Holidays 29

Nech sa páči, vytúžená časť je konečne tu, a ako som sľúbila, cez víkend :) užite si ju a píšte komentáre, čo si myslíte :)

„Čo takto dať si ten športový battle na Wii?“ navrhla som.

„Už sa teším, ako ťa porazím,“ zaškeril sa Zayn.

„Tým si nebuď tak istý,“ usmiala som sa zákerne. V športe som bola celkom zdatná a tak som dúfala, že ma moje schopnosti nesklamú, a že Zayn nie je až taký profík, ako sa tvári. A tak sme šli do spoločenskej miestnosti a Zayn zapol obrovskú plazmu a hernú konzolu.

„Najprv mi však musíš vysvetliť, ako to funguje,“ povedala som trošku zmätene, keď mi podal malý biely ovládač. Čo s tým mám, preboha, robiť? V skratke mi vysvetlil, ako sa s tým narába a povedal, že vraj mám možnosť prvého výberu.

Vyzula som si teda lodičky a odkopla ich ku stene. Postavila som sa pred obrazovku a prezrela si  výber hier. Zaujal ma tenis a minigolf. No keďže som sa nechcela príliš zapotiť, vybrala som minigolf a prichystala sa na prvú jamku. Odpal som zvládla bravúrne na druhý pokus a s úsmevom znalca som odstúpila a uvoľnila miesto Zaynovi.

No keď sa trafil na prvý pokus, sánka mi klesla až k zemi a ja som si už zrazu nebola taká istá svojím víťazstvom. Musím zabrať, povedala som si , a pustila sa do toho s takou vervou, až som sama nevedela, odkiaľ sa berie. Po hodine bol stav vyrovnaný a od víťazstva ma delila jedna jamka. Ak sa trafím na prvý krát a Zayn to pokazí, vyhrávam. Ak to zvládneme obaja, bude remíza. No ja som tak veľmi túžila vyhrať.

Zaujala som postoj a pripravila sa. Jemne som ťukla do loptičky, aby skončila v jamke a keď sa blížila k nej, už som si myslela, že to mám v kapse, no loptička zakrúžila okolo jamky a vybrala sa nabok doprava. Čože? Nie, nie, to snáď nie je možné. Na druhý pokus už loptička skončila v jamke, no šanca, že by Zayn netrafil na prvý pokus bola mizivá. A hneď to aj dokázal svojím presne miereným zásahom.

„Vyhral som!“ zvýskol.

„Gratulujem,“ snažila som sa, aby som nevyzerala smutne alebo nahnevane.

„Ale bola to dobrá hrá. Si ťažký súper,“ dodal.

„Vďaka,“ zasvietil mi úsmev na perách.

„Nejdeme si dať niečo pod zub a napiť sa?“ navrhol.

„Jasné, už umieram od hladu.“

Obula som si naspäť lodičky a nasledovala som Zayna do kuchyne. Neprekvapilo ma, že tam bol Niall.

„Kto vyhral?“ spýtal sa.

„Zayn, ale len tesne o jeden bod,“ povedala som. „Nabudúce vyhrám ja.“

„No to isto,“ zasmial sa Zayn zo žartu. „Cíť sa tu ako doma a daj si, čo chceš.“

A tak som otvorila ľadničku, vybrala si vajíčka a uvarila som si ich namäkko. K tomu som si vzala rožky, lyžičku a soľ a sadla som si za stôl.

„Čo to je?“ pozerali chalani na môj tanier.

„Vajíčko,“ odvetila som.

„Ale, čo si s ním spravila?“ pýtal sa Niall.

„Chceš ochutnať? Je to dobré,“ usmiala som sa a rozlúpla som škrupinku. Ponorila som špičku lyžičky do soli a následne nabrala kúsok vajíčka. Natiahla som ruku k Niallovi, ktorý sa na to divne pozrel.

