy nebola. Rýchlo som si ich vysušila fénom a vrátila sa do izby. Obliekla som si obyčajne šortky a tričko a vzala som vešiak so šatami. Našla som si presne typ, ktorý mi vyhovoval.

Zišla som dole a zavesila som vešiak na chodbu. Skontrolovala som čas a vbehla som ešte do kuchyne. Mala som ešte pár minút k dobru, tak si si zobrala banán, pretože som nevedela, čo sa bude na večierku podávať.  O minútu sa ozvalo trúbenie auta a tak som schmatla vešiak a zavolala som na Sofiu:

„Ak do minúty nezídeš dole, tak odchádzame bez teba!“

„Už idem!“ znela odpoveď. Vyšla som von na cestu a zvítala som sa so Sebastianom.

„Ahoj,“ objala som ho. „Sofia tu bude o chvíľku,“ dodala som a naložila šaty do kufra. Pôvodne sme mali ísť taxíkom, no Sebastian sa ponúkol, že nás vezme.

„Si sa teda nahodila,“ podpichol do mňa s úškrnom.

„Ty tiež nevyzeráš najhoršie,“ vrátila som mu to s úsmevom, no v mysli som sa len krotila, aby som sa naňho hneď nevrhla. Bol oblečený v čiernom smokingu a košeľu mal rozopnutú. Vyzeral neskutočne sexy.

„Už som tu,“ dobehla Sofia v šatách. Keď zbadala Sebastiana, videla som, ako jej zaiskrili oči a vedela som, že myslí na to, čo ja. Len som sa pousmiala a nastúpila som dopredu k šoférovi. Ostatní ma nasledovali a o chvíľu sme sa už rútili po hlavnej ceste na prehliadku.

Tam sme sa rozdelili a Sebastian sprevádzal Sofiu medzi hostí a ja som utekala dozadu sa pripraviť. Carlos si ma opäť vzal do parády a po štvrťhodine som bola upravená. Utekala som k vešiakom a vzala si ten, čo mal napísané moje meno a číslo jedna. Počas celého večera sme mali každá predviesť tri modely.

Včera som mala skúšku spolu s ďalšími siedmimi dievčatami. 3 z nich boli nové, ako ja, a zvyšné 4 pre ňu už nejaký ten čas pracovali. Nepoznala som tam nikoho, až na jednu osobu. No tá nepoznala mňa. Eleanor Calder. V momente, keď som ju zbadala, myslela som si, že asi odpadnem. Hneď som si ju spojila s Louisom a srdce mi prestávalo biť. No snažila som sa tváriť normálne, aby jej to nebolo nepríjemné.

Naomi nás popárovala novú so starou a zaúčala nás do sveta modelingu. Ja som bola priradená k Eleanor.  Od šťastia sa mi chcelo umrieť. Mali nás vziať pod ochranné krídla a naučiť nás všetko, čo sa kedysi učili oni. A tak som strávila polovičku dňa v spoločnosti Eleanor, ako mi vysvetľovala jednotlivé veci. Bolo to úžasné.

No späť do prítomnosti. Keď som bola hotová, nabehla som do zadnej miestnosti, kde už čakala Naomi s ďalšími 5 modelkami.

„A, už si tu, Vicky. Ešte počkáme Eleanor a Bellu a môžeme začať,“ usmiala sa a zakývala, aby som prišla bližšie. Oprela som sa o stenu a mlčky som s ostatnými čakala na oneskorencov. Napokon dorazili a ospravedlňovali sa, že majú meškanie.

„Dobre, dobre. Už sme tu všetky, tak by som vám len chcela popriať veľa šťastia a nech celý tento večer dopadne výborne. Pôjdete po dvojiciach, tak ako ste boli spárované včera.“

Pozrela som sa na El a tá mi venovala milý úsmev. Bola naozaj skvelá. Povedala som si, že sa nebudem blázniť tým, že chodí s Louisom a ani sa ju na nič ohľadom nich nebudem pýtať, aj keď som strašne chcela. Uzavrela som sama so sebou dohodu, že sa k nej budem chovať ako k normálnemu dievčaťu a pokúsim sa s ňou spriateliť.

„... a El s Vicks pôjdu ako štvrté,“ zachytila som naše mená. „Tak, už je čas. Idem ich teda privítať.“

Vstala a odišla preč. my sme sa pripravili za mólo z oboch strán a čakali sme na pokyn. A odrazu sa to začalo.