„Neboj, neotrávim ťa,“ zasmiala som sa a zjedla prvý lyžičku sama s rožkom. „Vidíš?“

Niall sa trošku osmelil a tak som mu nabrala ďalšiu lyžičku a šupla mu ju do úst. Odhryzol si z rožka a skúmavo prežúval.

„Tak aké to je?“ opýtala som sa.

„Mňam,“ oblizol sa Niall. „Toto ma musíš naučiť.“

„Iste, je to ľahké,“ usmiala som sa a kým som jedla, vysvetlila som mu jednoduchý postup, ako uvariť vajíčko na mäkko. Zaynovi to nedalo a tak ochutnal tiež. Aj jemu to zachutilo, a tak sa mi z troch vajíčok ušlo len jedno, lebo zvyšné dve mi zjedli oni. No boli takí zlatí.

Keď som už nemala čo jesť, umyla som za sebou riad a vybrala si ešte jablko, aby zaplnilo to prázdne miesto v žalúdku. Potom sme počuli škrípanie bŕzd a všetci spozorneli, kto sa sem valí. Buchli dvere a celým domom sa ozvalo: „Sme doma!!!!“

Ten hlas mi bol neskutočne povedomý, no nemohla som prísť na to, odkiaľ. Odrazu sa v dverách zjavila kučeravá hlava a ja som skamenela na stoličke s otvorenými ústami.

„H-H-Harry?“ dostala som zo seba. On sa otočil za hlasom a šokovane vypúlil oči.

„Charlotte?“ zvolal a pribehol ku mne. Tuho ma vystískal, zatiaľ, čo ja som mala ruky zvesené pri tele, a nemohla som sa pohnúť. „Čo ty tu?“

Nestihla som dopovedať, pretože vo dverách sa objavila akási postava s dvoma golfovými vakmi.

„Aspoň raz by si mi mohol pomôcť, Harold Edward Styles!“ ozval sa hlas.

O môj bože! O. Môj. Bože. To snáď nie je pravda. Prečo mi toto, bože, robíš?! preklínala som v duchu. Ten hlas som milovala nadovšetko na svete. Kedysi mi spôsoboval zimomriavky a úsmev na tvári. No tentoraz privolal len zmiešané pocity a slzy v očiach. Opäť.

Len čo sa predral dverami, otočil sa k nám a šokovane zastavil.

„Charlotte?“ zašepkal vrúcne, hlasom plným lásky. Ten hlas vo mne znovu vyvolal všetky pocity, no tisíckrát silnejšie, než v tú noc, keď som ho videla. Obnovila sa vo mne tá láska, ktorou som ho nadovšetko milovala. Tá radosť, ktorú som cítila, keď som bola s ním. To šťastie, ktoré ma napĺňalo pri jeho sladkých slovách a bozkoch.

„Ahoj, Louis,“ šepla som a pozrela do zeme. Do očí sa mi vtlačili slzy a ja som sa ich ani len neobťažovala zastaviť. Zayn s Niallom len zmätene sledovali situáciu okolo seba a nezmohli sa na slovo. Louis hodil tašky na zem a podišiel ku mne. Chytil mi tvár do dlaní a donútil ma pozrieť sa na neho. Len čo sa naše pohľady stretli, neexistoval nikto okrem nás. Nežne mi hľadel do očí a užíval si ten moment.

„Konečne ťa mám späť, láska. Tak si mi chýbala,“ šepol tak, že som ho počula len ja (a možno Harry, ktorý stál pár centimetrov od nás), sklonil sa ku mne a pobozkal ma. V tom bozku bolo všetko. Všetky jeho pocity, všetka tá láska, tá vášeň, čo medzi nami bola, všetko mi dal v tom bozku. A ja som sa nebránila. Konečne som dostala bozk, po ktorom som celý ten rok túžila. Bozk, ktorý ma vnútri spaľoval a v hlave mi vybuchovali ohňostroje. Bozk, ktorý mi pripomenul, aké je to naozaj celým srdcom milovať a byť milovaný.